V mincovníctve dominujú štátne firmy, súkromné spoločnosti na trhu prerazia ťažko. Slovenská rodinná firma Pressburg Mint to však dokázala. Čoskoro sa dokonca zaradí ku kapacitne najväčším mincovniam na svete.
Začínali v roku 2015 ako malá rodinná firma, ktorú založil Ladislav Behul s bratom Radoslavom a synom Alanom. Firmu od počiatku vedú spolu a za desať rokov sa im podarilo vypracovať medzi rešpektovaných hráčov na mincovníckom trhu. Zúčastňujú sa mincovníckych veľtrhov a tento rok sa po prvý raz dostali aj do rebríčka najväčších rodinných firiem Slovenska.
V priebehu posledného roka za výhodnú cenu odkúpili technológie zo štátnych mincovní vo Fínsku a Veľkej Británii, ktoré uzatvárali svoje prevádzky na výrobu obeživa, a aktuálne stavajú už štvrtú výrobnú prevádzku. Na Slovensko tak postupne zo Škandinávie a spoza Lamanšského prielivu dorazí 30-40 kamiónov technológií.
Bratislavskej spoločnosti to pomôže zásadným spôsobom rozšíriť produkciu o obehové mince a stane sa jednou z kapacitne najväčších mincovní sveta. Ročne by mali byť schopní vyraziť medzi jednou až tromi miliardami mincí, v závislosti od počtu pracovných zmien počas dňa. Pre plánovaný rozvoj spojený so zásadným nárastom produkcie preto do firmy aktuálne hľadajú aj investičného partnera.
Ako sa im v ostatných rokoch darí, dokazujú aj čísla.
Ešte v roku 2022 bratislavská mincovňa vykázala tržby vo výške 22 miliónov eur, v roku 2024 však z dôvodu nových zákaziek – a najmä výrazne vyššieho podielu produkcie zo zlata – vystrelila nad 78 miliónov. (Pre porovnanie, štátny podnik Mincovňa Kremnica vlani vykázal obrat približne 32 miliónov eur.)
Už teraz je však jasné, že tento rok dosiahnu ďalší rekord. Tržby z roku 2024 sa im podarilo vyrovnať už koncom apríla tohto roka.
Globálny dosah
Okrem štátnej mincovne v Kremnici, ktorá sa venuje hlavne razbe obeživa, je spoločnosť Pressburg Mint – Bratislavská mincovňa jediná súkromná spoločnosť na Slovensku, ktorá vyvíja a vyrába aj investičné a zberateľské mince a odliatky zo striebra a zlata. Práve s nimi sa spájajú aj začiatky ich podnikania.
Klientov má nielen v Európe, ale aj v USA a v Ázii. Spolupracujú aj s Národnou bankou Slovenska či Maltskou centrálnou bankou. K ich najväčším zákazníkom v rámci B2B predaja patria hlavne predajcovia investičných mincí a odliatkov v zahraničí či iné mincovne a národné banky, pre ktoré vyrábajú aj produkty na mieru.
Archív Pressburg Mint
Zákazky zo striebra aj zlata im pribúdajú rýchlym tempom. S novými nainštalovanými technológiami sa chcú uchádzať aj o tendre na výrobu obeživa, potenciál vidia najmä v krajinách Južnej Ameriky, Afriky či Ázie.
„Do tohto segmentu je ťažké dostať sa, lebo obeživo vyrábajú výhradne štátne mincovne, ale už teraz máme na tieto zákazky rozbehnuté rokovania s rôznymi agentmi. Veríme, že máme dobré šance, aby sa nám to podarilo,“ hovorí Alan Behul, ktorý medzičasom vo firme postupne preberá zodpovednosti po otcovi a pôsobí ako jej generálny manažér. Spoločnosť sídli v Bratislave a tri výrobné prevádzky a výskumné centrum má v rôznych lokalitách na území Slovenska.
Od vydania svojej prvej mince si firma prešla všetkými „detskými chorobami“, ktorými nevyhnutne prechádzajú všetky začínajúce firmy– od počiatočného nadšenia, veľkých plánov, cez hľadanie klientov aj krízové situácie. V určitom momente im dokonca hrozilo, že s podnikaním skončia.
Bolo to v kritickej fáze, ktorou prechádza mnoho nových, dostatočne neetablovaných spoločností zvyčajne pár rokov od založenia. Spôsobujú ju najmä vysoké počiatočné investície nevyhnutné v tomto segmente a zároveň ešte nedostatočný počet odberateľov. Aj toto obdobie však zvládli a postupne sa im podarilo v mincovníckom svete vybudovať si meno.
Založme si mincovňu
Ako hovorí Alan Behul, s nápadom vybudovať vlastnú mincovňu prišiel pred rokmi jeho otec, ktorý ako jeden z prvých na Slovensku založil spoločnosť na nákup a predaj investičného striebra a zlata. V minulosti sa pohyboval aj v iných sférach finančného sektora.
Archív Pressburg Mint
Mincovňa na razbu investičných a zberateľských mincí a odliatkov im v rámci podnikania v tejto oblasti pripadala ako logický ďalší dielik do skladačky. Alan Behul, ktorý sa v minulosti amatérsky venoval grafickému dizajnu, sa zhostil úlohy pripraviť dizajn mincí a dodnes je hlavný dizajnér produktov mincovne. V nedávnej verejnej súťaži Národnej banky Slovenska dokonca vyhral prvú cenu za návrh zberateľskej euromince s tematikou Deň Zeme.
Na rozbeh firmy použili ušetrené peniaze z predošlého podnikania. Zároveň sa im na projekt podarilo získať aj podporu z európskych fondov. Celková prvotná investícia na štart mincovne predstavovala približne 600-tisíc eur a na začiatku bolo asi 150-tisíc financovaných z Operačného programu konkurencieschopnosť a hospodársky rast.
Uzavretý biznis
Preniknúť do tohto biznisu je však podľa Alana Behula pre nováčikov veľmi zložité. „Mincovnícky priemysel je veľmi uzavretý biznis, kde navyše drvivú väčšinu objemov generujú štátne mincovne, ktoré sú dotované štátmi. Preto sa až tak nemusia pozerať na to, či budú, alebo nebudú ziskové. V našom prípade to však bola otázka prežitia,“ hovorí Alan Behul.
Nikoho preto neprekvapí, že pre začínajúcu súkromnú firmu boli úvodné roky veľmi náročné a presadiť sa na trhu bolo pre bratislavskú firmu ťažké.
„Chodili sme na konferencie v Berlíne, kde sa raz ročne stretávajú všetci z celého trhu – dodávatelia materiálu, technológií, mincovne, centrálne banky a najvýznamnejší hráči z tohto biznisu. Všetko o dizajne, razbe a technológiách sme sa však museli naučiť sami. Existujúce mincovne sa s vami o know-how nepodelia a nie sú na to ani žiadne učebnice,“ vysvetľuje Alan Behul.
Archív Pressburg Mint
Najskôr na veľtrhy chodili ako návštevníci a neskôr, keď už začali s výrobou, sa ich začali zúčastňovať aj ako vystavovatelia.
„Najskôr na nás všetci neveriacky pozerali. Občas sa stane, že vznikne súkromná mincovňa, lenže ich životný cyklus zvyčajne býva veľmi krátky. Väčšinou vydržia tak dva-tri roky a potom skrachujú. Preto ani voči nám nemali veľkú dôveru, mysleli si, že o pár rokov skončíme aj my. To sa však nestalo, aj keď je pravda, že aj my sme si zažili ťažšie chvíle, keď sme stáli pred vážnym rozhodnutím, ako ďalej,“ hovorí generálny manažér.
Iní ako ostatní
Pressburg Mint sa od začiatku snažila odlíšiť od konkurencie a stavila na inovatívnejší a netradičný dizajn mincí. Ako vysvetľuje Alan Behul, tradičné mincovne ešte stále najčastejšie využívajú motívy zvierat, slávnych osobností, alebo na mince vyrazia nejaký štátny motív.
„Chceli sme prísť s niečím novým. Napríklad naša prvá minca sa volá Chronos (z gréckeho označenia pre čas), na lícnej strane sú vyrazené hodiny. Namiesto čísla 12 je tam chemická značka striebra – Ag – a ručička na hodinách ukazuje o päť minút 12. Vyzerá to inak, je to estetické a zároveň ten dizajn komunikuje posolstvo, že je najvyšší čas investovať do drahých kovov. Túto mincu robíme dodnes a jej dizajn každoročne meníme, čím z nej robíme zberateľskú sériu,“ vysvetľuje Alan Behul.
Ako dodáva, pri tejto sérii prvý krát otestovali aj dizajnový dodatok laserovej textúry na pozadí, ktorá je esteticky pútavá a navyše aj pomáha pri výrobe tým, že skrýva mikroskopické nedostatky, ktoré môžu opticky kaziť dojem z povrchu mince. Dnes už tento dodatok, ktorý bol kedysi exkluzívne len na minciach z bratislavskej mincovne, nájdete aj na najpredávanejších minciach sveta od iných producentov.
„Častokrát sa mi stane, že niekde uvidím dizajn inej mincovne, ktorá využíva naše dizajnové postupy. Mám z toho radosť, že sme inšpirácia aj pre najväčšie a najstaršie mincovne sveta,“ dodáva.
Ako nováčikovia sa Behulovci všetko museli naučiť sami systémom pokus-omyl. „Tak sme v začiatkoch robili naozaj všetko, od návrhu dizajnov cez razenie až po obchod. Spolupracovali sme aj s Materiálovotechnologickou fakultou STU, ktorí nám zapožičali obrábací laser na výrobu razidiel. Učili sme sa ovládať všetky stroje, cibrili výrobný proces,“ dodáva.
V začiatkoch, kým nemali veľa zákaziek a zamestnancov, sa cez týždeň majitelia venovali obchodu a dizajnu, a cez víkendy chodili sami do výroby raziť mince. „Ja som vo výrobe často ešte aj dnes, stále je to pre mňa bežná súčasť mojej práce,“ hovorí Alan Behul.
B2B ako ťažisko, obeživo ako veľká šanca
Okrem zberateľských a investičných mincí Pressburg Mint vyrába aj odliatky, ľudovo známe ako „tehličky“, zo zlata či striebra. Najviac B2B klientov majú v USA, ale zákazníkov majú aj v Európe, Hongkongu či Japonsku.
Okrem toho prevádzkujú aj showroom v Bratislave a e-shop, kde si ich produkty kupujú aj koncoví zákazníci – zvyčajne menší zberatelia či investori z celého sveta.
Dnes vidia veľký potenciál v produkcii obehových mincí. I keď v Európe je platba hotovosťou na ústupe, fyzické peniaze sú stále dôležité v mnohých iných oblastiach sveta, najmä v lokalitách ako Južná Amerika, Afrika či niektorých krajinách Ázie.
Získať takéto kontrakty síce nie je ľahké, ale Bratislavská mincovňa si verí. Už dnes majú rozbehnutú komunikáciu cez rôznych agentov, ktorí takéto zákazky mincovniam pomáhajú sprostredkovať.
30 zamestnancov a špeciálny režim
Momentálne firma vo svojich prevádzkach zamestnáva 30 ľudí, ktorých si najprv musia kompletne zaškoliť. Ide totiž o veľmi špecifickú prácu navyše v prostredí s vysokou úrovňou bezpečnosti a ochrany, keďže sa v nich pracuje s drahými kovmi.
„Všetky prevádzky sú prísne strážené, funguje v nich špeciálny režim výroby. Ľudí do výroby si sami zaúčame, lebo ,hotoví‘ zamestnanci pre tento typ výroby na trhu nie sú. K zamestnancom máme baťovský prístup, všetci si tam tykáme, snažíme sa fungovať ako rodina. S tým súvisí aj náš plán verným a proaktívnym zamestnancom ponúkať možnosť stať sa akcionármi spoločnosti,“ hovorí Alan Behul.
Zlato a striebro nakupujú od baní a rafinérií v Európe, ktoré sú akreditované a materiál podlieha prísnym kontrolám.
„Kovy nakupujeme už spracované na rýdzosť, akú potrebujeme. Náš dlhodobý cieľ do budúcnosti je mať in-house celý reťazec, to znamená od bane až po hotový výrobok,“ prezrádza plány Alan Behul.
Pri nákupe investičného zlata alebo striebra v podobe mincí či odliatkov sa často diskutuje o jeho cene, ako aj o tom, či ľudia pri nákupe týchto produktov zbytočne nepreplácajú. Cena týchto produktov je tvorená hodnotou drahého kovu obsiahnutého v minci či odliatku a pridaná marža bane, rafinérie, mincovne a predajcu. Výsledná cena zlatej mince alebo tehličky je pritom častokrát vyššia len o niekoľko percent (2 – 5 %) ako aktuálna trhová cena samotného zlata.
Ako vysvetľuje Alan Behul, týchto pár percent navyše obsahuje kompletné náklady a profity všetkých účastníkov na výrobe a predaji zlatých mincí a tehličiek, takže biznis je z tohto hľadiska náročný. „Profity sú percentuálne veľmi malé, potrebujete veľký kapitál a musíte byť pripravený na obrovské výkyvy v dopyte do oboch smerov,“ hovorí.
Strieborná tehlička. Foto: archív spoločnosti
Pri striebre je to rovnaký príbeh, no zlato je oslobodené od DPH (pri striebre platí na Slovensku 23-percetná DPH). Znamená to, že akonáhle si na Slovensku niekto kúpi striebornú mincu, automaticky je 23 percent v mínuse. „Investície do drahých kovov sú však dlhodobé, striebro je viac špekulatívne, zlato viac konzervatívne. Najmä zlato pomáha chrániť hodnotu v čase,“ dopĺňa Alan Behul.
Mincovnícky inovátor
Pressburg Mint sa chce aj naďalej profilovať ako inovatívna mincovňa a pred pár rokmi napríklad vydala svetovo prvú mincu navrhnutú umelou inteligenciou.
Okrem toho sa intenzívne venujú technológii kovovej 3D tlače. Začiatkom roka 2025 vydali prvú striebornú mincu na svete vyrobenú 3D tlačou. Bol to výsledok globálneho, päť rokov trvajúceho výskumu, na ktorom sa Behulovci spolupodieľali. „Chceme, aby Slovensko bolo centrom inovácií v našom segmente. Výroba na 3D kovovej tlačiarni umožňuje robiť celkom iné, nové veci, doposiaľ nepredstaviteľné geometrické útvary,“ hovorí Alan Behul.
V závislosti od toho, ako sa vyvinie obchod a geopolitická situácia v nasledujúcich rokoch, do úvahy pripadá aj možnosť výrobnej prevádzky v USA, kde už má mincovňa niekoľko veľkých zákazníkov a odkiaľ v ich úplných začiatkoch prišli prvé väčšie objednávky.
Práve v roku 2025, keď oslavujú desiate výročie, pre Národnú banku Slovenska vyrobili súbor euromincí Fauna a flóra na Slovensku. Ide o historicky prvú spoluprácu medzi Národnou bankou Slovenska a súkromnou mincovňou, čo Behulovci považujú za obrovský míľnik nielen pre nich, ale pre slovenskú numizmatiku všeobecne.
A kde vidia svoj potenciál? „Ak by sa nám poradilo získať zákazky na výrobu obeživa alebo by sme sa v segmente investičných mincí dostali do top päťky najpredávanejších dizajnov na svete s nejakou našou mincou, znamenalo by to obrat vo vysokých stovkách miliónov. To je už celkom iná liga,“ hovorí generálny manažér spoločnosti. Potom by sa otvorila aj otázka vstupu na burzu a verejného predaja akcií mincovne.
Zatiaľ im lichotí aj to, že už teraz obchodníci dokážu ich mince ľahko rozoznať podľa dizajnu. „Je to pre nás dobrá správa. Znamená to, že sa odlišujeme od konkurencie, pretože máme vlastný dizajnový rukopis,“ uzatvára Alan Behul.
