Čo očakávať po víkendovej streľbe v USA? Dvaja ekonómovia sa na to pokúsili nájsť odpoveď. Útok na Donalda Trumpa nie je v americkej politike výnimkou. Počas výkonu funkcie boli zavraždení štyria prezidenti, ďalší traja vážne zranení.
Ekonómovia Benjamin Jones z Northwestern University a Benjamin Olken z technologického inštitútu MIT už pred rokmi skúmali trochu morbídne štatistiky – vplyv atentátov na politikov po celom svete.
Vo svojej štúdii uverejnenej v roku 2009 pracovali s rozsiahlym súborom údajov, celkovo sa zaoberali 298 pokusmi o atentát od roku 1875. Päťdesiatdeväť z nich sa skončilo úspešne – smrťou politika. Údaje čerpali z archívu politických lídrov Archigos, ktorý aktuálne zahŕňa údaje o celkovo 2440 politických lídroch zo 187 krajín.
Autori si stanovili naozaj náročnú úlohu – posúdiť vplyv takýchto mimoriadnych udalostí na priebeh dejín v danej krajine.
„Analyzovať vplyv atentátov je ťažké. Aj keď niektoré z nich môžu byť spojené s významnými historickými zvratmi, smer, ktorý skutočne dejinám dali, sa dá určiť len ťažko. Najmä preto, že atentáty, ako je zo štatistík zrejmé, sú časté najmä v čase krízy, napríklad vojny,“ píšu autori.
Kresba priebehu atentátu na prezidenta McKinleyho. Ilustrácia: Wikimedia Commons, voľné dielo
Kresba priebehu atentátu na prezidenta McKinleyho. Ilustrácia: Wikimedia Commons, voľné dielo
Atentáty nie sú až také výnimočné
Hoci sa nám pokusy pripraviť politika o život môžu zdať výnimočné, Jones a Olken zistili, že od roku 1950 sa vyskytujú v priemere približne dvakrát za tri roky. Ekonómovia konštatujú, že úspech mnohých atentátov – potenciálnych zlomových bodov v dejinách – visel takpovediac na vlásku.
Jedným z takých bol aj výbuch v mníchovskej pivnici v roku 1939, kde mal Adolf Hitler v osudný deň prejav. Nastražená výbušnina mala zabiť nacistického vodcu. Ten mal v pláne po prejave odletieť späť do Berlína, ale zabránilo mu v tom počasie. Napriek pôvodnému plánu nakoniec musel nastúpiť do vlaku a z mítingu odísť skôr. Keby zostal v pivnici o trinásť minút dlhšie, pravdepodobne by na mieste zomrel.
Demokratické režimy sú voči atentátom na politikov pomerne odolné. Naopak, atentáty majú väčší vplyv na autokratické režimy.
Údaje zo štúdie ukazujú, že vraždy autokratov majú častejšie za následok výrazné zmeny vo fungovaní krajiny, zatiaľ čo v prípade demokratov to tak nie je. Autori sledovali vplyv na štátny systém aj v nasledujúcom desaťročí po udalosti.
Zo štatistík vyplýva, že prechod k demokracii je po úspešných atentátoch na autokrata o 13 percent pravdepodobnejší ako po neúspešných. Odstránenie diktátora takýmto násilným spôsobom tiež zvyšuje o 19 percent pravdepodobnosť, že niekto iný prevezme moc „oficiálne“, teda cez štátne inštitúcie podľa platných zákonov.
V ohrození nie sú len politici
Iná štúdia z roku 2021, ktorú vypracoval tím oxfordského profesora ekonómie Nathaniela Lanea, sa zas zaoberala tým, ako vplýva smrť environmentálnych aktivistov na ťažobný priemysel. Vyšlo im, že počet úmrtí aktivistov sa v posledných rokoch zvýšil. Pre ťažobné firmy to zvyčajne predstavuje finančný problém.
Kľúčovú úlohu zohráva záujem médií. „Podniky priamo menované v správach zaznamenali po zabití aktivistov výrazne negatívny vplyv na svoje príjmy,“ tvrdí Lane.
Oxfordská štúdia ukazuje, že trhová kapitalizácia takýchto podnikov sa môže znížiť až o sto miliónov dolárov. Týka sa to však len firiem, ktorých meno sa pri násilnom čine priamo uvádza. Iné podniky, hoci ťažia napríklad v tej istej lokalite, nezaznamenali vo svojich príjmoch žiadne abnormálne zmeny.
V samotnej politike to však nemusí platiť. Nedávne postrelenie Trumpa stabilite amerických trhov skôr pomohlo. Pokus o atentát len posilnil už aj tak pravdepodobný scenár, v ktorom sa Trump opäť stane prezidentom. Po streľbe na bývalého prezidenta Spojených štátov si okrem iného polepšili aj kryptomeny.
Článok vyšiel na Forbes.cz. Autorom je Michal Bernáth.
