Viaceré firmy, ktoré pôsobia v Grónsku, zaznamenali v poslednom období prudký rast akcií. Navyše sa o investície do arktického ostrova v čoraz väčšej miere zaujímajú aj najbohatší ľudia planéty.
Je to v podstate príbeh modernej zlatej horúčky. Namiesto krompáčov sa však používa umelá inteligencia a hľadanie zlata vystriedala honba za vzácnymi zeminami. Bez nich by nefungoval iPhone, elektromobil, navádzacia raketa ani veterná turbína. Západ ich zúfalo potrebuje, aby sa odstrihol od Číny.
Tento trend vedie skupina najvplyvnejších miliardárov na svete. Nejde im o individuálne nákupy pozemkov na ostrove, ale investíciami do firiem si chcú zabezpečiť prístup k nerastnému bohatstvu ukrytému pod ľadovou prikrývkou.
Veria, že pod grónskym ľadom sa nachádza napríklad dostatok niklu a kobaltu na to, aby poháňal milióny elektrických áut a turbín. Firmy, do ktorých investujú, využívajú moderné technológie ako AI na to, aby tieto ložiská našli skôr ako ostatní.
Zatiaľ čo najbohatší ľudia sveta investujú do Grónska prostredníctvom súkromných spoločností, existuje aj skupina na burze obchodovateľných firiem, ktoré v Grónsku pôsobia. Ich akcie zaznamenali v poslednom období prudký rast. Tieto firmy zažívajú svoje zlaté časy, ich akcie rastú o desiatky percent. Vybrali sme tri najzaujímavejšie.
Grónsko má obrovský potenciál vďaka jeho zásobe vzácnych zemín. Štúdia z roku 2023 uviedla, že tento arktický ostrov má až 25 z 34 minerálov, ktoré Európska komisia označila za „kritické suroviny“.
Hoci územie obsahuje napríklad množstvo železnej rudy, grafitu, volfrámu, paládia, vanádu, zinku, zlata, uránu, medi a ropy, drsná geografia a podnebie a obmedzená infraštruktúra krajiny sťažujú ťažbu vo veľkej časti územia.
Až 80 percent územia Grónska totiž pokrýva vrstva ľadu, ktorá v niektorých miestach dosahuje až tri kilometre. Táto vrstva síce v dôsledku klimatických zmien ustupuje, ale nie dostatočne na to, aby odhalila nové vrstvy pôdy. Najviac zásob vzácnych zemín sa nachádza na západnom pobreží Grónska, severne od hlavného mesta Nuuk, približuje portál Deutsche Welle.
V hľadáčiku miliardárov
Potenciál Grónska prilákal niekoľko zvučných mien americkej biznisovej scény vrátane Jeffa Bezosa, Billa Gatesa, Sama Altmana či Petra Thiela. Všetkých spája investícia do americkej spoločnosti KoBold Metals, ktorá hľadá pomocou modernej technológie vzácne zeminy. Je to súkromná spoločnosť, ktorá nie je verejne obchodovateľná.
Tento kalifornský startup vytvára niečo ako Google maps pre zemskú kôru. Namiesto slepého vŕtania využíva AI na analýzu historických geologických údajov, satelitných snímok či výsledkov meraní, aby mohol predpovedať, kde sa ložiská vzácnych zemín nachádzajú.
Spoločnosť KoBold Metals v Grónsku pôsobí veľmi špecifickým spôsobom. Nie je to typická ťažobná firma, ktorá by vŕtala do zeme a ťažila vzácne zeminy.
Ako technologický startup zo Silicon Valley sa spojila s tradičnou ťažiarskou firmou Bluejay Mining (ktorá sa v polovici roka 2024 premenovala na 80 Mile Plc). Vytvorili spolu spoločný podnik (joint venture) s názvom Nikkeli Greenland. Ich dohoda počíta s tým, že KoBold Metals financuje drahý geologický prieskum a vrty, výmenou za to získala 51-percentný podiel v projekte. 80 Mile Plc zas poskytuje licencie a lokálne know-how.
Ich spoločným záujmom je grónska oblasť Disko-Nuussuaq na západnom pobreží Grónska. Odborníci z KoBoldu veria, že táto oblasť má takmer identickú geologickú štruktúru ako ruský región Noriľsk, kde je svetovo najväčšie nálezisko niklu a paládia. Ak by sa potvrdilo, že ide o „druhý Noriľsk“, bol by to jeden z najväčších objavov storočia, vďaka ktorému by sa západný svet dokázal zásobovať vzácnymi zeminami na desaťročia.
Akcie prudko vyleteli
Zatiaľ čo Bill Gates či Jeff Bezos investujú do Grónska cez súkromné fondy, existujú aj verejne obchodovateľné spoločnosti, ktoré v Grónsku pôsobia a ich akcie zaznamenali za posledné obdobie výrazný nárast.
Príkladom je americká spoločnosť Critical Metals, ktorá vlastní projekt Tanbreez s dôležitým ložiskom vzácnych zemín v južnom Grónsku. Od začiatku roka zaznamenala takmer 150-percentný nárast akcií – za šesť mesiacov to bolo viac ako 280 percent. Teraz má trhovú kapitalizáciu viac ako dve miliardy dolárov, informuje portál Fortune.
Jej generálny riaditeľ Tony Sage opisuje aktuálnu politickú situáciu okolo Grónska ako šialenstvo. Podľa jeho slov musia udržiavať na jednej strane pevné vzťahy s Trumpovou administratívou, na druhej strane s Európskou úniou a rovnako aj s miestnou grónskou vládou bez toho, aby sa priklonili výraznejšie na jednu stranu.
Minulý rok sa firme Critical Metals podarilo navýšiť podiel Tanbreeze až na 92,5 percenta. Nachádzajú sa v ňom významné zásoby vzácnych zemín. Momentálne sa tam realizujú predprípravné práce na výstavbu. Očakáva, že výstavba infraštruktúry začne až na jar 2027 a dokončenie je naplánované na rok 2028. V tomto roku by mala byť spustená prvá komerčná produkcia.
Významný vplyv v Grónsku má aj spoločnosť Energy Transition Minerals, ktorá je kótovaná na austrálskej burze. Len za posledný mesiac jej akcie vzrástli o takmer 140 percent. Zameriava sa na ťažobné ložisko Kvanefjeld na juhu Grónska, ktorého je vlastníkom. Podľa Centra pre strategické a medzinárodné štúdie ide o tretie najväčšie známe ložisko vzácnych zemín na svete.
Toto ložisko neuniklo ani pozornosti Číny, ktorá sa prostredníctvom spoločnosti Shenghe Resources stala druhým najväčším investorom v Energy Transition Minerals, informuje portál CNBC.
AP Photo/Evgeniy Maloletka
Do tretice je to spoločnosť Greenland Resources s rastom akcií na úrovni zhruba 50 percent za posledný rok. Sústredí sa na ťažbu molybdénu, čo je kov potrebný hlavne na výrobu ocele a je kľúčový aj pre zelené technológie. Zaujímavosťou tejto firmy je skutočnosť, že má výborné vzťahy s Európskou úniou.
Svedčí o tom skutočnosť, že projekt ťažby molybdénu v Grónsku podporuje Európska aliancia pre suroviny. Únia zúfalo zháňa vzácne kovy pre svoj priemysel a dokonca prijala zákon o kritických surovinách (CRM Act). Jeho cieľom je zabezpečiť, aby EÚ mala dostatok lítia, kobaltu, niklu a vzácnych zemín, a aby nebola závislá od Číny tak, ako bola v minulosti závislá od ruského plynu.
Dominancia Číny
Takmer polovica svetových zásob vzácnych zemín pripadá Číne a tá je jasným lídrom v oblasti, ukazujú údaje Amerického geologického prieskumu (USGS). Kým celosvetové zásoby vzácnych zemín sa odhadujú na 90 miliónov ton, len Čína ich má zhruba 44 miliónov ton.
Nasleduje Brazília so zásobami na úrovni 21 miliónov ton. Trojicu top štátov uzatvára India so zásobami blížiacimi sa k siedmim miliónom. Zaujímavosťou je, že v rebríčku top 10 krajín sa umiestnila len jediná európska krajina, Grónsko, so zásobami na úrovni 1,5 milióna ton.
To je len o niekoľko stoviek tisíc ton menej, ako majú celé Spojené štáty americké. Aj preto sa pozornosť amerického prezidenta Donalda Trumpa tak upriamuje na tento ostrov na severnej pologuli.
Arktická voda
Okrem vzácnych zemín Grónsko disponuje ešte jednou vzácnou komoditou, o ktorú bude v budúcnosti zrejme ešte väčší dopyt. Tou vzácnou komoditou je voda, ktorej zásoby má Grónsko vďaka roztápaniu ľadovcov viac a viac. Ostrov má podľa odhadov až desať percent celosvetových zásob sladkej vody.
Dánske noviny Politiken upozornili na to, že bol to práve miliardár Ronald Lauder, dedič majetku kozmetického giganta Estée Lauder, ktorý použil časť svojho obrovského bohatstva na investovanie do spoločnosti, ktorá má ambície práve s obchodom s vodou. Chce pramenitú vodu vyvážať na americký či svetový trh.
A bol to práve Ronald Lauder, kto mal počas prvého funkčného obdobia presvedčiť Trumpa, že Grónsko môže kúpiť, napísali uznávaní novinári Peter Baker a Susan Glasser v knihe ‚The Divider‘ v roku 2022. Pre americký Forbes túto informáciu potvrdil aj bývalý poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť John Bolton.
