Teplo sa oblečte a vychutnajte si nádherný prírodný úkaz. V nedeľu v noci (26. 2.) zaznamenali webkamery Českého hydrometeorologického ústavu slabú polárnu žiaru. A podľa predpovedí by sa tento jav mohol zopakovať v našich končinách aj dnes v noci.
„Polárne žiary vznikli v dôsledku geomagnetickej búrky, ktorú spôsobila erupcia triedy M 3.7 na Slnku 24. februára s maximom o 21:30. Počas nej bol čiastočne aj k Zemi uvoľnený oblak nabitých častíc,“ napísal Petr Horálek z Fyzikálneho ústavu v Opave.
Svetelný jav zaznamenali viaceré zariadenia nad českým i slovenským severným obzorom v nedeľu okolo 22:30 SEČ a okolo polnoci.
Upozorňuje, že častice, ktoré pri prechode atmosférou Zeme vytvárajú polárnu žiaru, sa uvoľnili aj pri ďalšej, ešte silnejšej erupcii, je pravdepodobné, že aj v túto noc (27. 2.) budeme môcť pozorovať ďalšie polárne žiary. Horálek však dodáva, že nie je možno predpovedať, aká intenzívna bude magnetická búrka a na akom veľkom území bude tento jav viditeľný.
Ako sa pripraviť
Na pozorovanie si nájdite miesto s dokonalým výhľadom na sever, kde nie je veľa svetelného znečistenia. Horálek radí priebežne sledovať nejaký aurorálny monitor, napríklad SolarHam alebo Aurora Alerts. Tu je jeho návod, ako sa vyznať v uvádzaných hodnotách:
- Zo všetkých indikátorov je najdôležitejšia tzv. Bz zložka medziplanetárneho magnetického poľa (IMF), ktorá musí byť na vznik výrazných polárnych žiar záporná (graf na stránke SolarHam úplne dole – červená línia).
- Druhým významným indikátorom je hodnota Kp, ktorá udáva, pri akej intenzite geomagnetickej búrky je polárna žiara pozorovateľná z akých zemepisných šírok. Pri hodnote 6 sú viditeľné nízko nad severným obzorom, od hodnoty 7 sa dostávajú vysoko nad obzor.
- Dôležitým ukazovateľom je aj tzv. aurorálny ovál, ktorý predikuje, kde sú silné žiary nad hlavou. Ak táto zóna zasahuje približne nad úroveň Dánska, bude možné žiaru pozorovať nízko nad obzorom aj u nás.
Ako vzniká polárna žiara
Slnko produkuje počas silných erupcií protóny, elektróny a tzv. alfa častice (jadrá hélia s dvoma protónmi a dvoma neutrónmi), ktoré sa uvoľňujú v magneticky uzatvorených oblakoch (tzv. plazmoidoch). Bežne sa vyskytujú medzi 80 až 150 km, vzácnejšie až do 400 km nad zemským povrchom.
Väčšinu tohto žiarenia odfiltruje prirodzený magnetický štít Zeme, no jeho časť uviazne v oblastiach okolo zemských magnetických pólov. Tam vďaka zrážkam s atómami a molekulami vzduchu dochádza k excitácii a následnému vyžiareniu v podobe viditeľného svetla. Vďaka tomu môžeme pozorovať výboj, ktorého odtiene závisia od množstva vyžiarenej energie.
Najčastejšia je zelená a červená žiara (vďaka uvoľnenému kyslíku), vzácnejšie je modré zafarbenie (vzniká pri uvoľňovaní dusíka).