V našich životoch funguje zvláštny paradox. V mladosti veríme, že všetko vieme, rozumieme svetu aj sebe. Talent, energia a odvaha v nás vytvárajú pocit, že náš smer je jasný a netreba ho spochybňovať. Ego v tejto fáze funguje ako motor. Poháňa nás, tlačí dopredu a nedovolí zastaviť sa.
Postupne sa s pribúdajúcimi rokmi začne niečo nenápadne meniť. Naše otázky sa spresňujú. Sú tichšie, no hlbšie. Už nejde o to, kto má pravdu. Dôležitejšie je, čo má skutočný význam. Výkon prestáva byť jedinou mierou hodnoty. A ego, ktoré v nás kedysi vytváralo pohyb, začína odhaľovať aj svoju druhú tvár. Tlak. Nepokoj. Neustálu potrebu dokazovať.
V tej chvíli prichádza posun. Prestávame reagovať na všetko a bojovať tam, kde to nedáva zmysel. Učíme sa rozlišovať. Nie každý boj je náš. Nie každý človek patrí do nášho sveta. Nie každý príbeh si zaslúži pokračovanie.
Odchody prestávame vnímať ako zlyhania a menia sa na vedomé rozhodnutia, keď sme jednoducho nemohli inak. Často sa to deje bez konfliktu, bez potreby vysvetľovať a bez potreby byť pochopený.
Získavame schopnosť vidieť súvislosti, ktoré nám predtým unikali, ale aj udržať si pokoj v prostredí, kde sa navonok všetko rúca.
A tu prichádza ďalší životný paradox. Čím viac by sme sa chceli k životnej múdrosti nasilu priblížiť, tým viac by sa nám vzďaľovala. Dá sa k nej dopracovať len časom, jednoducho k nej dozrieť vekom.
Forbes často píše o ľuďoch, ktorí sa nebáli zaradiť vyššiu rýchlosť a preraziť tam, kde sa iní neodvážili, a dosiahnuť veci, ktoré si neskôr zaslúžili obdiv a často aj miesto na našej titulke.
V aktuálnom vydaní sme chceli ísť ešte ďalej a dať na titulku ženy, ktoré okrem odvahy budovať nesú v sebe aj všetky vyššie spomenuté vlastnosti, ktoré sa síce spájajú s pribúdajúcimi vráskami, no majú nedoceniteľnú hodnotu.
Výber Forbes 50 nad 50 vznikol s cieľom tieto ženy pomenovať. Ukázať ich. Dostať ich hlas bližšie k priestoru, ktorý je často zaplnený rýchlosťou a hlukom. V dnešnej spoločnosti potrebujeme vidieť ľudí, ktorí počas rokov nezatvrdli. Nerezignovali. Neuzavreli sa do presvedčenia, že všetko je ťažké. Zachovali si iskru. Zvedavosť. Pohyb.
Keď sme začali tvoriť výber, môj pôvodný predpoklad bol spočiatku skeptický. Malá krajina, obmedzený výber. Realita moje presvedčenie rýchlo prekonala. Hľadanie sa zmenilo na selekciu. Mená pribúdali. Diskusie sa predlžovali. Číslo päťdesiat sa prestalo javiť ako cieľ. Stalo sa limitom. Popri jednom výbere by bez problémov vznikli ďalšie. Okamžite.
Bola to skúsenosť, ktorá odkryla niečo podstatné. Hodnota skúseností, pokoja a nadhľadu nie je vzácna preto, že by bola zriedkavá. Je vzácna preto, že ju prehliadame. Pretože sme zvykli počúvať to, čo je hlasnejšie, rýchlejšie, naliehavejšie.
Lenže práve v čase chaosu získava váhu niečo iné. Tichšia a pokojná sila, ktorá nepotrebuje víťaziť ani byť videná za každú cenu. Stačí, že je ukotvená pevne vo svojich hodnotách.
A nikdy som nebola radšej, že som sa mýlila.
