V roku 1987 fungovalo v USA asi 30-tisíc nákupných centier a Američania v nich robili polovicu svojich nákupov. Bol to vrchol fascinácie obchodnými domami. V Spojených štátoch. U nás sa éra obchoďákov ešte len rozbiehala a prvým z novej éry mal byť obrovský košický Dargov.
Veľké očakávania však tento obchodný dom nikdy nenaplnil. Jeho základný kameň položili už v roku 1980, no slávnostné otvorenie sa konalo až o sedem rokov neskôr – 23. februára 1987. Hoci išlo v tej dobe o najväčší obchodný dom na Slovensku, jeho otváranie nesprevádzala mánia, akú si pamätali Bratislavčania pri otváraní Dunaja či Prioru.
Košický Večer informoval o otvorení len stručne a zameral sa na fakty – že v obchodnom dome bude zákazníkov obsluhovať takmer sedemsto predavačov a predavačiek, že výstavba stála 158 miliónov korún a že sa od nového obchodu očakáva ročný obrat 530 miliónov.
Noviny opomenuli, že z ideologických dôvodov sa na poslednú chvíľu zmenil názov centra z Domina na Dargov (Domino vraj znelo príliš nábožensky).
Otvorenie bez pompy
Oveľa emotívnejšie písali v tých dňoch košické noviny o nedostatku predajní v druhom najväčšom meste na Slovensku.
Dargov bol síce veľkou záplatou, no problém nevyriešil. Aj po jeho otvorení chýbalo Košiciam asi 10-tisíc štvorcových metrov predajní. Kým v USA sa v tom istom čase obchodnými domami presycovali, na Slovensku bol dopyt stále nenaplnený.
Reklama na OD Dargov roku 1987. Reprofoto: ULIB
Reklama na OD Dargov z roku 1987. Reprofoto: ULIB
V novinách písali aj o otvorení novej predajne potravín na Sídlisku KVP, no zároveň dodali, že preň niet dosť predavačiek, navyše sídlisku chýbajú ešte tri ďalšie podobné obchody.
Dargov tiež nebol odpoveďou na všetko – usídlilo sa v ňom najmä niekoľko veľkých špecializovaných predajní – celé poschodie zabral obchod Otex s textilom, veľkorysý priestor dostali aj domáce potreby.
Bez čiarového kódu
V Československu vtedy meškalo aj zavádzanie technologických noviniek. V roku 1974 v americkom supermarkete pri pokladni prvý raz naskenovali čiarový kód z balenia žuvačiek značky Wrigley’s. V 80. rokoch už čiarové kódy pri blokovaní urýchľovali nákupy v mnohých amerických predajniach.
Promo materiál pre čiarový kód z roku 1985. Foto: Kmart
Promo materiál na čiarový kód z roku 1985. Foto: Kmart
Dargov ako najnovší a najväčší obchodný dom na Slovensku mal ísť na sklonku 80. rokov príkladom, no nestalo sa tak. V digitalizácii meškala celá krajina.
„Problematiku zavádzania čiarových kódov vo vnútornom obchode riešime v rámci rezortnej úlohy,“ skonštatoval úradnícky v čase otvárania OD Dargov Viliam Bošiak z ministerstva obchodu.
Vyjadril tiež vieru, že problémy s obstarávaním potrebnej techniky ministerstvo vyrieši do konca vtedajšej päťročnice, teda do roku 1990. Novinku by podľa neho radi otestovali už skôr – no iba v bratislavskom Priore. „Hlavné mesto Slovenska by sa malo stať akýmsi pokusným králikom pre využívanie poznatkov vedy a techniky v obchode,” dodal Bošiak.
Od Kotvy po Aupark
Ako sa darilo Dargovu po zmene režimu? V 90. rokoch mali s obchodným domom ešte smelé plány. V roku 1997 českí novinári písali, že by sa mal stať „Kotvou Košíc” (Kotva je obchodný dom v Prahe z čias socializmu, ktorý je dnes kultúrnou pamiatkou).
Dargov však nikdy prestížny status nezískal, nepomohla mu ani problematická privatizácia z konca 90. rokov. Ďalšiu ranu Dargov utŕžil v roku 2011, teda ešte pred štvrťstoročím svojej existencie. Oproti cez ulicu vtedy otvorili mladší a dnes úspešnejší Aupark.
Dielu architekta Františka Antla roky nepomáhal ani vizuálny smog, nesúrodá zmes nápisov a reklám na fasáde. Nájomcov si obchodný dom dokáže stále nájsť, no jeho príbeh ani súčasnosť nezodpovedajú aktuálnemu marketingovému sloganu „miesto v srdciach Košíc a Košičanov s bohatou minulosťou a pestrou budúcnosťou“.
