Naša myseľ je nastavená tak, aby sme neustále racionalizovali svoje rozhodnutia či názory a presviedčali ostatných, že máme pravdu. Je oveľa náročnejšie pravdu naozaj hľadať.
V 12. vydaní mesačného špeciálu rozoberáme, čo prebieha na pozadí (pred)volebného rozhodovania. Špeciál vychádza aj ako newsletter s názvom Well-being espresso, na ktorý sa môžete prihlásiť tu.
Prihláste sa na odber newslettra autorky podcastu Nevyhorení o duševnom zdraví, hľadaní vnútornej pohody a rovnováhy.
Prihláste sa na odber newslettra autorky podcastu Nevyhorení o duševnom zdraví, hľadaní vnútornej pohody a rovnováhy.
Ak zaujmeme stanovisko k nejakej téme, spustia sa u nás štyri psychologické procesy. Hľadáme spôsob, ako zdôvodniť to, čo myslíme. Spôsob vnímania reality prispôsobujeme svojmu stanovisku. Prispôsobujeme mu aj svoje myslenie a zároveň odmietame informácie, ktoré by nám toto presvedčenie mohli vyvrátiť.
Náš prirodzený sklon k sebapotvrdzovaniu spôsobuje, že sme si svojimi presvedčeniami prehnane istí a držíme sa ich aj vtedy, keď existuje množstvo informácií o ich neudržateľnosti. Hovorili sme o tom v staršej, ale opäť aktuálnej epizóde podcastu Nevyhorení o (pred)volebnom rozhodovaní s lektorkou Olíviou Hurbanovou.
Vypočujte si staršiu epizódu podcastu Nevyhorení o rozhodovaní.
Pustiť to, v čo veríme
„Keď si v hlave vytvoríme nejakú preferenciu, je veľmi náročné ju zmeniť. Ak do niekoho alebo niečoho emocionálne investujeme, vytvoríme si puto, pre ktoré veľmi často ignorujeme dôkazy protirečiace nášmu presvedčeniu. Zameriavame sa primárne na tie (pre nás) dobré veci,“ hovorí Olívia Hurbanová.
Aj preto „svojim“ politikom často odpúšťame veľké kauzy, klamstvá a správanie, ktoré by boli v iných kontextoch neprijateľné. Nové informácie, ktoré sú v rozpore s našimi predošlými, nám totiž nerobia dobre a chceme sa im vyhnúť. Naopak, keď sa sami v sebe utvrdíme, aktivuje sa systém odmien.
Dáta, vedomosti ani inteligencia nerozhodujú. Najmä vtedy, ak ide o otázky, ktoré sú pre nás veľmi dôležité, narážajú na niečo citlivé a pre nás hodnotné, čo ukázala aj jedna zaujímavá štúdia.
Kvalifikovaným ľuďom dali počítať rôzne príklady z matematiky, pričom vo výsledku boli zakomponované odpovede týkajúce sa nejakej hodnotovej otázky – súviseli s mierou kriminality a kontrolou zbraní.
Výsledok? Aj tí ľudia, ktorí boli extrémne dobrí v matematike, v 45 percentách prípadov zlyhávali a stáčali svoje odpovede tak, aby zapadali do ich hodnotového rámca. Inými slovami, aj tí najlepší v matematike pohoreli, ak to išlo proti ich hodnotovým presvedčeniam.
Ukazuje to, aké ťažké je pustiť niečo silné, v čo veríme.
Vlastné slepé miesta
Ako hovorí Olívia v podcaste, politici často ľuďom dávajú len dobré dôvody pre rozhodnutia, ktoré už dávno urobili. Nie je to o presviedčaní a prehodnocovaní, ale skôr o konfirmácii a utvrdzovaní sa v našej pravde.
Čo môžeme robiť preto, aby sme minimalizovali dopady týchto skreslení? Neustále sa zamýšľať nad tým, ako uvažujeme – čo všetko nás pri tom ovplyvňuje a kde sú naše vlastné slepé miesta. Poháňa nás strach? A je tento strach relevantný?
Nielen, ale najmä pred voľbami, ktoré nás čakajú v sobotu 6. apríla. Dúfam, že sa chystáte.
Pro tip
Skúste si ešte predtým vypočuť náš podcast , v ktorom do detailu rozoberáme, čo všetko prebieha na pozadí rozhodovania a prečo nám pochopenie týchto mechanizmov môže pomôcť robiť vedomejšie a kvalitnejšie voľby.
