Prímorské mesto Terst patrí do Talianska iba geopoliticky. Vitajte na rázcestí svetov.
„To hádam nemyslíš vážne! Uvedomuješ si, že nie si v Ríme, ale v Terste? Aké caffè macchiato? Tu sa hovorí capo,“ ozvalo sa rozhorčene od neďalekého stola. Odpútal som pohľad od známeho britského finančného denníka, ktorý som si práve prácne rozprestrel.
V tomto talianskom kaviarenskom výjave vystupovali tri postavy. Účinkoval v ňom, samozrejme, čašník – veselý päťdesiatnik s hrdou plešinou, ktorý si nôtil pri kľučkovaní medzi hosťami a každého vítal hromovým hlasom. Aj keď striedal iba päť pozdravov a nerozvíjal žiadnu konverzáciu, stačilo to na vytvorenie domáckej atmosféry.
Stál pri dvoch klientoch, približne v rovnakom veku ako on. Pozoroval ich nezúčastnene. Napoly podráždená, napoly žartovná kázeň vyšla z úst dámy, ktorá bola zrejme domáca alebo aspoň poznala miestne lexikálne zvyky. Pokarhaný spoločník hľadel na ňu v rozpakoch, nevediac, či sa má rozosmiať alebo ospravedlniť.
Krátko nato sa strhla dišputa plná jazykového zápalu, počas ktorej pani vysvetlila mužovi, ako sa veci v Terste majú. V kedysi slávnom prístave, kde tvorili James Joyce, Stendhal či Rainer Maria Rilke, žiadnu žbrndu nedostanete. Miestni sú patrične hrdí na svoj titul hlavného mesta kávy.
Pri vstupe do Terstu vás na toto prvenstvo upozorňuje tabuľa oznamujúca, že vás víta La città del caffè. Už nejaký čas však viem, že ide o partizánsky počin významného miestneho podnikateľa. Pri mojej predošlej návšteve mi to totiž sám povedal.
Vivien Cosculluela
