Uzbekistan prichádza na globálne kapitálové trhy s nezvyčajným modelom: namiesto klasickej verejnej ponuky akcií jednej štátnej firmy ponúka investorom rovno balík podielov v trinástich kľúčových uzbeckých podnikoch.
Krok národného investičného fondu tak predstavuje prvý vstup krajiny na globálne akciové trhy a zároveň jeden z najambicióznejších pokusov, ako „zabaliť“ časť štátnej ekonomiky do jedného investičného produktu.
Uzbecký národný investičný fond (UzNIF) plánuje uviesť na London Stock Exchange štátne aktíva v hodnote približne 2,4 miliardy dolárov, pričom zároveň prebehne ich paralelné kótovanie v Taškente.
Transakcia by podľa dostupných informácií mohla byť dokončená do polovice mája, a to aj napriek skôr slabšej aktivite na trhu IPO v Londýne, ktorú v posledných mesiacoch ovplyvňovalo geopolitické napätie na Blízkom východe.
Fond združuje minoritné podiely v trinástich štátnych spoločnostiach naprieč energetikou, bankovníctvom, dopravou a infraštruktúrou. Nejde teda o predaj kontroly, ale o ponuku menšinových podielov, ktoré Uzbekistanu umožnia získať kapitál a zároveň si ponechať rozhodujúci vplyv.
Prvá príležitosť
Kľúčovú úlohu v celom procese zohráva spoločnosť Franklin Templeton, ktorá fond spravuje a pripravuje na vstup na medzinárodné trhy.
„Plánovaná emisia bude prvou príležitosťou pre medzinárodných investorov získať expozíciu voči Uzbekistanu, jeho reformami riadenej a rýchlo sa modernizujúcej ekonomike,“ uviedol Marius Dan, správca mandátu vo Franklin Templeton pre britský denník Financial Times.
Z politického hľadiska ide o dôležitý krok prezidenta Šavkata Mirzijojeva, ktorý sa snaží otvoriť uzbeckú ekonomiku a prilákať do krajiny zahraničný kapitál.
„Ukazujeme našu pripravenosť fungovať podľa globálnych štandardov – transparentne, spravodlivo a konkurencieschopne,“ uviedla Saida Mirzijojeva, prezidentova dcéra, ktorá je zároveň šéfkou jeho administratívy.
Privatizácia inak
Na prvý pohľad môže ísť o ďalší privatizačný príbeh rozvíjajúcich sa trhov. V skutočnosti je však štruktúra neobvyklá. Zatiaľ čo väčšina krajín v podobných situáciách uvádza na burzu jednotlivé štátne podniky, Uzbekistan zvolil centralizovaný model – vytvoril fond, ktorý združuje viac aktív, a ponúka ich investorom ako celok.
Franklin Templeton dúfa, že zopakuje model reforiem zameraných na akcionárov, vďaka ktorým sa podobný rumunský fond stal jednou z najlepších investícií na rozvíjajúcich sa trhoch v poslednom desaťročí.
Súčasťou portfólia sú napríklad podiely v leteckej spoločnosti Uzbekistan Airways alebo v štátnych energetických podnikoch, pričom jednotlivé kľúčové podiely dosahujú hodnotu okolo štyristo miliónov dolárov.
Úspech emisie bude zároveň testom pre ďalšie kroky. Investori sledujú najmä potenciálny vstup spoločnosti Navoi Mining and Metallurgical Company, štvrtého najväčšieho producenta zlata na svete, ktorého hodnota by mohla presiahnuť dvadsať miliárd dolárov.
Rýchlo rastúca ekonomika, ale s rizikami
Uzbekistan patrí podľa Medzinárodný menový fond s tempom rastu okolo šiestich až siedmich percent ročne medzi najrýchlejšie rastúce ekonomiky vo svojom regióne.
Jeho hospodárstvo ťahajú najmä investície, domáci dopyt a export surovín, predovšetkým zlata, uránu a medi. Krajina zároveň pokračuje v modernizácii štátu, digitalizácii a aktualizácii stratégie „Uzbekistan 2030“, ktorá má zlepšiť efektívnosť riadenia a prepojenie plánov s reálnymi výsledkami.
Súčasne pretrvávajú štrukturálne slabiny typické pre rozvíjajúce sa trhy, ako je silná úloha štátu, nižšia transparentnosť a otázky okolo kvality inštitucionálneho prostredia.
Podľa ekonóma Davida Marka zo spoločnosti Deloitte nejde o neznámy model: „Na zalistovaní časti pološtátnej firmy na burze nie je nič výnimočné, napokon aj ČEZ je príkladom takéhoto modelu.“
Ekonóm zároveň upozorňuje, že Uzbekistan sa nachádza v špekulatívnom ratingovom pásme BB / Ba3, čo znamená vyššiu rizikovosť.
Portfólio manažér v investičnej spoločnosti Cyrrus Tomáš Pfeiler vníma štruktúru ako netypickú: „Táto situácia nie je úplne obvyklá, skôr ide o určitú anomáliu. Štáty štandardne vydávajú skôr dlhopisy štátnych firiem než predávajú podiely,“ hovorí Pfeiler.
Takýto prístup má niekoľko výhod. Umožňuje rýchlejší vstup na trh, vyššiu diverzifikáciu a zároveň jednoduchšie riadenie celého procesu privatizácie.
Podľa experta môže ísť zároveň o určitú inováciu. „Možno si chcú otestovať, aký o to bude záujem,“ myslí si Pfeiler.
Reklama na Uzbekistan
Zároveň poukazuje, že podobný krok môže fungovať aj ako forma propagácie krajiny. „Môže to vzbudiť záujem o Uzbekistan. Do určitej miery je to aj reklama, ktorá by mohla prilákať ďalšie peniaze do krajiny, ak to dobre dopadne,“ dodáva.
Popri potenciálnych prínosoch upozorňuje aj na riziká spojené s rozvíjajúcimi sa trhmi. „Vieme, aké to je s korupciou v takýchto krajinách,“ varuje Pfeiler. Investíciu by preto vnímal ako rizikovejšiu, okrem iného aj pre možnú netransparentnosť.
Zásadné je podľa neho aj postavenie investorov. „Keď som ako minoritný akcionár vedľa štátu, nemám tam žiadnu silu to ovplyvniť,“ upozorňuje.
Aj keď štát môže mať záujem chrániť svoju reputáciu, nie je podľa neho isté, aká silná táto motivácia v skutočnosti bude. Otázkou zostáva aj likvidita. „Ťažko povedať, nakoľko to bude likvidné,“ spomína tiež Pfeiler.
Podľa analytikov z Komerční banky zapadá plánovaný vstup na burzu do širšej stratégie Uzbekistanu otvárať ekonomiku a posilňovať medzinárodnú spoluprácu.
„Prebiehajúce ekonomické a inštitucionálne zmeny spolu s postupnou stabilizáciou politického prostredia vytvárajú predpoklady na prilákanie zahraničného kapitálu,“ uvádza za Komerční banku Šárka Nevoralová.
Z investorského pohľadu podľa nej IPO otvára prístup na perspektívny, no stále relatívne mladý trh. „Nemožno opomenúť vyššiu volatilitu a riziká spojené s rozvíjajúcimi sa trhmi. Na druhej strane práve táto fáza môže pri správnom načasovaní ponúknuť zaujímavé výnosové príležitosti,“ dopĺňa Nevoralová.
Nevoralová zároveň upozorňuje, že Uzbekistan má silnú motiváciu udržať investične priaznivé prostredie. „Možno očakávať snahu o stabilný regulačný rámec a budovanie dôvery investorov. V tomto kontexte možno investíciu vnímať ako rizikovo akceptovateľnú v rámci rozvíjajúcich sa trhov,“ hovorí.
Medzi hlavné riziká podľa nej patrí volatilita trhov, tlak na krátkodobé výsledky verejne obchodovaných firiem, politická a regulačná neistota či geografická poloha krajiny, ktorá susedí s Afganistanom.
Článok vyšiel na Forbes.cz a jeho autorkou je Jana Divinová.
