Viac ako sedem percent mužov a tri percentá žien má príjem vyšší ako 3 500 eur. Porovnajte si, koľko zarábajú Slováci podľa vzdelania a veku.
Existuje lož, prekliata lož a štatistika. S týmto výrokom treba polemizovať z viacerých dôvodov. V prvom rade, jeho autorom nie je Mark Twain. On ho iba spopularizoval. Prvý raz si takto zaglosoval bývalý britský premiér z viktoriánskej éry Benjamin Disraeli.
Obsiahlejšiu diskusiu si zaslúži aj samotná úvaha o tom, či štatistika naozaj iba kamufluje. Napríklad priemerná mzda skutočne hovorí len málo o tom, aké platy ľudia dosahujú.
Ak napríklad v tíme pracujú štyria ľudia s rovnou tisíckou a manažér s trojtisícovým platom, priemerná mzda je 1 400 eur, hoci každý z pätice je od tejto sumy výraznejšie vzdialený.
Štatistika však pozná spôsoby, ako podobné nedostatky vyriešiť. Vďaka údajom, ktoré štatistici zverejňujú raz ročne, si môže aj bežný človek overiť, do akej príjmovej skupiny patrí, a to aj v rámci regiónu.
Pozrite si, aký musíte mať plat, aby ste patrili medzi štvrtinu najlepšie zarábajúcich vo svojom kraji. A aká suma na výplatnej páske znamená vstupenku medzi horných desať percent?
Kým priemerná mzda mieša akciové jablká s luxusnými hruškami, presnejší pohľad na platovú štatistiku ponúkajú kvantily. Najznámejší medián delí všetky získané údaje na dve rovnaké polovice.
Ak je za celé Slovensko medián 1 434 eur, znamená to, že polovica našincov zarába menej a polovica viac, ako je táto suma. Samozrejme, istá časť dostáva presne túto sumu.
Štatistické rezy
Štatistika umožňuje aj podrobnejšie rezy. Prvý kvartil znamená, že štvrtina ľudí zarába menej a tri štvrtiny viac, ako je daná suma. Pri treťom kvartile je to naopak. Táto hranica určuje, akú minimálnu sumu na výplatnej páske treba mať, aby človek patril medzi 25 percent najlepšie zarábajúcich.
Elitný klub horných desať percent určuje deviaty decil. Prvý decil zas ukazuje mzdovú hranicu, na akú nedosiahne až desatina pracujúcej populácie.
Samozrejme, niektoré ukazovatele sa prekrývajú. Prvý kvartil je 25. percentil. Druhý kvartil je zároveň medián a rovnako aj 50. percentil. A deviaty decil je tiež deväťdesiaty percentil.
Vstupenka medzi horných desať percent
Tieto podrobné údaje zverejňuje Štatistický úrad Slovenskej republiky raz ročne v lete. K dispozícii sú tak čerstvé dáta z výberového zisťovania o štruktúre miezd za rok 2024. Na porovnanie, kvartálne údaje o priemernej mzde sú zo štvrťročného podnikového zisťovania a odhadov. Keďže vzorka je iná, nemusí dávať zmysel obe skupiny údajov porovnávať.
Výhodou takýchto štatistík je, že ponúkajú podrobný pohľad na mzdy aj podľa regiónov a pohlavia.
Ako vidieť v tabuľke, najvyššie mzdy sú v Bratislave. Medián v prípade mužov bol vlani na úrovni 1 904 eur, pri ženách 1 606 eur. Hoci rozdiel medzi pohlaviami je výrazný, taktiež platí, že v žiadnom inom kraji sa mzdový medián mužov nepriblížil k bratislavskému ženskému mediánu. Podobné pravidlo platí aj pri ďalších príjmových skupinách.
Rovnako platí, že najnižšia mzdová hladina je v Prešovskom kraji. Napríklad Prešovčan s platom 2 278 eur už patrí medzi desať percent najlepšie zarábajúcich, ale v Bratislave sa muž s takým platom nezmestí ani do skupiny horných 25 percent.
Na vstup medzi desať percent najlepšie zarábajúcich potrebuje Bratislavčan plat vyšší ako štyritisíc eur, Bratislavčanke stačí o niečo viac ako tritisíc eur. V Trnave, Trenčíne, Žiline a Košiciach treba mať na výplatnej páske o kúsok nad 2 700 eurami. V zostávajúcich troch krajoch ešte menej.
Zdroj: ŠÚ SR, Forbes
Koľko Slovákov zarába nad 3 500 eur
Dôležité informácie o tom, koľko Slováci zarábajú, možno vyčítať aj z tohto grafu. Ukazuje, koľko percent Slovákov má mzdu v danom rozpätí. Najčastejšie videli muži na výplatnej páske sumu v rozmedzí 1 300 až 1 350 eur, a to v 3,61 percenta prípadov. U žien je to príjmová skupina 1 150 až 1 200 eur, do ktorej patrí 4,22 percenta žien.
Na grafoch dobre vidieť distribúciu príjmov naprieč populáciou. Nie sú zahrnuté príjmové skupiny nad 3 500 eur, keďže je kumulatívna. Vyšší príjem ako táto hranica eur dosahuje až 7,06 percenta mužov a 3,13 percenta žien.
Plat nerastie s vekom automaticky
Všeobecne platí, že s pribúdajúcim vekom príjem rastie. Neplatí to však až do dôchodku. Ako vidieť z ďalšej tabuľky, mzdy rastú postupne a vrchol dosahujú v kategórii 45 až 49 rokov. Päťdesiatnici už majú priemernú mzdu nižšiu.
To neznamená, že po dovŕšení tejto hranice plat klesne. Je to skôr dané tým, že táto skupina má už menej možností na ďalší rast, takže ju predbehnú mladší ľudia. Hypotéku už zrejme majú splatenú, keďže si bývanie riešili v čase relatívne nízkych cien. To znamená, že už majú menej dôvodov naháňať sa za vyššou odmenou.
Veľmi zaujímavou výnimkou je Prešov, kde predchádzajúce pravidlo neplatí. Ľudia starší ako 60 rokov sú druhou najlepšie zarábajúcou vekovou skupinou. To môže byť spôsobené prevahou tabuľkových pozícií úradníkov a pedagógov, ktorých platy rastú podľa odpracovaných rokov. V porovnaní s ostatnými krajmi patria tieto pozície na severovýchode medzi lepšie platené oproti súkromným sektorom, čo sa prejaví v štatistických výpočtoch.
Všeobecne platí, že v Bratislave sú mzdy štandardne najvyššie. V prípade mladých do 19 rokov sa však objavila výnimka. Najnižšie platy sú v Prešovskom a Košickom kraji a tretia najnižšia úroveň je práve v Bratislavskom kraji. V ďalších vekových kategóriách obyvatelia hlavného mesta už zarábajú najviac. Tento rozdiel môže byť daný vzorkou, keď v najväčšej slovenskej metropole väčšina mladých do 19 rokov stále študuje.
Zdroj: ŠÚ SR, Forbes
Gymnázium nestačí
Štatistiky potvrdzujú všeobecné pravidlo, že s vyšším vzdelaním rastú aj platy. Nájdu sa však aj zaujímavé výnimky. Najmenej zarábajú tradične ľudia s iba základným vzdelaním a len o niečo viac majú učňovkári bez maturity.
No napríklad gymnazisti bez vysokej školy zarábajú s výnimkou Trnavského kraja menej ako absolventi stredných odborných škôl, teda priemysloviek a akadémií. A rovnako menej aj ako učňovkári s maturitou.
V šiestich krajoch znamená už ukončené bakalárske štúdium vyšší plat ako stredná škola. Výnimkou je Žilina a Prešov. Na severovýchode zarobí bakalár v priemere 1 713 eur, kým absolvent vyššieho odborného vzdelávania o rovnú stovku viac.
V šiestich krajoch platí, že absolventi tretieho stupňa vysokej školy zarábajú viac ako magistri a inžinieri. Najväčší rozdiel je v Žiline, a to až 377 eur. Opačne je to v Bratislave, kde absolventi druhého stupňa vysokej školy zarobia v priemere o 365 eur viac ako ľudia s PhD. Dôvodom je, že manažérom v lepšie platenej súkromnej sfére stačí druhý stupeň vysokej školy, aby si zarobili viac ako akademickí a vedeckí pracovníci.
Zdroj: ŠÚ SR, Forbes
