Poliaci si v nedeľu volili nové zloženie parlamentu. Predbežné výsledky založené na exit polloch dávajú väčšie šance na vlády doterajšej opozícii pod vedením Donalda Tuska. Po ôsmich rokoch sa tak črtá výrazná zmena vo vedení krajiny.
Konzervatívna a nacionalistická vládna strana Právo a spravodlivosť Jarosława Kaczyńskeho získala v nedeľných voľbách 36,8 percenta. Vyplýva to z výsledkov exit pollu, ktorý pre spravodajskú televíziu TVN24 pripravila agentúra Ipsos.
Výsledok by PiS priniesol dvesto mandátov v národnom Sejme. Dolná komora poľského zákonodarného zboru má 460 miest, na jednofarebnú vládu by to tak nestačilo. Ultrapravicová Konfederácia, ktorá bola považovaná za najpravdepodobnejšieho koaličného partnera PiS by podľa údajov Ipsos získala len 12 mandátov.
Politológovia preto dávajú väčšiu šancu na zostavenie vlády súčasnej demokratickej opozícii. Opozičné strany Občianska koalícia (31,6%), Tretia cesta (13%) a Ľavica (8,6%) by podľa exit pollu získali spolu v parlamente väčšinu – 248 kresiel.
Oslavovali triumf
Líder opozície, bývalý poľský expremiér a predseda Európskej rady Donald Tusk po zverejnení výsledkov exit pollu oslavoval víťazstvo. “Poľsko zvíťazilo, demokracia zvíťazila, odstavili sme ich od moci,” vyhlásil podľa televízie TVN24 v centrále strany pred davom straníkov a fanúšikov.
Zmena vládnej garnitúry by zrejme znamenala aj posun krajiny smerom k liberálnej demokracii, väčšej ochrane práv menšín, prehodnoteniu legislatívy zakazujúcej interupcie, bližšej spolupráci s Európskou úniou či zastavenie snáh o ovládnutie súdnej moci.
Voľby do parlamentu v Poľsku 2023. Foto: AP Photo/Michal Dyjuk
Úspech opozície vo voľbách do poľského parlamentu by znamenal výraznú zmenu smerovania krajiny. Foto: AP Photo/Michal Dyjuk
Voľby v Poľsku pozorne sleduje aj Ukrajina a jej západní priaznivci – zaujímajú sa, či aj Poľsko bude nasledovať Slovensko, kde sa po voľbách formuje vláda avizujúca oveľa skeptickejší postoj k posielaniu pomoci Ukrajine.
Poľsko je v rámci EÚ a NATO považované za jedného z najväčších spojencov Ukrajiny. Prijalo aj asi milión ukrajinských utečencov, no u časti Poliakov badať narastajúcu únavu z vojny v susednej krajine. Problémy vo vzťahoch medzi Varšavou a Kyjevom vyvolal aj zákaz dovozu obilia, ktorého cieľom je ochrana poľských farmárov.
Voliči v nedeľu hlasovali aj o zložení hornej komory poľského parlamentu, stočlenného Senátu. V nedeľu sa zároveň konalo aj celoštátne referendum, v ktorom sa voličom kladú štyri otázky týkajúce sa najmä migrantov a ekonomiky.
Účasť vo voľbách bola podľa údajov Ipsos veľmi vysoká a dosiahla takmer 73 percent. Konečné oficiálne výsledky by mali byť známe v pondelok.
