Nostradamus 21. storočia neprepočítava dráhy planét a nespisuje po nociach predpovede na celé stáročia dopredu. Sedí pri predikčnom trhu, stávkuje o tom, čo sa stane v dohľadnej dobe, a zarába na tom.
V srdci New Yorku, konkrétne 11 minút pešo od Washington Square Parku, nájdete neobvyklú samoobsluhu s modrým logom. Na rozdiel od iných potravín na Manhattane sa tu neplatí. Obchod sa volá „The Polymarket“ a stojí za ním rovnomenný predikčný trh – platforma, na ktorej sa stávkuje na budúcnosť.
Rozdávať potraviny zadarmo si v rámci svojho posledného PR počinu môže dovoliť vďaka tomu, že stávkovanie na budúcnosť je mimoriadne populárne a výnosné. Na Polymarkete sa točia zhruba dve miliardy dolárov týždenne. Rovnako tak u ďalšieho veľkého hráča na tomto špecifickom trhu, ktorý sa volá Kalshi.
Popri nich pôsobia ďalšie stovky viac či menej obskúrnych platforiem, na ktorých si možno staviť prakticky na čokoľvek. Stávky sa točia okolo jednej základnej otázky – čo si myslíte, že sa stane? Na výber je nespočetné množstvo udalostí, od volieb cez výbuch sopky (či trebárs jadrovej bomby), budúcu výšku úrokových sadzieb, možnosť vypuknutia vírusovej epidémie až po výsledok futbalového zápasu alebo to, aká bude cena bitcoinu o rok, ale aj o päť minút.
Pri každej konkrétnej otázke svietia možnosti, ako to môže dopadnúť. A pri nich percentuálne pravdepodobnosti spočítané podľa objemu skutočných peňazí vsadených na možné výsledky. Kurz stávky určuje iba trh, a to prostredníctvom peer-to-peer obchodov.
Na rozdiel od bežnej stávkovej kancelárie môžu účastníci tiež viac ovplyvniť, na čo presne sa bude stávkovať. Presádzané miliardy dolárov (z ktorých sa pri súčasnom tempe rastu čo nevidieť stanú bilióny) a nečakane presné predpovedanie svetových udalostí sú hlavné dôvody toho, že popularita predikčných trhov v posledných rokoch explodovala.
Milujú ich traderi, stávkari aj športoví fanúšikovia, citujú ich ekonomické médiá, zatiaľ čo firmy z Wall Street horúčkovito zháňajú obchodníkov, ktorí sa do nich snažia preniknúť. Popri tom sa objavujú kauzy s obvineniami z insider tradingu, nafukovania objemu obchodov a všemožné regulačné zákazy.
Moderné predikčné trhy sa objavili minulú dekádu s rozmachom blockchainových technológií. V posledných rokoch sa pôvodná niche zábava pre pár ľudí z kryptokomunity premenila nielen na masovú záležitosť, ale aj na bežnú súčasť finančných trhov.
Zlomovým momentom bol august 2024, keď sa dáta z Polymarketu objavili v najpopulárnejšom nástroji pre finančných profesionálov všetkého druhu – v Bloomberg Terminali. Opakovane totiž odhadli americkú infláciu a HDP presnejšie než interné agregované odhady Bloomberg Estimatu.
Dáta z Polymarketu tak dostali punc „oficiálneho“ ukazovateľa trhového sentimentu, čo však nutne neznamená, že je presnejší než iné. Navyše sa s ním spája celý rad rizík vrátane možných hrozieb pre samotné základy modernej spoločnosti.
Múdrosť davu
Skôr než sa k nim dostaneme, urobíme si menší výlet strojom času. Konkrétne na poľnohospodársku výstavu, ktorá prebehla pred 120 rokmi. V decembri roku 1906 sa v anglickom Plymouthe koná tradičná West of England Fat Stock and Poultry Exhibition, ktorej neoddeliteľnou súčasťou je tipovačka.
Zaplatíte šesť pencí, na lístok napíšete, koľko podľa vás bude vážiť nakrájaný vôl, a keď sa trafíte, získate cenu. Vedec a štatistik (a tiež nevlastný bratranec Charlesa Darwina) Francis Galton si vzal po tejto akcii osemsto čitateľných lístkov s tipmi a začal ich porovnávať s tým, koľko vôl skutočne vážil.
Očakával, že tipy laikov budú natoľko absurdné, že celkový výsledok bude úplný nezmysel a on vedecky dokáže, aký je dav hlúpy. Dopadlo to presne naopak. Vôl vážil 1 198 libier. Aritmetický priemer všetkých odhadov činil 1 197 libier (medián potom 1 207 libier), čo bolo presnejšie, než ktorýkoľvek z jednotlivých tipov.
Svoju štúdiu s názvom Vox Populi Galton publikoval v časopise Nature. Stala sa vôbec prvým vedeckým dôkazom konceptu, ktorému sa o mnoho rokov neskôr začne hovoriť múdrosť davu. Zástancovia predikčných trhov považujú Polymarket, Kalshi a ďalšie platformy za múdrosť davu na steroidoch. Keď sa totiž zíde dav premýšľajúcich a taktizujúcich stávkarov, bude zrejme múdrejší než dav náhodných tipujúcich.
„Likvidný trh s pravdepodobnosťou môže byť oveľa lepší prediktor než len reči. Tam, kde sú vsadené peniaze, ide človek s kožou na trh a dáva si väčší pozor. Je tam zodpovednejší prístup a analýza. A vďaka technológiám je to dnes oveľa jednoduchšie,“ hovorí matematik a investor Karel Janeček.
Janeček má s predikčnými trhmi sprostredkovanú skúsenosť: v súčasnosti je okrem iného spoločníkom vo firme Ematiq, ktorá patrí k významným market makerom na predikčných trhoch, a to v oblasti stávok na šport.
Market makeri dodávajú trhu likviditu: za drobný poplatok zariaďujú, aby na ňom bol neustále dostatok peňazí pre rýchlu realizáciu obchodov. Dopyt po stávkach na budúcnosť ho neprekvapuje. Platformy, ktoré ich ponúkajú, Janeček pokladá za atraktívny zdroj rozumných predikcií budúceho diania.
„Ja to považujem za efektívne predikcie pravdepodobnosti. Úplne iná debata je, či skutočne chceme široké spektrum stávok vrátane stávok na katastrofické veci,“ dodáva. Ekonómovia nadšenie z múdrosti davu na predikčných trhoch skôr krotia.
„Wisdom of the crowd je účinná len pri dostatočnej účasti a likvidite, to nie je automatické,“ upozorňuje expert na kryptoaktíva a najnovšie prorektor ČVUT Ladislav Krištoufek. „Predikčný trh odráža sentiment svojich účastníkov, a to rozhodne nie je reprezentatívna vzorka populácie. Ako indikátor to môže byť užitočné, ale priama interpretácia ako ‚objektívna pravdepodobnosť‘ je riskantná. Popri likvidite a štruktúre market makingu sa do kurzov premieta motivácia stávkujúcich,“ uvádza Krištoufek.
Z akademickej sféry zaznievajú aj výrazne skeptickejšie hlasy. „Predikčné trhy neodhaľujú pravdepodobnosti nastávania javov, ale ceny, ktoré sú systematicky skreslené štruktúrou účastníkov. Pokiaľ niekoľko aktérov disponuje výrazne vyšším kapitálom, ich presvedčenie alebo strategický záujem prevažujú nad kolektívnym signálom,“ uvádza ekonóm Robin Maialeh z Akadémie vied.
Má za to, že výška kurzu tu nutne nepredstavuje presnejšiu predpoveď, ale je tam aj čisto pre efekt. Je dostatočne atraktívna, aby zaujala médiá, verejnosť a ďalších aktérov. „Tu sa trh stáva skôr nástrojom politickej komunikácie než epistemickým mechanizmom. Je to iluzórna objektivita čísiel,“ tvrdí Maialeh.
V neprospech objektivity čísiel hovoria aj výsledky nedávnej štúdie z Kolumbijskej univerzity v New Yorku, ktorá analyzovala obchody na Polymarkete v posledných troch rokoch. Vedci dospeli k záveru, že zhruba 25 percent všetkého nakupovania a predávania na Polymarkete tvoril takzvaný wash trading, teda umelé nafukovanie objemu obchodov nákupmi a predajmi rovnakej pozície stále dokola.
Štúdia bola zverejnená na open-access platforme SSRN a zatiaľ neprešla recenzným konaním, avšak ani väčšina českých investorov, traderov a správcov peňazí, s ktorými sme hovorili, nepovažuje predikčné trhy za príliš užitočný zdroj informácií. Napríklad Ján Hájek, portfólio manažér obrieho akciového fondu Top Stocks, alebo investičná riaditeľka fondu Hartenberg Capital Martina Špacírová s nimi vo svojich analýzach nepracujú.
„Vnímam ich skôr ako zaujímavý indikátor trhového sentimentu než ako jasné a robustné signály, ktoré by zásadným spôsobom ovplyvňovali moje analýzy. Presnosť dát často nie je vyššia než u tradičných nástrojov,“ hovorí Mojmír Zálešák, člen investičného výboru fondu J&T NextGen, kde majú stále prednosť klasické fundamentálne analýzy.
Pre stávkarov všetkého druhu sú však predikčné trhy lákavé až-až. Z dát Dune Analytics jednoznačne vyplýva, že objem obchodov na týchto platformách rastie exponenciálnym tempom. V roku 2025 sa na nich presádzalo o stovky percent viac peňazí než v predchádzajúcom roku.
A tento rok padol týždenný rekord – na konci januára sa počas siedmich dní zobchodovalo 6,32 miliardy dolárov. Lákavé sú aj pre niektorých ekonómov, napriek ich vyššie popísanému skepticizmu.
„Na ekonóma, obzvlášť liberálneho, pôsobia decentralizované predikčné trhy ako limonáda na osu. Cíti tam všetky tie zvodné hayekovské a misesovské tóny, ako že zdola vyťahuje užitočné informácie,“ popisuje asistujúci profesor na Metropolitnej univerzite Praha Dominik Stroukal.
Obratom však dodáva, že to má aj svoju tienistú stránku. „Keď je ekonóm pozornejšou osou s pudom sebazáchovy, zároveň si nemôže nevšimnúť, že je to vo svojej nahote vlastne stále len neregulovaný hazard.“
Veľa právnych otáznikov
Extrémny nárast popularity predikčných trhov v posledných dvoch rokoch bol v mnohých ohľadoch až príliš chvatný. Polymarket nebol navrhnutý na tak rýchle škálovanie a objavujú sa komplikácie siahajúce od onboardingu používateľov – napriek intuitívnemu prístupu predstavuje prevod peňazí na kryptomenu pre časť nových používateľov problém – cez likviditu až po právnu neistotu.
Regulátori naprieč zemeguľou sa totiž nezhodnú, či ide o hazardné hry, finančné nástroje, alebo o niečo úplne nové.
„Polymarket je momentálne najväčšia implementácia predikčných trhov na svete, kde si môžete vsadiť prakticky na čokoľvek, čo moderátor schváli. Máte tu bežné stávky, ako kedy skončí vojna na Ukrajine, ale aj veľa tých bizarných. Napríklad či sa do roku 2027 vráti Ježiš Kristus. A práve to priťahuje pozornosť cenzorského oka regulátorov,“ tvrdí etický haker a riaditeľ spoločnosti Nethemba Pavol Lupták, ktorý sa problematike decentralizovaných predikčných trhov dlhodobo venuje.
„Polymarket je dnes už v polovici európskych krajín úplne zakázaný. V Portugalsku, Taliansku, vo Francúzsku, ale aj v ďalších štátoch porušujete zákon, ak tu obchodujete,“ zdôrazňuje. Česko tradične patrí medzi krajiny, ktoré nový fenomén zatiaľ úspešne ignorujú. České zákony doteraz niečo ako predikčný trh nepoznajú.
Očakávať tu skôr benevolentnejší prístup regulátora by však bolo naivné. „Vzhľadom na ekonomickú podstatu predikčných trhov existuje reálne riziko, že české orgány budú takúto platformu posudzovať ako internetovú hazardnú hru alebo stávkovú hru podľa zákona o hazardných hrách – teda ako činnosť, ktorá by pri cielení na českých používateľov mohla vyžadovať príslušné povolenie,“ popisuje advokát Radim Kozub z právnej kancelárie Blockchain Legal.
Bez povolenia by tak podľa neho prevádzkovatelia predikčných trhov v Česku čelili zásahom verejnej správy vrátane možnej blokácie. „V krajných prípadoch by mohlo dôjsť aj k trestnoprávnemu postihu osôb, ktoré takúto službu organizujú, propagujú alebo sprostredkovávajú. Súčasne však platí, že platformy typu Polymarketu nie sú primárne postavené na klasickej konštrukcii stávok proti bookmakerovi, ale na obchodovaní kontraktov medzi používateľmi,“ dodáva Kozub.
To by podľa neho mohlo, naopak, nahrávať skôr inej kvalifikácii predikčného trhu než čistému stávkovaniu.
Pol milióna dolárov za útok na Irán
Legálny status však nie je zďaleka jediným problémom predikčných trhov. Obzvlášť v súvislosti s Polymarketom býva často skloňované aj slovné spojenie insider trading – pre prípady, ako boli nedávne obrie stávky na americký útok na Irán.
Neznámy trader s prezývkou Magamyman cez víkend zarobil viac ako 553-tisíc dolárov na stávkach na to, že USA zaútočia na Irán a že tamojší vodca Alí Chameneí bude čo nevidieť zbavený moci. Nie je to zďaleka prvýkrát, čo sa na platforme objavili podozrivo presne načasované stávky v hodnote desiatok tisíc dolárov.
FOTO: PROFIMEDIA
Začiatkom roka sa takto stávkovalo na pád venezuelského diktátora Nicolása Madura. Druhého januára večer mal neznámy trader s prezývkou Burdensome-Mix vsadených 32-tisíc dolárov na to, že do konca januára venezuelská hlava štátu úrad opustí. Účet si pritom založil len na konci minulého decembra. Tretieho januára ráno americká vláda oznámila, že vo Venezuele podnikla úspešnú pozemnú operáciu, respektíve extrakciu, Nicolás Maduro je zatknutý a mieri pred súd v USA.
Burdensome-Mix na svojom trade zarobil viac ako 400-tisíc dolárov a následne si zmenil meno na nesúrodý sled písmen a číslic. Podobných prípadov sa objavilo viac. Tri účty zarobili 90-tisíc dolárov stávkovaním na to, že Nobelovu cenu za mier získa María Corina Machado (11 hodín pred oznámením), trader s prezývkou AlphaRaccoon zase zarobil cez milión dolárov vďaka takmer perfektným stávkam na rebríčky od Googlu (tesne pred oficiálnym zverejnením).
Izraelské úrady v polovici februára obvinili rezervistu IDF, že vďaka tajným informáciám o vojenskom údere na Irán získal na Polymarkete 150-tisíc dolárov.
„Predikčné trhy poskytujú zaujímavý priestor pre anonymnú korupciu. Predstavte si, že chcete napríklad presadiť nejaký zákon. Ako to dosiahnuť? Vypíšete si stávku na presne opačný výsledok a stavíte na ňu dostatočne vysokú sumu. Ak budete mať dosť skorumpovaných politikov, niekto sa už postará o to, aby zákon prešiel a on z tejto stávky zhrabol peniaze,“ podotýka Pavol Lupták.
Ohromný potenciál na korupciu je mimochodom jedným z kľúčových dôvodov, prečo americké úrady historicky veľmi dlho striktne zakazovali športové stávky. Popri tom, že hazard môže byť návykový, je tu riziko snahy o ohýbanie výsledkov stretnutí – z dôvodu finančnej motivácie na konkrétnom výsledku.
Prípadová štúdia: americké voľby
Ako sme už spomenuli vyššie, českí investori nemajú o vypovedacej hodnote dát z predikčných trhov veľkú mienku. Na tomto mieste sa hodí dodať, že tu platí jedna výnimka – americké prezidentské voľby z roku 2024. „Dátam z predikčných trhov prikladám čiastkovú váhu a záleží na situácii. Veľmi prínosné a významné pre mňa boli napríklad pri posledných prezidentských voľbách v USA,“ uvádza senior asset manager z Erste Tomáš Kroužel.
„Veľmi užitočné pre mňa boli napríklad v období amerických prezidentských volieb, kde predikčné trhy poskytovali výrazne lepšiu orientáciu v pravdepodobnom výsledku než oficiálne volebné prieskumy. Tie často trpeli metodickými problémami, oneskorením alebo systematickým skreslením, zatiaľ čo predikčné trhy dokázali rýchlo a pružne reagovať na nové informácie,“ potvrdzuje známy český trader, ktorý vystupuje výhradne pod pseudonymom Nic nevim.
S odstupom času to skutočne vyzerá, že pri súboji Biden vs. Trump a neskôr Harrisová vs. Trump boli predikčné trhy presnejšie než klasické predvolebné prieskumy a drvivá väčšina politických „pundits“, ktorí kampaň donekonečna rozoberali v amerických spravodajských televíziách.
Príkladom môže byť koniec júna 2024, keď Joe Biden podal v prvej (a poslednej) predvolebnej televíznej debate taký katastrofálny výkon, že aj sám Trump vyzeral prekvapene, aké jednoduché mu to úradujúci prezident robí. Kurz na to, že Biden z kampane odstúpi, na Polymarkete prudko stúpol prakticky hneď – zo šance necelých dvadsať percent na 42 percent počas nasledujúceho dňa.
Foto: Flickr.com
Koncom júna však drvivá väčšina analytikov stále tvrdila, že je úplne nemysliteľné, aby demokratický kandidát na prezidenta odstúpil len štyri mesiace pred voľbami. Ako už dnes vieme, o tri týždne neskôr Biden skutočne odstúpil. Znamená to, že bol Polymarket presnejší než analytici? Možno.
Hneď nasledujúce ráno po debate Biden vs. Trump vyšiel v denníku The New York Times editoriál s titulkom „Aby poslúžil svojej krajine, mal by prezident Biden súboj opustiť“.
Demokratickí darcovia začali Bidena húfne opúšťať tiež prakticky hneď po debate. Kritika sa veľmi rýchlo stupňovala a vzápätí sa začali objavovať výzvy na odstúpenie od vplyvných demokratov. Niektorí z nich sa pri tom možno pozerali na Polymarket, čím sa z kurzu na Bidenov exit stalo samonapĺňajúce sa proroctvo.
V čase konania samotných volieb bol kurz na Trumpa cez šeštdesiat percent, zatiaľ čo podľa tradičných prieskumov boli šance Donalda Trumpa aj Bidenovej nástupkyne Kamaly Harris úplne vyrovnané. Opäť, znamená to, že bol Polymarket presnejší než analytici? Možno. Aj pri voľbách sa totiž objavili podozrivé stávky.
Jednou z najväčších volebných káuz bol francúzsky trader s prezývkou Théo, ktorý si na víťazstvo Donalda Trumpa stavil desiatky miliónov dolárov. Bol to extrémne presvedčený stávkar s dostatkom peňazí? Alebo manipulácia trhu s cieľom vytvoriť ilúziu Trumpovej sily?
Pri takejto obrej stávke totiž pravdepodobnosť scenára, na ktorý mieri, zákonite razantne vzrastie. A môže nastúpiť napríklad stádový efekt – kognitívne skreslenie, pri ktorom sa ľudia prikláňajú k názoru zdanlivej väčšiny.
POLYMARKET A PROBLÉM ORÁKUL
Pri mnohých stávkach, kde výsledok nemusí byť jednoznačný, nastáva problém: kto určí, ako to dopadlo? Príkladom môže byť dvadsaťročná stávka na predikčných trhoch Iowa Electronic Markets, ktoré fungujú už od roku 1988. Išlo o predpoveď, či Jásir Arafat do konca roku 2005 založí nezávislý Palestínsky štát.
Arafat však náhle ochorel a účastníci trhu sa začali hádať, ako si má platforma vyložiť situáciu, v ktorej by prípadná Arafatova smrť viedla k vzniku hnutia, ktorému sa podarí štát založiť. Vyplatila by platforma výhru? Podobné problémy riešia aj hlavné predikčné trhy dneška.
V prípade Kalshi je konečným arbitrom pravdy samotná platforma. V prípade Polymarketu, ktorý je založený na blockchainovej technológii, je to zložitejšie. Blockchain je totiž skvelá vec, pokiaľ ide o overenie čohokoľvek, čo sa odohráva na ňom. Systém nepotrebuje žiadneho sprostredkovateľa, ako je banka alebo stávková kancelária.
O všetko sa postará automatický kus kódu, ktorý peniaze bezpečne postráži a po skončení udalosti ich sám rovno vyplatí víťazom. Keď však tento systém závisí od dát z reálneho sveta, vzniká problém. Blockchainy nemôžu pristupovať k dátam mimo svojej siete, sú tak voči vonkajšiemu svetu slepé.
Problém riešia takzvané orákulá, čo sú služby tretej strany, ktoré pôsobia ako most medzi izolovaným, deterministickým svetom blockchainu a vonkajším svetom. Prinášajú externé informácie (napríklad ceny aktív) do blockchainových smart kontraktov.
Spravidla ich zaisťuje nejaká centralizovaná entita, ktorej musíme dôverovať, že sú dáta pravdivé. S centralizáciou služby sú však spojené rôzne riziká, tým hlavným je ľahký bod zlyhania celého systému. Ďalšou alternatívou sú teda decentralizované orákulá, ktoré sa spoliehajú na agregáciu dát z viacerých zdrojov.
A presne na takom princípe sú založené aj orákulá, ktoré zaisťujú transparentné a spravodlivé určenie výsledkov stávok na platforme Polymarket. Polymarket konkrétne využíva komunitou riadený mechanizmus pre prevod reálnych dát do inteligentných kontraktov na blockchaine, takzvané UMA Optimistic Oracle.
Funguje na systéme navrhnutia a spochybnenia. Vy alebo ktokoľvek iný môžete navrhnúť výsledok nejakej stávky a zložiť na ňu zálohu. Skôr než však stávka začne platiť, beží krátke časové okno, počas ktorého môže ktokoľvek navrhnutý výsledok spochybniť. Aby to nebolo také jednoduché, musí spochybňovateľ zložiť aj rovnakú čiastku.
Ak výsledok v medzičase nikto nespochybní, návrh je automaticky prijatý ako správny a spochybňovateľ o túto čiastku príde. Ak však k spochybneniu dôjde, spor mieri automaticky do takzvaného mechanizmu overovania dát (DVM) blockchainového protokolu UMA.
Tam mechanizmus usporiada decentralizované hlasovanie medzi držiteľmi UMA tokenov a určí konečný „správny“ výsledok. Proces hlasovania trvá obvykle 48 až 96 hodín a držitelia tokenov riskujú stratu tokenov, ak hlasujú za možnosť, ktorá neprejde. Ani tento systém nie je bez chyby, ale je tým najlepším, čo máme.
Gamblifikácia demokracie
Ako to skutočne bolo s Théom a stávkou na Trumpa, sa možno nikdy nedozvieme. Faktom je, že stávky na budúcu hlavu USA prilákali k predikčným trhom ohromné množstvo ľudí. Voľby so súhrnným objemom stávok zhruba tri miliardy dolárov boli v roku 2024 jednoznačným ťahúňom všetkého globálneho hazardu s budúcnosťou.
Rad expertov to prinútilo zamyslieť sa nad svetom, v ktorom sú politické stávky čoraz významnejšou súčasťou predvolebného súboja.
„Spoločenské riziko je obzvlášť závažné. Predikčné trhy produkujú čísla, ktoré sú často vnímané ako objektívne pravdepodobnosti, hoci v skutočnosti odrážajú správanie obmedzenej a neselektívnej skupiny stávkarov. Takýto ‚pravdepodobnostný‘ signál môže ďalej ovplyvňovať správanie aktérov, najmä voličov,“ upozorňuje Ladislav Krištoufek.
Predikčné trhy podľa neho majú svoje pozitíva: rýchlu agregáciu informácií a meranie očakávaní. „Bez jasných pravidiel a dohľadu však hrozí, že to bude skôr nástroj manipulácie a polarizácie než kvalitný informačný indikátor,“ dodáva Krištoufek.
Politika sa mení na dostihy, čím sa vytráca etický rozmer voľby a zostáva len chladný kalkul.
Otázka za milión teda znie: Skutočne si chceme nechať „gamblifikovať“ taký kľúčový pilier demokratického systému, akým sú voľby? Rok 2024 nebol zlomovým len pre Polymarket, ale aj pre druhého hlavného hráča medzi predikčnými trhmi.
Kalshi sa v roku 2024 ocitla v kľúčovej právnej bitke s americkým regulátorom CTFC, ktorý sa dlhodobo snažil stávky na výsledok volieb zakázať s tým, že ide o hazard ohrozujúci integritu demokratického procesu. Federálny súd však dal na jeseň platforme Kalshi za pravdu. Stihol to v ideálnom momente: tesne pred súbojom Harrisová vs. Trump.
Známy český filozof Jan Sokol často zdôrazňoval, že politika má slúžiť spoločnému dobru a riešeniu reálnych problémov spoločnosti, nie iba mocenským taktikám alebo víťazstvu za každú cenu. Čo ak volič nehodí do urny hlas podľa toho, koho by rád videl pri moci, ale podľa najväčšej šance na výhru v stávke?
„V takom prípade prestávate byť občanom nesúcim zodpovednosť za štát. Politika sa mení na dostihy, čím sa vytráca etický rozmer voľby a zostáva len chladný kalkul,“ konštatuje Eva Klusová z Psychologického ústavu Akadémie vied. Ako už bolo spomenuté niekoľkokrát, ľudia majú tendenciu veriť „peniazom“.
Ale aj trh sa môže zmýliť. „V situácii, keď váš kandidát prehral a vy ste navyše prišli o peniaze, môže prísť pocit úplnej frustrácie. Táto dvojitá frustrácia je živnou pôdou pre radikalizáciu,“ tvrdí Klusová. Podľa nej predikčné trhy zarábajú okrem iného na zviditeľňovaní konfliktov v spoločnosti a prehlbovaní spoločenských trhlín.
Nástup kryptomien
Na druhú stranu, história predikčných trhov je oveľa dlhšia, než by sa na prvý pohľad mohlo zdať. V tej či onej podobe totiž sprevádzajú ľudstvo tisícky rokov.
Staré civilizácie od gréckych Delf cez rímskych augurov, ktorí vysvetľovali vôľu bohov pozorovaním prírodných znamení, a čínsky I-ťing až po babylonský a mayský výklad pohybov hviezdnych telies vykonávali svoje praktické rozhodnutia pomocou štruktúrovaných úkonov a rituálov, ktoré im pomáhali interpretovať neistotu a riadiť riziko počas náročných rozhodnutí.
Už v starovekom Ríme existovali prepracované platformy pre stávkovanie nielen na šport, ale aj na politické udalosti. V 16. storočí nájdeme v Európe už pomerne etablované neformálne stávkové fondy stávkujúce na vývoj veľkých politických udalostí ako kráľovské úmrtia a nástupníctvo či výsledky vojen.
Vtedy tiež došlo k jednému zaujímavému javu. V obdobiach, keď napríklad pre prebiehajúce konflikty išla cenzúra na plné obrátky a v oficiálnych vestníkoch a neskôr novinách bolo treba čítať medzi riadkami, sa stávky stali jedným z ukazovateľov skutočnej verejnej mienky.
POLYMARKET (prebraté z Forbes US)
Od deväťdesiatych rokov minulého storočia sa tieto trhy (ako už spomínané Iowa Electronic Markets) presunuli na internet. Historicky však vždy mali jednu slabinu – dali sa ľahko zakázať alebo cenzurovať. V roku 2018 to zmenil nástup kryptomien a blockchainu, ktorý tieto trhy zautomatizoval a urobil ich odolnými voči zásahom zvonku.
Vyriešilo to hneď niekoľko vecí – po prvé sa dalo vďaka inteligentným kontraktom trhy plne zautomatizovať, čím sa odstránila potreba centrálnych sprostredkovateľov. Je tak možno trochu irónia, že dnes centralizované platformy ako Polymarket či Kalshi predstavujú víťazov súčasnej renesancie predikčných trhov.
Druhou slabinou, ktorú kryptomeny pomohli vyriešiť, je odstránenie závislosti od komerčných platobných sietí, a teda transakčnej cenzúre.
Prvým skutočne známejším predikčným trhom bol na ethereovej sieti postavený decentralizovaný Augur. Odštartoval začiatkom leta 2018 a funguje dodnes, ale nikdy si nezískal takú vysokú popularitu ako napríklad Polymarket.
Ide vlastne o slobodnú platformu, ktorá prostredníctvom kryptomien umožňuje komukoľvek vytvárať vlastné stávky a obchodovať s predpoveďami. Jediné, čo platforma moderuje, sú nebezpečné stávky, napríklad odhadovanie niekoho úmrtia. Ešte predtým však stihla vzniknúť kryptoplatforma Gnosis, ktorá ponúka infraštruktúru, ako sú nástroje a protokoly, pre to, aby si podnikavejší jedinci mohli vytvárať vlastné trhy s predpoveďami.
Na začiatku covidovej pandémie sa objavila newyorská platforma Polymarket, fungujúca na blockchaine Polygon. Aj keď využíva inteligentné kontrakty a vlastný token, s decentralizáciou to u nej už také slávne nie je. Má však jednu veľkú výhodu – používateľskú prívetivosť rozhrania. Ak si pamätáte pandemickú NFT éru, je to niečo ako OpenSea, ale pre stávkovanie na udalosti.
Matka všetkých otázok teda znie. Sú predikčné trhy užitočným nástrojom, alebo len prostým hazardom? Počas našich rozhovorov s expertmi sme narážali skôr na druhý variant. „Je to normálne široko legalizovaný hazard,“ hodnotí situáciu investor Václav Dejčmar.
„Alebo prinajmenšom sports betting, ktorý by bol inak z celkom jasných dôvodov – okrem regulovaných situácií – zakázaný. Chaosu sveta to len prospeje,“ dodáva s nadsádzkou.
Či už sa na predikčné trhy pozeráme ako na kryštalicky čistú múdrosť davu, alebo ako na kasíno, isté je jedno: túžba ľudstva stávkovať na vlastnú budúcnosť našla vďaka blockchainu nástroj, ktorý sa už nebude dať jednoducho vypnúť. Či to prinesie skôr užitočné dáta, alebo radikalizáciu a chaos, ukážu až ďalšie presádzané miliardy.
Článok vyšiel na forbes.cz.
