Prímorské mesto Terst patrí do Talianska iba geopoliticky. Vitajte na rázcestí svetov.
„To hádam nemyslíš vážne! Uvedomuješ si, že nie si v Ríme, ale v Terste? Aké caffè macchiato? Tu sa hovorí capo,“ ozvalo sa rozhorčene od neďalekého stola. Odpútal som pohľad od známeho britského finančného denníka, ktorý som si práve prácne rozprestrel.
Stál pri dvoch klientoch, približne v rovnakom veku ako on. Pozoroval ich nezúčastnene. Napoly podráždená, napoly žartovná kázeň vyšla z úst dámy, ktorá bola zrejme domáca alebo aspoň poznala miestne lexikálne zvyky. Pokarhaný spoločník hľadel na ňu v rozpakoch, nevediac, či sa má rozosmiať alebo ospravedlniť.
Krátko nato sa strhla dišputa plná jazykového zápalu, počas ktorej pani vysvetlila mužovi, ako sa veci v Terste majú. V kedysi slávnom prístave, kde tvorili James Joyce, Stendhal či Rainer Maria Rilke, žiadnu žbrndu nedostanete. Miestni sú patrične hrdí na svoj titul hlavného mesta kávy.
Nie je pena ako pena
Zo spisovateľov, ktorých som spomenul, vypadlo dôležité meno – Italo Svevo. Rodák z Terstu a jeho írsky priateľ James Joyce boli štamgasti legendárnej reštaurácie Caffè San Marco. Práve preto mi napadlo zájsť tam a opýtať sa majiteľa Alexandrosa Delithanassisa, čo je vlastne dobrá káva.
Keď som mu vysvetlil, o čo mi ide a že ma tabuľa pri príchode do mesta presvedčila o tom, že som si vybral destináciu správne, vypukol do smiechu. Bez okolkov ma vyviedol z omylu. Dosku dal vyrobiť bez vonkajšieho popudu a osobne ju išiel vyvesiť. Ukázal mi v mobile fotografický dôkaz, na ktorom pózoval s figliarskym úsmevom.
Vzápätí však dodal, že hoci ide o neoficiálny prívlastok, Terst si ho zaslúži. Vlastne sú dve mestá, ktoré sú ho hodné – starodávny prístav a Neapol. Bodka. V prvom používajú robustu, v druhom arabiku. Florencia? Turín? Gardské jazero? To, čo tam podávajú, sa podľa Delithanassisa nedá piť. Rím ujde, Sicília tiež.
Ako teda rozpoznať akostnú kávu? Najdôležitejší prvok je pena. Mala by byť hustá a rovnomerne hrubá, nie iba nalepená po stranách šálky. Dá sa to do istej miery prirovnať k testu, ktorému každý milovník piva podrobí čerstvo načapovaný krígeľ. Tekutina pod penou – a tu sa to líši od chmeľového nápoja – sa musí podobať jaguárej srsti.
Majte sa na pozore pred rafinovanosťou nečestných podnikateľov. V zlých zariadeniach zvyknú vymýšľať spôsoby, ako nízku kvalitu moku „zakryť“. Dajú vám ku káve napríklad čokoládu, ktorá mdlú tekutinu vyváži. Alebo perlivú vodu, ktorej bublinky znecitlivia vaše chuťové poháriky.
Vivien Cosculluela
V Taliansku po slovinsky
V Terste sa však všetko netočí len okolo kávy. Prístav je ideálna destinácia pre cestovateľov, ktorí nechcú ísť do Talianska. Áno, čítate správne. Prímorské mesto patrí do krajiny Danteho Alighieriho iba geopoliticky. Je rázcestím kultúr a vždy ním bolo. Hoci jeho mnohotvárnosť pod vplyvom času ustúpila, stále je badateľná.
Začiatkom minulého storočia sa Terst hmýril ctibažnými intelektuálmi, obchodníkmi, dobrodruhmi a diplomatmi podobne ako New York, Paríž či Londýn. Išlo o neskutočne rušné a kozmopolitné mesto, ktoré ťažilo zo strategickej polohy na obchodných trasách. V stánkoch sa predávali denníky v štyroch jazykoch – vo francúzštine, nemčine, taliančine a slovinčine.
Dnes je možné v kaviarňach dostať už iba dva posledné menované, keďže obyvatelia bežne používajú len tieto jazyky. Ak pochádzate z regiónu Kras v severnej časti Terstu, váš rodný jazyk je pravdepodobne slovinčina a stále existujú školy, od materských až po stredné, v ktorých sa vyučuje v tejto reči.
Koncom 19. storočia bolo v oblasti viac obyvateľov hovoriacich po slovinsky ako po taliansky, no po prvej svetovej vojne sa ich podiel dramaticky znížil. V súčasnosti obe komunity spolu veľmi dobre vychádzajú, ale nebolo to tak vždy. V minulosti pravidelne dochádzalo ku konfliktom.
Balkánsky aspekt mesta pritom neodráža iba táto dvojaká história. Mnohí ľudia z iných krajín juhovýchodného polostrova sa v prístave v priebehu 20. storočia usadili a začali podnikať. Žijú tam napríklad početné grécke a srbské komunity. Stačí si pár minút posedieť pred pravoslávnym Chrámom svätého Spiridona, aby ste sa o tom presvedčili.
Vivien Cosculluela
Všetci na terasách
Okrem toho si možno v Terste všimnúť silný rakúsko-uhorský vplyv. Počas svojich túlačiek som nadobudol dojem, že čím nižšie v meste (ktoré je postavené na svahu) sa nachádzate, tým viac sa vzďaľujete od talianskej architektúry. V určitých momentoch som mal pocit, že som sa ocitol vo Viedni či Budapešti.
Keď sa dostanete na úroveň mora, obklopujú vás totiž monumentálne paláce, ktoré silno pripomínajú lesk habsburskej éry. Na Piazza Unità d’Italia – najväčšom námestí otvorenom priamo k moru v Európe – stojíte uprostred budov z čias monarchie, ktorých priečelia patria skôr na viedenskú Ringstraße než na taliansku riviéru.
Tersťania si toto prostredie vychutnávajú plnými dúškami. Všetci – aj seniori. Takmer tretina obyvateľov má viac ako 65 rokov a tí trávia vonku veľa času. Hovejú si s novinami v kaviarňach, zapálene debatujú a za každého počasia sa prechádzajú po pobrežnej promenáde či v parkoch.
Žiadne vysedávanie pred televízorom alebo čakanie na bezsennú noc. Spoločenský život si tu pestuje každý. Nie nutne s priateľmi či rodinou, nech to znie akokoľvek paradoxne. Niekomu stačí užívať si na terase podniku a sledovať ruch života. Okoloidúci pritom slúžia ako príjemná kulisa na pohrúženie sa do vlastných myšlienok.
Tak sa dá vnímať aj mestská pláž La Lanterna, ktorú domáci volajú El Pedocìn – mušľa v miestnom nárečí. Vchod tvorí nenápadná bránka v nízkej budove pri maríne, akoby ste vstupovali do akéhosi pofidérneho skladu. Za ňou sa rozprestiera pomerne rozsiahla kamienková pláž, ktorá je od čias Rakúsko-Uhorska rozdelená múrom na dámsku a pánsku časť.
Pri poslednom segregovanom kúpalisku na svete platí známe klišé o povahovej rozdielnosti pohlaví. Na dámskej strane vládne veselá vrava a uvoľnená atmosféra bez mužských pohľadov, kým pánska polovica pôsobí oveľa tichšie – chlapi tam nerušene ležia na slnku alebo v tieni hrajú karty.
Vivien Cosculluela
Mäsiarov syn
Kultúrne skvosty Terstu sa ukrývajú nielen na uliciach, ale aj za múrmi múzeí. Malá výstava v bočnej uličke (vyššie v meste, s talianskou atmosférou) napríklad pripomína roky, ktoré v prístave prežil literárny velikán James Joyce. Dokumentuje jeho pobyty, obľúbené podniky i spomínané priateľstvo s domácim spisovateľom Italom Svevom.
Keďže po mojej návšteve tejto expozície lialo ako z krhly, zamieril som do ďalšej inštitúcie – Múzea Revoltella. V neorenesančnom paláci, ktorý si v polovici 19. storočia dal postaviť veľkopodnikateľ Pasquale Revoltella, som bol sám. U neho doma, v salónikoch, kde sa stále nachádza jeho nábytok, mramorové sochy a melancholické obrazy.
Príbeh biznismena odzrkadľuje kozmopolitný ráz prístavu. Z mäsiarovho syna a napriek skorej strate svojho otca sa Revoltella vypracoval na vplyvného obchodníka, ktorý nechal odkaz budúcim generáciám, keď sa ako viceprezident spoločnosti Suez podieľal na výstavbe rovnomenného prieplavu. Rodinu nemal, palác, ako aj väčšinu majetku zanechal mestu, ktoré mu dalo šancu.
Keď som podvečer vyšiel z Revoltellovho paláca, už nepršalo. Miestni aj turisti sedeli na terasách, vzduch bol nasýtený onou divokrásnou slanou vôňou, z ktorej sa človeku narodenému pri oceáne a dlho žijúcemu vo vnútrozemí zviera srdce, a more, ktoré sa už upokojilo, láskavo pohojdávalo plachetnice.
Vivien Cosculluela
Objednajte si ako domáci
| V Terste | Štandardná taliančina | Po slovensky | Prečo? |
| Nero | espresso (v šálke) | espresso | „Nero“ = čierny; miestny názov pre štandardné espresso |
| Nero in B | espresso al vetro (v pohári) | espresso v pohári | „B“ = bicchiere (pohár) |
| Deca | espresso decaffeinato | bezkofeínové espresso | skratka znamenajúca bez kofeínu |
| Deca in B | decaffeinato al vetro | bezkofeínové espresso v pohári | rovnaká logika ako pri espresse |
| Capo | caffè macchiato caldo (v šálke) | espresso macchiato (teplé) | „Capo“ etymologicky pochádza od „cappuccino“, no v Terste znamená macchiato |
| Capo in B | macchiato in bicchiere | macchiato v pohári | ikonická miestna voľba; „B“ = pohár |
| Goccia | espresso con una goccia di schiuma | espresso s kvapkou mliečnej peny | „Goccia“ = kvapka – len symbolická pena uprostred |
| Capo chiaro | macchiato con più latte | „svetlé“ macchiato (viac mlieka) | úprava pomeru mlieko/káva |
| Capo scuro | macchiato con più caffè | „tmavé“ macchiato (viac kávy) | opačný pomer – výraznejšia káva |
| Capo in B tanta | capo in B con tanta schiuma | capo in B a veľa peny | „Tanta“ = veľa – viac peny než obvykle |
| Capo in B special | capo in b con cacao sopra | capo in B s kakaom navrchu | Lokálna špecialita s kakaom |
| Caffellatte | cappuccino | kapučíno | Pozor, toto je pasca |
V Terste má takmer každý kávový nápoj iný názov ako v ostatných mestách. Preto sme pre vás pripravili ťahák s ekvivalentmi po taliansky a po slovensky
Galéria mesta Terst (20 fotografie)
Nechcite pražmu ani vlka
Pri svojich potulkách som si všimol, že Terst zápasí s rovnakým problémom ako väčšina európskych miest – mnohé reštaurácie používajú polotovary a mrazené produkty. Správne si vybrať podnik, kde vám pripravia kvalitné jedlo z čerstvých surovín, sa javí ako pomerne náročná úloha. Stačí však trocha trpezlivosti a zdravého rozumu.
Prvý a najjednoduchší krok je, samozrejme, zistiť sluchom, či sa v danom zariadení nachádza viac miestnych hostí ako zahraničných. Samozrejme, nejde o záruku, že vám prinesú domáce jedlo, keďže nie všetci Tersťania sú od prírody kulinári, majú „funkčné“ chuťové poháriky alebo sú dostatočne uvedomelí.
Pozrite si teda aj jedálny lístok. Hoci to môže znieť kontraintuitívne, vyvarujte sa reštaurácií, kde podávajú viac ako tri či štyri predkrmy a šesť či sedem hlavných jedál. Celá ponuka by sa mala zmestiť na jeden hárok, maximálne dva. A ak v jedálnom lístku nájdete fotografie jednotlivých kulinárskych výtvorov, malo by vás to vystrašiť.
Predtým ako si sadnete, poprechádzajte sa. Päť až desať minút chôdze vám môže zachrániť gastronomický zážitok. Raz som takto postrehol, že podozrivo veľa zariadení ponúkalo na obed syrové ravioli s hľuzovkovou omáčkou. Okamžite som pochopil, že dostali od svojich veľkoobchodných dodávateľov tú istú „výhodnú ponuku“.
Existujú aj detaily, ktoré poukazujú na celkový prístup šéfkuchára. Do reštaurácií, ktoré pri mori predávajú prevažne pražmy a morské vlky, prosím, nevstúpte. Ide totiž o dva druhy, ktoré takmer istotne pochádzajú z veľkochovu. Niežeby boli zlé alebo škodlivé, ale dovolenkovať v prístave a nedať si divú rybu mi pripadá ako rúhanie. Takisto sa vyhýbajte vyprážaným kalmárom – v 95 percentách prípadov ide o mrazený polotovar.
Striedmy jedálny lístok, ktorý sa každý deň mení a neobsahuje žiadne fádne klasiky, iba pár stolov, kde sedia hlavne miestni, a otvorená kuchyňa, z ktorej sa usmievajú kuchári? To všetko zvyšuje vašu šancu, že sa dobre najete – azda aj pri priaznivých cenách.
Mušle, nie vši
Terst má vlastné nárečie – dialetto triestino. Ide o zmes benátskeho základu, slovinských a furlanských prvkov a silného nemeckého i gréckeho vplyvu. Preto niektoré slová znejú Talianom zvláštne až zavádzajúco.
Typickým príkladom je názov mestského kúpaliska El Pedocìn, ktorý v miestnom dialekte znamená mušľa, no v štandardnej taliančine si ho môže neznalec nárečia zameniť s pojmom pidocchi – vši.
Triestino (po terstsky):
El Pedocìn xe la Lanterna, el nostro bagnìn storico. Ghe dise cusì perché ghe xe pien de pedoci, le cozete, capì? E xe l’ùltimo bagno al mondo dove ghe xe ancora el muro che separa omo e femena.
Italiano (po taliansky):
Il Pedocìn è la Lanterna, il nostro storico stabilimento balneare. Lo chiamano così perché un tempo c’erano tanti molluschi, le telline, capisci? Ed è l’ultimo bagno al mondo dove c’è ancora il muro che separa uomini e donne.
Po slovensky:
El Pedocìn je La Lanterna, naše historické kúpalisko. Hovorí sa mu tak, lebo tam kedysi bolo plno mušličiek – slávok, chápeš? A je to posledné kúpalisko na svete, kde je stále múr, ktorý oddeľuje mužov a ženy.
