Jedným z top favoritov na získanie Nobelovej ceny je francúzsky ekonóm Gabriel Zucman. Za svoj prínos totiž získal v roku 2023 ocenenie John Bates Clark Medal, čo je jedno z najprestížnejších ocenení pre ekonómov do 40 rokov. Je považované za „malú Nobelovu cenu“ a často znamená predzvesť budúcej Nobelovej ceny.
Zucman prestížne ocenenie získal za svoj inovatívny výskum v oblasti daňových únikov a nerovnosti. Upozorňuje, že vlády prichádzajú o obrovské peniaze v dôsledku toho, že firmy presúvajú svoje zisky do daňových rajov.
V súčasnosti jeho nápady naberajú vo svete na popularite. Je tiež veľkým zástancom zdanenia najbohatších ľudí na svete, ktorí by podľa neho mali odvádzať štátu viac.
Zucmanov výskum nemá úspech len na akademickej pôde. Nemalá časť politikov s jeho názormi súhlasí a rozhodli sa zaviesť jeho myšlienky do praxe.
Kým kritici hovoria o jeho nápade zdaniť najbohatších ako o komunistických manieroch, ktoré konfiškujú majetok, tak Zucmanovu daň podporilo aj sedem laureátov Nobelovej ceny za ekonómiu vrátane Paula Krugmana, Josepha Stiglitza a Esther Duflovej. Nechýbal medzi nimi ani Daron Acemoglu (MIT), ktorý získal Nobelovu cenu za ekonómiu za rok 2024.
Upozorňujú, že miliardári – od Bernarda Arnaulta až po Elona Muska – majú nižšie efektívne daňové sadzby ako priemerný daňový poplatník.
Čo presne je Zucmanova nová daň, aké sú jej výhody a nevýhody a koho by sa dotkla v kontexte slovenských milionárov?
Zucmanova správa bola prvý raz predstavená verejnosti len pred pár mesiacmi. Koncom júna dostal možnosť prezentovať závery svoje správy na samite G20 – najväčších svetových ekonomík.
Superbohatých ľudí treba podľa Zucmana zdaniť, lebo ich efektívne daňové sadzby sú v porovnaní s inými sociálnymi skupinami nízke.
Jedným z hlavných záverov jeho správy je, že súčasné daňové systémy nedokážu efektívne zdaňovať najbohatších jednotlivcov, ktorí v pomere k svojmu príjmu platia menej daní ako iné sociálne skupiny. Ich efektívna daňová sadzba je v priemere len 0,3 percenta ich majetku.
Francúzsky ekonóm sa zasadzuje o spoločný a koordinovaný prístup v snahe zaviesť minimálny štandard zdaňovania miliardárov. Malo by tak ísť o reformu, ktorá by stavala na predchádzajúcich krokoch medzinárodnej spolupráce pri riešení problému nízkeho efektívneho zdanenia superbohatých.
Na globálnej úrovni Zucman presadzuje dvojpercentnú daň pre ľudí s majetkom nad jednu miliardu dolárov, ktorú by platili každý rok. Zdôrazňuje, že má ísť o medzinárodne koordinovaný systém, pretože ak by krajiny túto daň zavádzali len jednotlivo, hrozil by únik miliardárov do krajín, ktoré sa k dohode nepripoja (v tomto smere správa navrhuje posilniť aj tzv. exit taxes, čo sú dane pri odchode z krajiny – pozn. red.).
Základný návrh teda predpokladá, že miliardári by platili minimálnu daň rovnajúcu sa dvom percentám ich celkového majetku ročne. Dôvod, prečo je minimum vyjadrené ako percento majetku, a nie príjmu, je, že s majetkom sa manipuluje oveľa ťažšie.
Navrhovaná dvojpercentná minimálna daň by mohla globálne ročne vygenerovať 200 – 250 miliárd dolárov, pričom by sa týkala približne tritisíc jednotlivcov. Ak by sa daň rozšírila na milionárov s majetkom nad 100 miliónov dolárov, prispelo by to ďalšími 100 – 140 miliardami dolárov.
Kto by platil na Slovensku
Na globálnej úrovni Zucman presadzuje dvojpercentnú daň pre ľudí s majetkom nad jednu miliardu dolárov. Aj na Slovensku je čoraz viac podnikateľov, ktorých majetok prekročil miliardovú hranicu. Podľa minuloročného rebríčka najbohatších podľa Forbesu je na Slovensku takýchto ľudí päť.
V prípade, že by sa hranica majetku posunula na 100 miliónov eur, tak by to znamenalo dodatočné zdanenie pre zhruba 40 ľudí z rebríčka najbohatších Slovákov.
V správe sa tiež píše, že minimálna daň by nepodkopala motiváciu miliardárov pracovať alebo hromadiť bohatstvo. Po zavedení dvoch percent dane by ich priemerný výnos po zdanení klesol zo 7,2 na 5,5 percenta, čo pravdepodobne nebude mať významný vplyv na ich motiváciu.
Hromadenie bohatstva podľa Zucmana naberá na obrátkach. Ako príklad uvádza USA, kde 19 najbohatším americkým rodinám stúplo bohatstvo o jeden bilión dolárov len za jediný rok. Je to viac ako produkcia celej švajčiarskej ekonomiky za rok. „To bol najväčší ročný nárast bohatstva, aký bol kedy zaznamenaný,“ napísal pre The Guardian.
Debata vo Francúzsku
Veľká diskusia o zdanení superbohatých v poslednom období prebieha vo Francúzsku. Krajina zápasí s nadmerným zadlžovaním a kabinet chystá konsolidačný balík.
Súčasťou diskusie bol aj návrh zákona, ktorý hovoril o tom, že ľudia s majetkom nad 100 miliónov eur by platili každoročne daň vo výške dvoch percent z celkového majetku vrátane napríklad hodnoty akcií či podielov z firiem, ktoré ešte nie sú na burze.
Vzťahoval by sa na približne 1 800 domácností vo Francúzsku a podľa ekonóma by táto daň generovala až 20 miliárd eur ročne, čo je takmer polovica z plánovaných opatrení v úspornom rozpočte, ktorý tento mesiac zvrhol vládu Françoisa Bayroua. Iní ekonómovia spochybnili Zucmanove čísla a tvrdili, že ročný výnos dane by sa priblížil k piatim miliardám eur.
Nový francúzsky premiér Sébastien Lecornu teda aktuálne rieši, ako šetriť. Jednoznačne však už stihol „zhodiť zo stola“ plán ekonóma Gabriela Zucmana, podporovaný Socialistickou stranou, ktorý počítal s uvalením špeciálnej dane na 0,01 percenta najbohatších Francúzov.
„Zucmanova daň“ je tak posledné týždne vo Francúzsku hlavnou témou. Umiernená ľavica prisľúbila, že zvrhne Lecornuovu vládu, ak nepodporí Zucmanovu daň. Premiér však potrebuje aj podporu konzervatívcov, pre ktorých je zdanenie bohatých tabu.
K celej situácii okolo novej dane sa vyjadril aj jej autor, ekonóm Zucman. V rozhovore pre Le Monde vyhlásil, že „nemožno očakávať, že Francúzi prijmú opatrenia na uťahovanie opaskov, pokiaľ miliardári platia také nízke dane“.
Hoci nový francúzsky premiér Lecornu odmietol Zucmanov návrh novej dane, vo svete získava čoraz väčšiu podporu. Daň pre ultrabohatých zaviedol napríklad brazílsky prezident Lula da Silva. Práve on počas predsedníctva Brazílie v G20 umožnil Zucmanovi predstaviť svoj návrh.
Podobnú daň pre bohatých plánujú zaviesť aj v Španielsku, Južnej Afrike alebo Čile.
„Smrteľná daň“
Tvrdá kritika na vyššie zdanenie najbohatších prišla prevažne od podnikateľov. Výkonný riaditeľ luxusného konglomerátu LVMH Bernard Arnault uviedol, že tento tlak na zavedenie novej dane sa rovná „jasne vyjadrenej túžbe zničiť francúzsku ekonomiku“. Označil tiež Zucmana za „krajne ľavicového aktivistu“, ktorého „ideológia má za cieľ zničiť liberálnu ekonomiku“. Arnault je jedným z najbohatších ľudí na svete.
Ku kritike sa pridal aj Éric Larchevêque, ktorý je spoluzakladateľ spoločnosti Ledger, zaoberajúcej sa kryptopeňaženkami. „Je to kolektivizmus, je to komunizmus… Je to zásadný útok na moju slobodu a právo na majetok,“ povedal pre Financial Times.
Kritika prišla aj z radov startupistov, pretože nová daň by bola pre nich obzvlášť problematická. Napriek vysokému oceneniu na papieri často takéto začínajúce firmy negenerujú zisk ani dividendy. Nová daň by neobišla ani ich. Po novom by zrejme museli predať časť svojho podniku či požičať si, aby dokázali daň zaplatiť.
Zucmanov „tábor“ tvrdí, že zakladatelia startupov môžu jednoducho zaplatiť svoje dane tak, že odovzdajú časť akcií svojich spoločností francúzskemu štátnemu investičnému fondu, alebo pomocou pôžičky.
Kto je Gabriel Zucman
Profesor ekonómie na Parížskej ekonomickej škole, Ecole Normale Supérieure – PSL a na Kalifornskej univerzite v Berkeley. Je riaditeľom nezávislého výskumného laboratória EU Tax Observatory so sídlom v Paríži.
Zucman sa vo svojom výskume zameriava na akumuláciu, rozdeľovanie a zdaňovanie globálnych príjmov a bohatstva.
Vytvoril metodiku, ktorá umožňuje odhadnúť objem bohatstva ukrytého v daňových rajoch, ako aj straty, ktoré z toho plynú pre vlády. Svoje zistenia zhrnul v prelomovej knihe The Hidden Wealth of Nations (Skryté bohatstvo národov).
Je tiež komisárom ICRICT (Nezávislá komisia pre reformu medzinárodného zdaňovania právnických osôb), organizácie, ktorej spolupredsedajú ekonómovia Joseph Stiglitz a Jayati Ghosh.
V roku 2023 profesor Zucman získal medailu Johna Batesa Clarka od Americkej ekonomickej asociácie, udeľovanú ekonómovi mladšiemu ako štyridsať rokov, ktorého práca je považovaná za najvýznamnejší príspevok k ekonomickému mysleniu a poznaniu.
