Od tragickej nehody airbusu A320 spoločnosti Germanwings, pri ktorej zahynulo všetkých 150 ľudí na palube, uplynulo už takmer sedem rokov. Napriek tomu na túto nehodu svet letectva len tak nezabudne.
Vniesla doň úplne nový uhol pohľadu, ktorý sa dostal aj do nových bezpečnostných postupov. Od ostatných leteckých katastrof sa totiž let v niečom líšil. Náraz stroja mieriaceho z Barcelony do Düsseldorfu nespôsobil defekt na lietadle, ani zlé počasie – nehodu úmyselne zavinil pilot.
Depresia, ktorá spôsobila smrť 150 ľudí
Nemecký dôstojník Andreas Lubitz preukázateľne trpel depresiami a pád lietadla vo francúzskych Alpách naplánoval ako samovražedný akt. Zomrieť okrem neho muselo aj všetkých 144 cestujúcich a ďalších päť členov posádky, aby letecké orgány začali tematizovať zlé psychické stavy zamestnancov ako možné príčiny nehôd a katastrof.
„Táto problematika tu pritom bola vždy, len sa o nej nehovorilo,“ rozpráva Josef Šupík, ktorému sa ešte pred tridsiatkou podarilo vybudovať a prepojiť dve zdanlivo nesúvisiace kariéry. Pilotom chcel byť už od detstva. Schovaný v bunkri postavenom z perín si vtedy však predstavoval, že riadi raketu.
„Zo sna o lietaní neskôr zišlo, myslel som, že to nepôjde kvôli tomu, že nosím dioptrické okuliare. Rozhodol som sa teda, že pôjdem študovať psychológiu, ktorá ma vždy zaujímala,“ spomína.
Dva sny v jednom
Ale krátko po dosiahnutí bakalára sa k snu o lietaní rozhodol vrátiť. „Zúčastnil som sa výberového konania vo výcvikovom stredisku a prijali ma. Že budem dopravný pilot aj psychológ zároveň, vzniklo tak nejako samo a ja som za to teraz vďačný,“ hovorí muž, ktorý je aktuálne pilotom boeingu 737 u českého dopravcu Smartwings a okrem toho prevádzkuje psychologickú prax.
Dosiahnutie oboch cieľov však zďaleka nebolo zadarmo. Zatiaľ čo vtedy 24-ročný študent dokončoval vysokú školu a pracoval na získaní potrebného vzdelania v odbore psychológia a psychoterapia s ďalším zameraním na dopravnú a leteckú psychológiu, nalietaval hodiny a pracoval na získaní licencií potrebných na riadenie dopravného lietadla.
To sa mu podarilo a začal s praxou v oboch odvetviach. V roku 2020, keď komerčnú leteckú dopravu po celom svete zastavila pandémia covidu, potom založil firmu spájajúcu obe profesie.
Dostala názov Aviation Psychology a po dvoch rokoch od založenia spolupracuje so zhruba dvadsiatkou leteckých spoločností po celej Európe.
„Hlavným trhom pre nás zostáva Česká republika a Slovensko, kde fungujeme predovšetkým s bizjetovými spoločnosťami vrátane napríklad tuzemskej spoločnosti Airstream a ďalšími aerolinkami,“ pochvaľuje si ambiciózny Čech.
Nezlyhal len jednotlivec, ale najmä systém
„Aktuálne zaisťujeme tak psychologické posúdenia pre stovky pilotov, ako aj následné psychologické podporné programy aj pre ďalších zamestnancov leteckých spoločností,“ upresňuje.
Priebežnú psychologickú podporu totiž musia aerolinky pilotom a pilotkám poskytovať na základe nariadenia leteckých úradov vrátane Agentúry Európskej únie pre bezpečnosť letectva (EASA).
To zaviedli po spomínanej tragédii Germanwings. „Andreas Lubitz pritom nebol prvý, pamätám si napríklad na pilota, ktorý trpel halucináciami a naviedol lietadlo do oceánu alebo ďalšieho, ktorý si pre svoju psychózu počas letu myslel, že sú na palube teroristi,“ uvádza Šupík a hovorí v týchto prípadoch o zlyhaní systému.
„Až na základe nehody Germanwings je každá aerolinka v Európe povinná zaistiť svojim pilotom psychologickú starostlivosť, čo bol obrovský posun a detabuizácia problematiky,“ popisuje dôležitý zlom.
„Dovtedy museli piloti absolvovať psychologické posúdenie len kvôli vstupnému osvedčeniu zdravotnej spôsobilosti prvej triedy, ktoré často získavajú pred dosiahnutím veku 20 rokov.“
Vzdelávať seba aj svojich ľudí
„Letecký svet je pomerne malý, ale dopyt po našich službách stále narastá, ako aj zoznam leteckých spoločností, s ktorými spolupracujeme. To nám dáva pocit, že to robíme dobre,“ komentuje šéf firmy, ktorá vlani zdvojnásobila obrat a chystá sa investovať predovšetkým do ďalšieho vzdelávania.
Sám Šupík sa zúčastňuje zahraničných konferencií leteckých psychológov a psychologičiek, kde má príležitosť učiť sa od svetových kapacít zo spoločností ako Lufthansa alebo z britského Kráľovského letectva. Skúsenosti potom zužitkováva vo svojej firme.
„Na Aviation Psychology sa nepozerám len z biznisového hľadiska, je to predovšetkým o snoch. Aj keď som v práci, tak nemám pocit, že pracujem – a to sa týka ako psychologickej ordinácie, tak kokpitu,“ opisuje podnikateľ.
Článok vyšiel v českom vydaní Forbes a jeho autorkou je Alžbeta Tesárková.
