Lucia Ďurajková bola študentkou Univerzity Palackého v Olomouci. Na bakalárskom stupni sa na rok dostala na čínsku Soochow University, aktuálne sa v rámci magisterského stupňa opäť nachádza v Číne, tentokrát na Yunnan University of Finance and Economics v Kunmingu.
Po návrate sa bude musieť rozhodnúť, či bude ďalej pokračovať v Olomouci alebo Brne. Jej životné motto znie: „Problémy sú na to, aby sa riešili.“ Aj preto nám o nich porozprávala a tiež prezradila, aké je študovať v Európe a Ázii.
Netradičná škola pre ambiciózne Slovenky. Otvára im dvere do IT
Univerzita Palackého v Olomouci či čínske Soochow University a Yunnan University of Finance and Economics. Ako ste sa na tieto miesta dostali?
Na Univerzitu Palackého som musela absolvovať test študijných predpokladov. Zo začiatku som neplánovala počas bakalárskeho štúdia odísť na rok do Číny, ale s mojím zameraním sa to jednoducho žiadalo. V Suzhou som bola na jazykovom pobyte, na ktorý nie sú potrebné žiadne prijímačky. Prihlásiť sa môže ktokoľvek, bez rozdielu veku či národnosti. Čína ponúka hneď niekoľko štipendií, od vládneho cez provinčné, takže vízia bezplatného štúdia je veľmi optimistická. Ja som sa uchádzala o štipendium cez SAIA, kde každý musí prejsť výberovým konaním. Takýto grant som dostala opäť počas magisterského štúdia. Tentokrát som sa rozhodla pre ekonomickú univerzitu v Kunmingu.
Učte sa zadarmo online: Päť tipov na e-learning platformy
Vašim bakalárskym študijným dvojodborom v Česku bola čínska a anglická filológia. Ako by ste ich opísali?
Išlo o celkom odlišné programy. Filológia ako vedecká disciplína sama o sebe skúma jazyk a všetky aspekty s ním súvisiace. Na čínskej bol na to obrovský dôraz, ale široká škála predmetov zahŕňala aj všeličo iné, od geografie, dejín až po literatúru. Medzi moje obľúbené hodiny patrili individuálne lekcie s čínskymi lektorkami. Na anglickej filológii je viac študentov, a preto je prístup o niečo menej osobný. Výuka je rozdelená na jazykový, kultúrny a literárny blok.
V Číne je momentálne už druhýkrát. Zdroj foto: archív L. Ďurajková
Rok ste sa vzdelávali na Soochow University. Čomu ste sa tam venovali?
V Suzhou som navštevovala jazykový kurz, takže všetky moje hodiny súviseli s čínštinou. Učili sme sa gramatiku, čítanie, písanie a počúvanie. Medzi voliteľnými predmetmi boli kaligrafia, bojové umenie wushu a sledovanie čínskych filmov.
Predchádzajúce články série:
Aké je to aktuálne na Yunnan University of Finance and Economics?
V porovnaní s prvým rokom v Číne je tento program zaujímavejší. Pôvodne som sa taktiež uchádzala o jazykový kurz, aby som nadviazala tam, kde som skončila, a teda čínštinou pre pokročilých. Po príchode mi oznámili, že v mojej jazykovej úrovni nemajú kurzy. Univerzitu zmeniť nešlo, lebo štipendium bolo viazané konkrétnou školou. Nakoniec mi v priebehu dvoch týždňov vytvorili program na mieru. Hodiny čínštiny mám individuálne a mohla som si sama vybrať učebnice, podľa ktorých sa chcem učiť.
Je štúdium na týchto dvoch čínskych univerzitách rozdielne?
Zásadný rozdiel je v programe. Prvý bol jazykový a tento je ekonomicko-kultúrny. Univerzita v Suzhou je známejšia a obľúbenejšia. Triedy sú väčšie a na niektoré hodiny nás chodilo naraz 40, v Kunmingu máme malé triedy. Ak nerátam individuálne hodiny, väčšinou nás je 4-15. Univerzita v Suzhou má medzinárodnú základňu, preto sme čokoľvek vedeli vyriešiť po anglicky. Na súčasnej univerzite musíme hovoriť po čínsky. Ďalší rozdiel je v živote na kampusoch. V Suzhou boli internáty na slušnej úrovni a nikdy som s ničím nemala problém.
Kunming sa nachádza vo vnútornej Číne a niekedy mám pocit, že tu zastal čas. Internáty sú rozdelené na mužskú a ženskú časť, návštevy opačného pohlavia nie sú dovolené. Otvára sa ráno 6:30, no večierku máme už o polnoci. Celá budova má zamrežované okná a je oplotená ostnatým drôtom. Na vrátnici sedí zvedavá ayi (vrátnička), ktorá občas zavíta večer na izby, aby sa uistila, že sú všetci na miestach. Na internáte nemáme internet, čo je pre mňa asi najťažšie, pretože keď ho potrebujem, tak musím navštíviť najbližšiu kaviareň.
Takto vyzeralo prvé štúdium v Číne. Zdroj foto: archív L. Ďurajková
A čo porovnanie univerzít – Česko verzus Čína?
Často mám pocit, že štúdium v Číne je jednoduchšie. Tu je každý sám sebe pánom a každý sa naučí toľko, koľko je ochotný do svojho štúdia investovať. Záverečné skúšky sú pomerne jednoduché a dovolím si tvrdiť, že nimi všetci prejdú napriek tomu, že je na ne iba jeden pokus. Štúdium v Česku má svoj presný systém a harmonogram.
Čím si vypĺňate voľný čas?
Rada cestujem. Aj momentálne sa nachádzam v Thajsku a najbližšie dva mesiace strávim na cestách po juhovýchodnej Ázii. Aktívne sa venujem exportu slovenského vína do Číny, na čo by som sa aj v budúcnosti chcela pracovne orientovať.
Rada cestuje a stretáva nových ľudí. Zdroj foto: archív L. Ďurajková
Aké je vaše odporúčanie pre Slovákov, ktorí by chceli študovať mimo Slovenska?
Verím, že štúdium v zahraničí možno nie je pre všetkých, ale občas je super vyjsť z komfortnej zóny a vyskúšať niečo nové. Takýto semester či dva dodajú človeku nový pohľad na svet. Vždy ma prekvapí, keď mladých odradia financie. Myslím si, že získať štipendiá a granty nie je až také náročné a s trochou snahy a štipkou šťastia sa dá študovať v zahraničí aj bezplatne.
Chcete sa po ukončení štúdia vrátiť na Slovensko?
Čím viac cestujem, tým viac si uvedomujem, že na Slovensku je skvele. Nikde to nie je úplne dokonalé, ale doma je doma. Ja to tam mám úprimne rada a určite sa plánujem po štúdiu usadiť na Slovensku aj keď krátkodobé pracovné skúsenosti v zahraničí nevylučujem.
Zdroj hlavnej foto: archív L. Ďurajková
Tento článok je súčasťou série o mladých Slovákoch študujúcich v zahraničí.
