Premiér Igor Matovič na tlačovej konferencii o sprísnení opatrení proti šíreniu koronavírusu (v nedeľu 11. októbra) oznámil, že o opätovnom uvoľnení môže Slovensko snívať, až keď sa kĺzavý medián vráti pod hodnotu 500.
V tom čase mal tento údaj hodnotu viac ako 1 000. Akú perspektívu to dáva všetkým, ktorých sa opatrenia bytostne aj existenčne dotýkajú? A ako rýchlo sa dá z tisícky spomaliť na päťstovku? Existuje na tieto otázky jednoduchá odpoveď?
Obrátili sme sa na matematika Richarda Kollára z Katedry aplikovanej matematiky a štatistiky Univerzity Komenského, ktorý sa od začiatku pandémie opakovane vyjadroval k modelom šírenia ochorenia Covid-19.
Rúška budú povinné aj vonku, gastro zakázané vnútri.
Matovič hovorí o brzde pred „lockdownom“
„Žiaľ, nemám potešujúcu odpoveď. Keďže naše opatrenia sú nepredvídateľné, nedá sa ani odhadnúť, kedy čísla klesnú pod 500. Navyše to závisí od miery testovania a hlavne od toho, ako budú kvalifikované nové pozitívne antigénové testy, či sa budú zarátavať do štatistík alebo nie. Čiže štát má dosť veľkú kontrolu nad číslami a vie ich do istej miery upraviť podľa potreby,“ odpísal nám Kollár.
V nedeľu 11. októbra premiér Igor Matovič (vpravo) oznámil sprísnenie opatrení proti šíreniu koronavírusu. Uvoľnenie má prísť až keď kĺzavý medián klesne pod 500. Dá sa predpovedať, ako rýchlo to môže nastať? Foto: SITA
V nedeľu 11. októbra premiér Igor Matovič (vpravo) oznámil sprísnenie opatrení proti šíreniu koronavírusu. Uvoľnenie má údajne prísť až vtedy, keď kĺzavý medián klesne pod 500. Foto: SITA
Tiež pripomenul, že Slovensko má naďalej otvorené hranice, čiže import prípadov závisí od situácie v zahraničí, ktorú nevieme vopred ovplyvniť. Odhad sa pri všetkých týchto premenných mení skôr na veštenie.
„Ak by otázka stála, ako dlho bude u nás trvať pri otvorených hraniciach zraziť počet aktuálne infikovaných pod 500, tak to môže trvať teoreticky aj nekonečne dlho, teda až kým sa väčšina nášho obyvateľstva nezaočkuje budúcou vakcínou,“ dodáva.
Počet denných nových pozorovaných prípadov sa podľa neho môže vrátiť pod 500 pri extrémne prísnych opatreniach (medzi ktoré radí uzavretie všetkých škôl, vypnutie verejnej dopravy a pod.) a uzavretých hraniciach možno počas mesiaca. „Realita je teda niekde medzi tým – na obrovskej škále. Nedá sa však vylúčiť, že pri otvorených školách a hraniciach to potrvá naozaj veľmi dlho,“ uzatvára Kollár.
Porovnávať je veľmi ťažké
Porovnávať epidemiologickú situáciu a jej zvládanie v rôznych štátoch je veľmi komplikované. Jednotlivé krajiny majú zavedené iné opatrenia, do hry vstupuje aj iná mentalita a ochota dodržiavať nariadenia v praxi, ale aj charakter krajiny – nakoľko ľudia žijú v mestách, aká je ich mobilita a podobne.
Napriek tomu sme sa pozreli na niekoľko štátov s podobnou veľkosťou populácie, akú má Slovensko, ktoré už dávnejšie zaznamenali 1 000 a viac denných prírastkov koronavírusu. Podarilo sa im vrátiť pod 500 a za aký dlhý čas?
Covid-19 je len horšia chrípka?
5 dôvodov, prečo toto tvrdenie neobstojí
Americký Wisconsin od júlovej tisícky len stúpa
Štát USA (teda nie samostatná krajina) Wisconsin má 5,8 milióna obyvateľov a tisícku tam prekročili prvý raz 21. júla (1 049 prípadov). K mediánu pod 500 sa odvtedy nevrátili a kým počas leta sa im podarilo krivku sploštiť, od začiatku septembra začal počet prípadov rásť k maximu 3 343 nových denných prírastkov, ktorý nastal 8. októbra.
V poslednom týždni radili nové prírastky prepočítané na počet obyvateľov Wisconsin na tretiu priečku najviac koronou postihnutých štátov v USA. Týždňový kĺzavý medián bol na úrovni 2 395. Percento pozitívnych testov je posledný týždeň na úrovni 19,1 %.
Opatrenia vo Wisconsine sú miernejšie ako na Slovensku a ich dodržiavanie je viac „flexibilné“. Od 1. augusta sa zaviedlo povinné nosenie rúšok v interiéroch verejných miest vrátane obchodov. Od 8. októbra sa zakázali masové podujatia.
Podľa Slováka Juraja Kušníra, ktorý žije neďaleko metropoly Milwaukee, si opatrenia vysvetľujú mnohí po svojom. „Niektoré inštitúcie zaviedli pravidlá nad rámec štátnych nariadení. Napríklad futbalový tím Green Bay Packers hral dlhšie bez fanúšikov, aj keď teoreticky mohol zaplniť 25 percent kapacity štadióna. Naopak stretli sme sa s rodinným podnikom, malou reštauráciou, kde nariadenia úplne ignorovali, keďže by pre ne skrachovali,“ vysvetľuje Kušnír.
Kostarika: stagnácia okolo tisícky
Krajinou s porovnateľným počtom obyvateľov ako Slovensko je aj Kostarika (4,99 milióna). Krajina v zásade nemala prvú vlnu, situácia sa však začala zhoršovať koncom júna, pričom prvý denný prírastok nad 1 000 zaznamenali 7. augusta (1 011).
Komunitné šírenie vláda priznala už v júni, neskôr sa sprísnili pravidlá – od konca augusta sú obmedzené otváracie hodiny gastro prevádzok do 22:00, cez víkend do polnoci. Rúška sú povinné všade v interiéroch. Po dvoch mesiacoch sa síce situácia dramaticky nezhoršila, posledné číslo k 10. októbru hovorí o 1 386 prípadoch, pokles k 500 sa však nekoná.
Singapur: rýchly progres trval 1,5 mesiaca
Príkladom štátu, kde sa podarilo pomerne rýchlo zvrátiť trend z viac ako tisícky nových denných prípadov, je Singapur (5,75 milióna obyvateľov). Už 20. apríla mali 1 426 pozitívnych testov, k priemeru pod 500 sa dostali prvý júnový týždeň.
Singapur je však špecifický prípad, keďže ide o mestský štát, navyše aprílový nárast zapríčinila epidémia v ubytovniach pre zahraničných robotníkov, ktorú sa vďaka prísnej karanténe podarilo dostať pod kontrolu. Posledné dostupné údaje k 12. októbru hovoria o 4 nových prípadoch nákazy v krajine.
Ubytovňa pre zahraničných robotníkov v Singapure počas aprílovej karantény. Foto: SITA/AP
Ubytovňa pre zahraničných robotníkov v Singapure počas aprílovej karantény. Foto: SITA/AP
Ako sme spomenuli vyššie, porovnávať sa prakticky nedá, no minimálne príklad Singapuru ukazuje, že aj v prípade známeho ohniska a výborného dohľadávacieho systému epidemiológov trval pokles z tisícky k päťstovke približne mesiac a pol.
Otázne preto ostáva, či kĺzavý medián nebude aj kĺzavo interpretovaný. Už počas prvej vlny koronavírusu na Slovensku sa pri uvoľňovaní opatrení v priebehu času menila hranica, pri ktorej by sa režim v krajine opäť sprísnil. Pôvodne bola hranica pre sprísnenie 150 prípadov, neskôr to bolo 50 prípadov.
S otázkou, či je hranica kĺzavého mediánu pod 500 ako podmienka pre uvoľnenie opatrení aj súčasťou vládneho dokumentu k opatreniam, respektíve či je pevná a nebude sa meniť, sme v pondelok oslovili aj tlačový odbor Úradu vlády SR, no odpoveď nám do vydania článku neprišla.
Neaktualizovala sa ani definícia kĺzavého mediánu – na oficiálnej stránke Koronavírus a Slovensko je kĺzavý medián opísaný slovníkom z prvej vlny – ako faktor pre uvoľňovanie opatrení na dvojtýždňovej báze.
Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk
