Najstaršia americká minca používaná od roku 1793 sa ocitla na smrteľnej posteli. Štátna mincovňa vo Filadelfii vyrazila úplne poslednú várku nových jednocentoviek.
Dokopy 232 rokov trvajúca história amerického medeného centa skončila stlačením tlačidla. Stlačil ho štátny pokladník USA Brandon Beach, ktorý pred zrakmi amerických novinárov slávnostne poslal posledné čerstvo vyrazené centy do zásobníka.
Tieto konkrétne mince už v bežnom obehu neskončia, vydražia si ich zberatelia. Posledné centy, ktoré z hlavnej továrne United States Mint zamierili do obehu, ju opustili už v júli tohto roku.
Beach označil koniec razby „penny“ za návrat zdravého rozumu. Štátu sa ich razba nevyplatila. Vlani boli náklady na razbu jedného centa 3,69 centa, čo znamenalo celkovú stratu pre štátny rozpočet a daňových poplatníkov v hodnote 85,3 milióna dolárov.
Cena výroby jednej penny je vyššia ako jej hodnota od roku 2006. Odvtedy sa kumulatívna strata z produkcie centových mincí vyšplhala na 1,08 miliardy dolárov, vyplýva z výročných správ štátnej mincovne.
Donald Trump už vo februári na svojej sociálnej sieti napísal, že Spojené štáty príliš dlho razia jednocentovky za viac ako dva centy, a preto nariadil ministrovi financií, aby túto „márnotratnosť“ zastavil.
Dáva to zmysel. Len vlani predstavovali jednocentovky viac ako polovicu všetkých novo vyrazených mincí. V obehu tak pribudli viac ako tri miliardy kusov mince, ktorá sa v praxi využíva minimálne a končí skôr v rôznych prasiatkach, než by si za ňu skutočne ľudia niečo kupovali.
Takmer žiadny obchodník ich väčšie množstvo neberie a neakceptuje ju ani väčšina automatov. Navyše, podiel hotovostných transakcií vo všeobecnosti postupne klesá.
Zrušíme to?
Hoci cenovky končiace „,99“ sú v USA relatívne bežné, nad najmenším kusom americkej hotovosti v obehu sa zmrákalo už dlhšie. Debata o konci jednocentoviek sa vedie minimálne od roku 1990, keď to navrhol člen Snemovne reprezentantov Jim Kolbe.
Jeho zákon, ktorý by všetky ceny zaokrúhlil na najbližší „niklák“, však neprešiel. Ďalší pokus prebehol v roku 2017, keď senátori John McCain a Mike Enzi skúsili navrhnúť, aby štátna mincovňa na skúšku prerušila razbu centov na 10 rokov.
SITA, AP
Ani ich návrh zákona neprešiel. V posledných rokoch priemerné náklady na výrobu jednej penny výrazne vzrástli, a to najmä pre vysokú cenu materiálu (pri modernom americkom cente je to od roku 1982 hlavne zinok), infláciu a relatívne vysoké fixné náklady, ktoré produkcia zákonného platidla obnáša.
V USA sa mince nerušia
Americká centrálna banka si od roku 2020 objednávala menej a menej jednocentoviek, takže sa náklady rozprestreli na menej vyrobených kusov. To, že najmenšia minca nejakej meny je postupom času (a kumulovaním inflácie) čím ďalej, tým viac nanič, je úplne bežné.
Iné krajiny preto tieto miniatúrne mince postupne vyraďujú – najskôr ich prestanú raziť a po nejakom čase ich aj zneplatnia. Američania toto takmer nerobia. Počas svojej 249 rokov dlhej histórie zatiaľ takto vyradili iba polcent, ktorý bol naposledy vyrazený v roku 1857.
Späť do 18. storočia
Prvý americký cent bol vyrazený už v roku 1787, ešte pred podpísaním Ústavy Spojených štátov. Prvé „oficiálne“ centy úplne novej meny však opustili štátnu mincovňu vo Filadelfii až o 600 rokov neskôr.
Medzi Američanmi nevzbudili priveľké nadšenie. Boli väčšie a takmer trikrát ťažšie ako súčasný „štvrťák“, čo je na „drobáky“ celkom veľa. Lady Liberty zdobiaca lícovú stranu mince mala v tvári trochu vydesený výraz a rub mince lemoval obrázok reťaze.
Ten niektorým Američanom pripomínal skôr otroctvo ako úniu štátov, čo sa vzbúrili britskej nadvláde. Otroctvo samotné vtedy ešte Američanom neprekážalo.
Lincoln, penny a denár
Počas prvého storočia existencie vystriedal americký cent niekoľko dizajnov, v roku 1857 sa pre rastúce ceny medi zmenšila minca na polovicu a od roku 1909 ju zdobí profil Abrahama Lincolna. Ten sa pri príležitosti nedožitých 100. narodenín stal prvým americkým prezidentom s podobizňou na minci.
Penny má svoje korene v dávnej histórii. Nepriamo vychádza už z rímskeho denára zavedeného v roku 211 pred naším letopočtom, ktorého názov vychádza z latinského slova „deni“ (10). Denárom sa v Rímskej ríši platilo až do polovice 3. storočia nášho letopočtu.
O 500 rokov neskôr mincu vzkriesil franský kráľ Pipin III. Krátky ako „novus denarius“, ktorému sa bežne hovorilo „penny“, čo koncom 8. storočia použili aj Anglosasi ako názov pre svoju malú striebornú mincu.
Autor článku je Marek Tomanka, Forbes.cz
