Ladislav Martiška vyštudoval chemicko-technologickú fakultu, v profesijnej dráhe pôsobil v zahraničí vo farmaceutickom biznise a zhody náhod ho priviedli k tomu, že v obci Jacovce pri Topoľčanoch začal pod značkou Shake the pear distillery vyrábať prémiové ovocné destiláty. A mieri aj ďaleko za hranice Slovenska.
Nápad na založenie liehovaru sa rodil približne pred dekádou za rodinným stolom. Popisuje, že ako pri takých stretnutiach býva zvykom, do štamprlíkov sa nalieva z fľašky domácej pálenky. No a teda musí povedať, že tá od jeho vtedajšej svokry svetoborne nechutila… Premýšľal, že isto sa domáci destilát dá urobiť lepšie a napokon oznámil, že na posedenia rodiny ho prichystá on podľa svojej receptúry.
Prvé pokusy
Ako vyštudovaný chemický inžinier sa tak vybral do knižnice a oprášil učebnice o biotechnológii kvasenia. Potom si prešiel pálenice v okolí Topoľčian, odkiaľ z obce Jacovce pochádza jeho bývalá manželka, navštívil pestovateľov v ovocných sadoch a celkovo zbieral informácie.
Následne prišli na rad prvé desiatky pokusov.
„Hneď po prvých kolách bolo vidieť, že ideme dobrým smerom,“ spomína Ladislav Martiška. „Je známa pravda, o ktorú som sa opieral, že základom na dobrý produkt sú dobré suroviny. V mojom prípade šlo o kvalitné lokálne ovocie, ktoré pred spracovaním čo najdlhšie zostáva na stromoch a zbiera sa vo fáze optimálnej zrelosti.“
Majiteľ remeselného liehovaru Ladislav Martiška. Foto: Lenka Brindzová
Lenže nájsť také v roku 2016 bolo pomerne zložité. On mal najradšej hruškovicu, preto sa rozhodol, že na pozemku si vysadí hruškový sad. Počet stromov sa zastavil na čísle 1 390 a ešte k tomu treba pripočítať aj niekoľko desiatok stromov duly.
Po vysadení dostal otázku, či aj presne vie, koľko z toho bude mať ovocia. Presne nevedel, a tak prišla informácia, že jeden strom urodí okolo päťdesiat kilogramov ovocia. Takže rýchla matematika… Dokopy to bude asi sedemdesiat ton.
„Uvedomil som si, že toto v rámci hobby nespracujem,“ smeje sa rodák z Prievidze. „A tak som si povedal, že skúsim vybudovať vlastný liehovar. Trvalo tri roky, kým som zohnal vhodné priestory aj vybavil všetky potrebné povolenia. Licenciu sme dostali v auguste 2019.“
Degustačný tím v Novej Dedinke
Remeselný liehovar aj s pestovateľskou pálenicou vyrástol v obci Jacovce, kde sú mimochodom hrdí aj na svojich slávnych športových rodákov Miroslava Šatana či Ladislava Jurkemika. Investícia sa vyšplhala až na 800-tisíc eur.
„Mal som aj vlastné finančné zdroje, keďže som deväť rokov pracoval pre farmaceutickú firmu v Londýne,“ hovorí. „A keďže liehovar je stále v rozbehovej fáze, držím si na jeho podporu aj naďalej prácu vo farmabiznise na nemeckom trhu.“
Predtým, ako z liehovaru vyšla prvá fľaška s firemnou etiketou, vytvoril si aj degustačný tím v obci Nová Dedinka v seneckom okrese, kde žije. Zdôrazňuje, že je potrebné mať čo najviac poradných hlasov, spätnú väzbu považoval za veľmi dôležitú. Konečné rozhodnutie o finálnom vyladení však muselo byť iba na jeho ramenách.
V ponuke u oceňovaných šéfkuchárov
Zo širšieho popisu výrobného procesu potom napríklad približuje, ako považuje za dôležité z ovocia vyberať kôstky či jadierka, ktoré dokážu zmeniť proces kvasenia. V jeho destilátoch vďaka tomu vôňu daného ovocia najskôr zacítite nosom a potom aj jasne rozpoznáte chuťovými pohárikmi.
„Každý rok sa navyše snažím kvasný proces vylepšovať, aj z vedeckej stránky sledujem, ako by som mohol ďalej napredovať,“ dopĺňa.
Ako prvú na trh uviedol jablkovicu z odrody Fuji, v ponuke Shake the pear distillery dnes nájdete aj hruškovicu, marhuľovicu, dulovicu či slivovicu. A všetky sú z ovocia dopestovaného na Slovensku. Ročne dokopy vyrobí okolo 12-tisíc fliaš.
Hruškový sad v Jacovciach. Foto: Shake the pear distillery
Keďže sa zameral na segment exkluzívnych destilátov, ktorých cena prekračuje 40 eur za fľašku, z predajných kanálov sa rozhodol zatiaľ vyčleniť supermarkety. Produkty jeho značky sa dajú kúpiť cez e-shop a veľmi dôležitá je pre neho spolupráca s prémiovejšími reštauráciami či barmi.
Dopĺňa, že jeho ovocné destiláty sa dostali do ponuky napríklad dvoch oceňovaných bratislavských podnikov zameraných na zážitkovú gastronómiu – Irin šéfkuchára Lukáša Heska a ECK Restaurant so šéfkuchárom Danielom Tilingerom.
Od jesene sa destiláty z Jacoviec objavia aj v kokteiloch v Mirror Bare, ktorý je aj v prestížnom medzinárodnom výbere 50 Best Discovery či tiež v špičkovom Sky Bare v centre hlavného mesta.
Najpredávanejšia marhuľovica
„Ale viete, čo je vôbec najlepšie reklama?“ – položí otázku a hneď si aj odpovedá. „Ochutnávka. Snažím sa ľuďom ponúknuť, že existuje alternatíva.“
Pripája aj svoje odporúčanie, že pri ochutnávaní exkluzívnych destilátov by začal jablkovicou. Ide totiž o najbežnejšiu domácu pálenku na Slovensku a pri nej najviac pocítite kvalitatívny rozdiel.
Vraví, že pri jeho destiláte v chuti objavíte aj ročník, kedy bol vyrobený. Podobne, ako pri víne. Každý rok sa totiž chuť daného ovocia jemne odlišuje. Hneď aj vymenúva príklad jeho dulovice: ročník 2018 má pomarančový buket, 2019 citrónový, 2020 ananásovo-mandarínkový a 2021 limetkový.
Foto: Shake the pear distillery
Najpredávanejším produktom jacovského liehovaru je marhuľovica, v reštaurácii Irin zase dominuje dulovica a pozitívne ohlasy na hruškovicu má aj v Nemecku, kde by postupne tiež rád uviedol svoje destiláty.
„V biznise s alkoholom je to však tak, že buď zarábate rýchlo a veľa peňazí, alebo vyrábate veľmi kvalitný produkt a na ziskovosť si musíte počkať,“ hovorí. „Ale premýšľam aj nad tým, že by som časom na trh uviedol aj lacnejší produkt, ktorým by bol slovenský rum podľa mojej receptúry.“
Destilát z manga
Vo svojich plánoch má však zahrnutý aj projekt ďaleko za hranicami Slovenska. Na Filipínach už nejaký čas pracuje na vybudovaní liehovaru Guimaras Mango Spirits. Ako napovedá názov, na výrobu destilátu chce využívať plody z mangových stromov, ktoré sú v krajine veľmi početné.
„Na trhu totiž nie je žiadny destilát na báze kvaseného manga,“ dodáva. „Už v roku 2017 sme na Filipínach počas jedného mesiaca robili prvé pokusy, ako tie plody spracovať. So spolužiakom z vysokej školy Jánom Kerekešom, s ktorým na tom spolupracujem, sme tam navozili aj technológie, ale potom nás zastavila pandémia. Verím, že v budúcom roku sa nám podarí realizáciu posunúť významne ďalej, možno aj do finálnej fázy.“
