Život Šimona Šuleka by možno vyzeral úplne inak, keby sa po strednej škole naďalej venoval v prvom rade futbalu. Kariéru športovca však chtiac-nechtiac vymenil za oblasť biznisu, sústredil sa na vzdelávanie, čo ho napokon priviedlo až do Kodane. Spoločne s dvojicou kamarátov vedie v Dánsku od roku 2018 projekt Sport Compass sústreďujúci sa na livesport automatizáciu pre bary. To je však iba prvý stupienok rebríka ich vízie na najbližších 10 rokov.
Šimon sa odmalička venoval futbalu, ktorý hrával poloprofesionálne v Trenčíne. Keď sa však jeho stredoškolské obdobie chýlilo ku koncu, nastala zmena. „Nebol som až taký dobrý, aby som sa dostal do najvyššej slovenskej futbalovej ligy, tak som chcel nájsť nové smerovanie,“ približuje.
Namiesto futbalu sa preto naplno začal venovať vzdelaniu na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. Už po dvoch semestroch sa začala jeho púť stáží a výmenných pobytov a po letnej stáži v Slovenskej agentúre pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO) sa presunul do Prahy.
Stáž v budhistickom kláštore
Štúdium medzinárodných vzťahov na výmennom študijnom pobyte v Prahe však nebolo jediné, čomu sa venoval. Absolvoval stáž v Ernst & Young, ako dobrovoľník pôsobil v študentskej organizácii AIESEC a zároveň pracoval ako turistický sprievodca. „Vďaka tomu som si zdokonalil prezentačné zručnosti,“ vysvetľuje s úsmevom.
Nakoniec v Česku dokončil bakalárske štúdium a do Bystrice sa už viac nevrátil. Zatúžil okúsiť nepoznané, preto sa vydal na rozvojovú stáž do Mjanmarska. „Pomáhal som napríklad v budhistickom kláštore, kde som žil s mníchmi. Učil som ich angličtinu. Bola to obohacujúca a silná skúsenosť,“ spomína.
Chcel pracovať pre startup, no začínal v továrni
Po návrate chcel ďalej rozvíjať svoje pracovné skúsenosti. Presťahoval sa do Nemecka s víziou, že sa zamestná v nejakom startupe. Začínal však prácou v továrni, kde na pás vykladal balíky.
„Agentúry tam naháňali ľudí, bolo to také vykorisťovanie z ich strany. Mali sme sľúbené určité platy, ktoré sme nedostali. Vedel som, že chcem v krajine zostať limitovaný čas, preto som sa snažil nájsť lepšiu prácu,“ dodáva.
Šimon sa rozhodol po doštudovaní vysokej školy zotrvať a žiť v Dánsku. Foto: archív Šimona Šuleka
Napokon sa mu podarilo objaviť startup E-Farm v Hamburgu, ktorý sa zaoberal celosvetovým predajom poľnohospodárskej techniky s pomocou IT technológií.
„Mal som k tomu blízko, polovicu života som vyrastal v meste, polovicu zase na dedine. Miloval som traktory, kombajny,“ smeje sa Šimon, ktorý mal šťastie, pretože spoločnosť hľadala človeka, ktorý ovládal slovenčinu a češtinu.
V Himalájach zdolal horu Stok Kangri
Bola to jeho prvá skúsenosť s full-time zamestnaním a po roku v startupe si uvedomil, že je čas, aby sa prihlásil na magisterské štúdium. Vybral si dánsku Copenhagen Business School. „Po približne trištvrte roku som dostal možnosť ísť cez rôzne štipendiá na výmenný pobyt, prijali ma na University of Minnesota – Carlson School of Management,“ vraví.
No ešte pred cestou do USA sa ozvali jeho túlavé topánky a vydal sa na dobrodružnú cestu do Indie, ktorá opäť o čosi zmenila jeho život. Na vlastnú päsť totiž zdolal v Himalájach horu Stok Kangri (6 150 metrov), na ktorú síce nie je potrebný horolezecký výcvik, ale aj napriek tomu je nebezpečná.
„Nemohol som sa vtedy pridať k žiadnej skupine, nebolo tam dosť ľudí, tak som sa rozhodol ísť sám,“ konštatuje Šimon. Posilnený týmto zážitkom a motivačným impulzom vyrazil za veľkú mláku. Šesť mesiacov v USA strávil nielen štúdiom, ale aj prácou pre spoločnosť Queue-it, ktorá sa venovala softvérovým riešeniam.
A každá z predchádzajúcich skúsenosti ho priviedla tam, kde je dnes.
Biznis ideu im vnukol nápad so športovým „Airbnb“
S pôvodnou myšlienkou, ktorá odštartovala koncept projektu Sport Compass, prišiel jeho kamarát a spolužiak Calin-Alexandru Buruian ešte počas ich vysokoškolského štúdia, keď mali rozpracovať biznis nápad či projekt firmy.
Šimon a Calin boli sprvu kamarátmi a spolužiakmi, neskôr sa stali aj partnermi v biznise. Foto: archív Šimona Šuleka
„Vymyslel niečo ako Airbnb pre športové zápasy. Ak by človek prišiel do nejakého mesta, chcel by pozerať zápas, ale bary by boli plné, mohol by prísť ku niekomu, kto má doma voľné miesto, neprekáža mu spoločnosť a chce zarobiť určitú sumu,“ opisuje Šimon.
„V krátkosti môžem povedať, že to nevyšlo. Prišli sme na prekážky, pre ktoré sme sa tohto nápadu vzdali,“ smeje sa a dodáva, „keď sme však zisťovali, ako ekosystém livesportu a vysielania športových zápasov v baroch funguje, prišli sme na to, že manažéri robia veľa úkonov manuálne, a je tam priestor na digitalizáciu.“
V ďalšom semestri sa zadanie zopakovalo, no Šimon s Calinom už mali jasnejšiu predstavu a začali formovať Sport Compass. „Calin bol v kontakte s developerom Danielom, chcel vedieť, či by pre nás vedel naprogramovať platformu,“ približuje. Keď začali testovať Danielov prototyp systému, tešili sa pozitívnym ohlasom barov.
Zápasy sú iba prvým stupienkom na rebríku
Dnes majú partneri z projektu Sport Compass systém, ktorý funguje ako databáza všetkých športových zápasov na svete. „Manažér si určí, aké televízne kanály má k dispozícii v bare. Náš systém mu ukáže, ktoré zápasy vie vysielať. Predtým používali v podnikoch jednoduché metódy, vypísali si na papier rozvrh zápasov, odfotili ho a dali na sociálne siete, vytlačili a vyvesili ho na dvere baru, museli o tom povedať zamestnancom, aby vedeli, kedy treba zapnúť špecifický TV kanál,“ vysvetľuje Šimon.
Úlohou projektu je ušetriť manažérom barov čas a urobiť väčšinu týchto úkonov namiesto nich. Systém, ktorý používajú, dokáže počas pár minút vytvoriť propagačné texty, plagáty, aktualizovať sociálne siete.
Šimon však vraví, že v budúcnosti sa nechcú sústrediť iba na bary a športové zápasy. Ich dlhodobou víziou je v najbližších 10 rokoch prísť s marketingovou automatizáciou a meraním efektivity marketingu pre bary, reštaurácie aj kaviarne.
„Zamerali sme sa na jednu konkrétnu vec, s ktorou sme sa chceli dostať do povedomia. Analógiou k tomu napríklad je, ako Amazon začínal s predajom kníh, my začíname s automatizáciou športových zápasov,“ konštatuje Šimon.
Aj napriek pandémii, ktorá okrem iného zasiahla oblasť gastronómie, mal za sebou ich projekt ten najúspešnejší rok. Niektoré z dánskych barov chceli bojovať o zákazníkov, preto mali záujem investovať do inovácií.
„Podarilo sa nám štvornásobne zvýšiť príjmy,“ dopĺňa Šimon. Čo sa týka posunu firmy vpred, prvé investičné kolo plánujú uzavrieť tento rok po EURO šampionáte a Olympijských hrách a následne chcú expandovať do ďalších krajín Škandinávie.
Budúcnosť Slovenska
Šimon, ktorý sa na teraz usadil v Kodani, by sa rád v budúcnosti vrátil na Slovensko. Zo zahraničia by si okrem know-how rád priniesol aj predstavu o tom, ako vyzerá relatívne úspešne fungujúca spoločnosť.
„Škandinávia je vo svete vnímaná ako vzor, čo sa týka politiky, vzdelávania, dopravy, udržateľného rozvoja, cestovania či urbanizmu,“ menuje.
A čomu by sa chcel venovať v rodnej krajine? Nebráni sa vstupu do politiky, pretože všetky podstatné zmeny podľa neho vychádzajú z inštitucionálnej roviny.
„Chcel by som nejakým spôsobom pomôcť a prispieť či už v oblasti investícií, biznisu, alebo vzdelávania. V tom by som možno videl nejakú svoju potenciálnu úlohu v budúcnosti,“ ozrejmuje Šimon. V najbližších rokoch sa však na Slovensko ešte vrátiť neplánuje, pretože cíti, že sa má v zahraničí stále čo učiť.
Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk
