„Keď ho využívate správne, ani neviete, že bol použitý,“ povedal o svojom vynáleze na ladenie spevu Andy Hilderbrand.
Jeho pozornosti však neuniklo, že Auto-Tune využívajú mnohí hudobníci ako ďalší nástroj a hudobný éter je umelými hlasmi presýtený. „Viete, ja som len postavil auto, nemôžem za to, že s ním niekto jazdí na diaľnici v protismere,“ dodal.
V hudbe to nie je nič nové, ani prekvapivé. Ako opisuje aj český hudobný publicista Karel Veselý v knihe Hudba ohně, muzikanti často technológie využívali úplne iným spôsobom, než bol ich zamýšľaný účel. Príkladom môže byť hip-hopové skrečovanie na gramofónoch. Nové nie je ani bránenie sa „umelej hudbe“ – kedysi sa viedla vojna proti nástupu syntetizátorov.
Napriek tomu bol nástup vynálezu na ladenie spevu ohromujúci. Kým predchádzajúce zlepšováky sa väčšinou udomácnili len v istých hudobných žánroch, Auto-Tune si osvojili úplne všetci – rock, pop, hiphop, country…
Keď hudobníčka Neko Case v roku 2006 volala do nahrávacieho štúdia v Toronte a opýtala sa, kto všetko ho používa, chlapík jej odpovedal, že u nich ho zapínajú všetci okrem nej a Nelly Furtado – píše Pitchfork.
Matematický trik
Andy Hilderbrand miloval hudbu celý život. Vyučovaním hry na flautu si privyrábal na svoje vysokoškolské štúdium. Svoje matematické znalosti potom roky uplatňoval v práci pre naftársky priemysel. Spoločnosti Exxon pomáhali jeho algoritmy vyhodnocovať potenciálne ložiská ropy. V roku 1989 však odvetvie náhle opustil, aby založil vlastnú firmu Antares Audio Technologies.
Dlho v podstate ani nevedel, čo presne bude jeho nová spoločnosť vyvíjať. Raz mu jeden priateľ zo žartu povedal, aby navrhol softvér, vďaka ktorému jeho manželka nebude spievať falošne. Hilderbrand sa nápadu chytil. Nebol prvý, jeho predchodcovia však takýto produkt vyhodnotili ako príliš komplikovaný. Falošné spievanie by museli opravovať na superpočítačoch.
Šéf Antares však využil matematickú skratku, vďaka ktorej musel program vyhodnocovať oveľa menej dát, a pritom dokázal účinne meniť hlas.
A presne 19. septembra 1997, teda pred štvrťstoročím, vydal prvú verziu programu Auto-Tune, ktorý fungoval aj na bežných počítačoch. Už pri jeho prvej prezentácii bolo jasné, že to bude obrovský hit. Ešte rok však o ňom svet príliš nevedel.
Cher efekt
Prečo ten pomalý štart? Vráťme sa k výroku samotného vynálezcu: „keď ho využívate správne, ani neviete, že bol použitý“. Koncom roku 1998 však po celom svete znel nový hit speváčky Cher nazvaný Believe. Bolo to prvé slávne použitie Auto-Tune „v protismere“. Vtedy ešte robotické skreslenie hlasu očarovalo, dokonca aj samotného Hilderbranda.
„Tá pieseň sa ku mne nedostala hneď, ja pop music veľmi nepočúvam, som skôr na klasickú hudbu. Ale bolo to použitie Auto-Tune spôsobom, ktorý sa mi celkom páčil. Neskôr toho bolo všade až príliš,“ povedal v projekte oral history podujatia National Association of Music Merchants v roku 2012, keď jeho vynález oslavoval 15. narodeniny.
Chvíľu sa zdalo, že Cher si nástroj prisvojí – ľudia koncom 20. storočia nehovorili o Auto-Tune ale o tzv. Cher efekte. Najmä vďaka hip-hopu sa v ďalších rokoch stal z nástroja známy fenomén.
„Kritika bola napokon dobrá na rozpoznanie našej značky. Keď dnes zastavíte na ulici človeka, ktorý má menej ako 30 rokov, a spýtate sa, čo je Auto-Tune, minimálne polovica vám dá správnu odpoveď,“ hovoril Hilderbrand.
14 rokov po smrti
Po prvom desaťročí sa začali ozývať hlasy, že vďaka tomuto softvéru znie celá pop music rovnako. Iným zase vadilo, že éter úplne zaplnili robotické hlasy. Nástroju Auto-Tune teda vyčítali jeho „správne“ aj „nesprávne“ využitie. Muzikanti, ktorí ho nepoužívali, sa tým hrdili ako horolezci v Himalájach, ktorí vylezú na osemtisícovky bez kyslíka.
„Toto je anti auto-tune,“ rapoval v roku 2008 Jay Z v skladbe D.O.A. (Death of Auto-Tune, teda smrť Auto-Tune). Nestal sa však prorokom. O rok neskôr editor hudobného magazínu Future Music Daniel Griffiths pre BBC povedal, že nástroj sa využíva „asi v 99 percentách v súčasnosti nahrávanej hudby”. Začal sa používať aj na živých koncertoch.
Po štvrťstoročí je jasné, že Auto-Tune neumiera, ale že je to ďalší z populárnych nástrojov hudobníkov. O tom, či sa využíva správne alebo nesprávne, už dávno nerozhoduje jeho vynálezca ani žiadne pravidlá. Je to len na rozhodnutí hudobníkov a ohlase publika.
