Literárnej tvorbe sa venuje od detstva, vyhrala množstvo súťaží a ako 22-ročnej jej v roku 2021 vyšiel jeden z najsilnejších slovenských prozaických debutov za posledné roky. Nicol Hochholczerová sa nedávno zaradila aj medzi členov aktuálneho rebríčka Forbes 30 pod 30.
Vo svojej knihe „Táto izba sa nedá zjesť“ opisuje vlastnú skúsenosť so sexuálnym zneužívaním. No ako sama hovorí, tematiku nezvolila účelovo preto, že by sa jej zdalo, že na takzvanej slovenskej umeleckej scéne niečo takéto chýba, alebo by to mohlo vyvolať silné emócie.
„Chcela som jednoducho tvoriť literatúru najlepšie, ako som to v tej chvíli dokázala,“ dopĺňa Hochholczerová, ktorej debut sa dostal aj do desaťčlenného výberu Anasoft litera, najprestížnejšej literárnej ceny na Slovensku a zároveň medzi päticu najlepších kníh v rámci Ceny René.
V rozhovore sa dozviete:
- ako pristupuje k adaptáciám svojej novely,
- čo ju pri tvorbe najviac ovplyvnilo,
- s akými výzvami sa pasuje,
- na čom momentálne pracuje.
Do adaptácií nezasahuje
Vašu knihu „Táto izba sa nedá zjesť“ môžeme považovať za jeden z najsilnejších slovenských debutov za posledné roky. Aktuálne na scenári k filmu pracujú režisérka Barbora Berezňáková s producentkou Barbarou Janišovou Ferglovou, ako to vnímate?
Samozrejme ma to veľmi teší, no zároveň mi to ešte pripadá absolútne surreálne. Predpokladám, že sa toho pocitu zbavím až v kine, ak vôbec, ale to ešte zrejme istý čas potrvá.
Spolupracujete na filmovom spracovaní?
S Barborou sme o ňom niekoľkokrát hovorili, momentálne čakám na prvú verziu scenára, a potom sa uvidí, čo ďalej, nakoľko budem považovať za potrebné do neho zasiahnuť. Na základe rozhovorov má Barbora moju plnú dôveru, cítim, že rozumie textu a tomu, čo som ním chcela vyjadriť. A to je pre mňa v tejto chvíli najpodstatnejšie.
A čo pripravovaná česká inscenácia?
Nespolupracovala som ani na príprave žilinskej inscenácie, takže som pri českej zvolila rovnaký prístup. Je veľmi lákavé pre mňa ako pre autorku zasahovať do ďalších spracovaní textu, ale je tam veľká pravdepodobnosť, že by to kvalite finálneho výstupu ublížilo.
Takže kým sa neobjaví niečo, čo by mi vyslovene vadilo a pôsobilo by, nebodaj, ako nepochopenie podstaty textu, snažím sa tvorcom a tvorkyniam z iných odvetví dôverovať.
Tvoriť najlepšie, ako sa dá
Čo sa vo vašom živote zmenilo, odkedy kniha vyšla?
Je určite rušnejší, plný besied, čítačiek a rôznych ponúk. Zmenilo sa aj všeličo iné, ale neodvážim sa tvrdiť, že to súviselo s knihou, ale jednoducho s uplynutím istého času. Je veľmi pravdepodobné, že moju druhú knihu bude písať v podstate úplne iná osoba.
V novele otvorene opisujete vlastnú skúsenosť so sexuálnym zneužívaním. Ako sa pracuje na slovenskej umeleckej scéne s podobnou tematikou?
To neviem, ja som si ju totižto nezvolila účelovo preto, že by sa mi zdalo, že na takzvanej slovenskej umeleckej scéne niečo takéto chýba, alebo by to mohlo vyvolať silné emócie. Chcela som jednoducho tvoriť literatúru najlepšie, ako som to v tej chvíli dokázala.
Ale, samozrejme, bolo by hlúpe si myslieť, že sa dnes môžem zaoberať len literárnou stránkou knihy a tému si tým úplne odbyť. Je pre mňa dôležité, aby som v rámci svojich možností prispela k istému scitlivovaniu v spôsobe, ako o týchto témach píšeme či hovoríme.
Vo vašej prozaickej tvorbe, s ktorou ste sa zapájali aj do literárnych súťaží, ste už predtým pracovali so zážitkami a motívmi sexuálneho zneužívania. Je vydaním knihy pre vás táto téma z literárneho hľadiska uzavretá?
Momentálne si myslím, že je.
REBRÍČEK 30 POD 30 2023
Spoznajte nové tváre očakávaného rebríčka 30 pod 30. Kto má aj napriek mladému veku potenciál dobyť svet? Dozviete sa na tomto odkaze.
Výrok partnera zmenil jej prístup
Čo vás najviac ovplyvnilo v literárnej kariére?
Bolo toho viac, určite literárne sústredenie Medziriadky, pravidelná a kvalitná odozva na moje texty a možnosť byť súčasťou literárnej komunity už od detstva. Boli to aj viaceré knihy, ktoré boli pre mňa v priebehu rokov zásadné. Pri ktorých som si hovorila, že toto je ono, takto to chcem robiť. Nemuselo pritom ísť o niečo konkrétne, často to bola najmä atmosféra textu.
No a v neposlednom rade to bol jeden konkrétny výrok môjho partnera o mojich textoch z obdobia tesne pred vznikom knihy. Ani to nebola celá veta, len jej zlomok, on si ju už určite ani nepamätá.
O čo išlo?
Tie texty sa mu zdali byť príliš uzavreté a neúprimné, vtedy ma to dosť urazilo. Ale to bolo zrejme dobre, pretože sa pre mňa ten rozhovor stal zásadným. A s odstupom času presne vidím, z čoho tá uzavretosť a neúprimnosť vyplývala. V rozhovoroch často opakujem, že dôležitá v umení je pre mňa brutálna úprimnosť v tom zmysle, že ak si nedovolím zájsť až k tomu, za čo by sa človek v bežný deň hanbil, tak to nestačí.
Nicol Hochholczerová. Foto: archív Anasoft LiteraŠkrtanie textu je vzrušujúce
V horších chvíľach, keď musím text čítať nahlas alebo, nebodaj, počúvať niekoho iného, ako ho prednáša, hovorím si, či som to s tou úprimnosťou v knihe trošku neprehnala. Ale zrejme to bude tak, že práve to moje čitateľstvo zasahuje najviac.
Ako dlho vaša kniha vznikala a čo všetko proces sprevádzalo?
Zhruba dva až tri roky. Viete, prečo nie je toľko životopisných filmov o spisovateľoch a spisovateľkách, ako ich je v poslednom čase o rôznych hudobníkoch a hudobníčkach? Pretože z niekoľkohodinového sedenia a čumenia do obrazovky sa len ťažko robí strhujúca montáž s rockovou hudbou v pozadí. No a ja som robila väčšinu času práve toto.
Ešte aj následná podrobná úprava a škrtanie textu, ktoré je pre mňa najvzrušujúcejšie, muselo pri pohľade zvonku vyzerať mimoriadne nudne. Takže sa obávam, že aj táto odpoveď bude nudná: vznik knihy sprevádzali hodiny sedenia za počítačom a rozmýšľania.
Nešlo o marketingový ťah
Kniha už bola preložená do poľštiny a maďarčiny, v pláne sú vydania v ďalších jazykoch. Očakávali ste, že dosiahne takýto úspech?
Vedela som, že je to dobrý text, ale to, čo ten veľký záujem oň spôsobilo, som mohla očakávať len ťažko.
Narážate na dianie počas minulého ročníka Anasoft litera?
Áno, viackrát som si prečítala názor, že išlo o vopred prichystaný marketingový ťah. Tak to ale skutočne nebolo – keby sme sa s vydavateľom o čosi také snažili, nikdy by to nevyšlo.
Kontroverzia na Anasoft Litera 2022
V rámci ceny Anasoft litera vznikla v roku 2017 Cena René, na ktorú je každý rok nominovaná pätica kníh z finálovej desiatky. O tom, kto ju získa, rozhodujú gymnazisti po celom Slovensku. V roku 2022 bola novela „Táto izba sa nedá zjesť“ nominovaná, no organizátori ju neskôr stiahli. Simona Fochlerová zo združenia Ars_litera následne uviedla, že sa na organizátorov obrátila nemenovaná pedagogička, ktorá upozornila na možné riziko pri distribúcii knihy na stredné školy, pretože text obsahuje aj explicitné opisy sexuálneho styku.
Ako to vnímate s väčším odstupom času?
Snažím sa to vidieť najmä pozitívne, pretože v konečnom dôsledku to znamenalo, že si knihu prečítalo viac ľudí, a bolo by zvláštne sa práve na toto sťažovať. Na druhej strane to bolo pre mňa náročné obdobie. Napriek tomu, aká je moja kniha, som v skutočnosti veľmi ostýchavá, neteší ma byť stredobodom pozornosti.
Samozrejme, teší ma aj to, že sa možno v súvislosti s knihou hovorilo aj o téme sexuálneho zneužívania, ale v tej radosti je aj trochu smútku, pretože to stále zúfalo nestačí. Jedno umelecké dielo toho až tak veľa nezmení, môže rozpútať diskusiu, ale riešením musia byť viaceré systémové zmeny.
Dôležité otázky
Písaniu sa venujete od detstva. Pamätáte si na prvý príbeh, ktorý ste kedy napísali?
Len veľmi hmlisto, ale pamätám si, že som na začiatku ku každému textu robila aj vlastné ilustrácie, písala som ich alebo tlačila na rôzne typy papiera, záležalo mi na tom, ako bude text vyzerať.
Nedávno som pri upratovaní dokonca našla komiks, ktorý mohol vzniknúť niekedy na prvom stupni základnej školy, o troch kamarátkach, ktoré boli zároveň vajíčka. Asi to mala byť akási feministická verzia rozprávky Išlo vajce na vandrovku.
Čo je pre vás ako pre spisovateľku momentálne najväčšou výzvou?
Odpovedať si na všetky otázky, ktorými si spoľahlivo dokážem sama sebe všetko komplikovať. Pre koho vlastne tvorím? Je vôbec prospešné pre umenie, aby bolo pre niekoho konkrétne? Môže byť moje vlastné umenie predovšetkým pre mňa, a ak áno, prečo by malo byť následne publikované?
Nie je mimoriadne hlúpe a naivné si myslieť, že umením prispievam k riešeniu nejakej problematiky – napríklad sexuálneho zneužívania – keď je umenie pre širokú verejnosť čoraz menej podstatné? Chcem vôbec umením prispievať k riešeniu, alebo sa chcem pýtať ďalšie otázky?
Má široká verejnosť úplné právo na to, aby ju umenie nezaujímalo, a ak nie, prečo by ju zaujímať malo? Robíme dosť pre to, aby ich zaujímalo, a čo je vlastne toto „dosť“ a kto by ho vlastne mal robiť?
Takto by som mohla pokračovať donekonečna, mohla by som citovať mnoho slávnejších a múdrejších osôb, ktoré na niektoré otázky čiastočne odpovedali. Lenže často sa ani ony nezhodujú, a tak by sa mohol človek donekonečna pýtať a vždy prísť s nejakým „ale“. Ale možno to nie je výzva, ale najväčšia radosť myslenia.
Druhá kniha na ceste
Viete, akej tematike sa chcete ďalej venovať?
Mám v hlave niekoľko tém, ktoré sú pre mňa dôležité a zároveň zaujímavé, ale nerada prezrádzam plány, kým sú ešte rozpracované. Dalo by sa povedať, že som až poverčivá, bojím sa, že hneď ako niečo vyzradím, vytváram si tým pre seba záväzok a zrazu ma prestane baviť predstava, že ho musím naplniť.
Pracujete na ďalšej knihe?
Áno.
Aktuálne študujete magisterský stupeň na katedre grafiky Akadémie umení v Banskej Bystrici. Chcete sa tomu profesne venovať aj po doštudovaní?
Moja predstava o ideálnej profesii nie je momentálne konkrétna, je pre mňa dôležité, aby sa to takým či onakým spôsobom týkalo umenia, či už výtvarného, alebo literatúry. Mám takú skúsenosť, že keď si niečo príliš striktne naplánujem, okolnosti ma nakoniec odvejú niekam úplne inam. Do dokončenia štúdia mám ešte viac než rok, za ten čas sa ešte môže stať naozaj všeličo.
Kto je Nicol Hochholczerová (24)?
Pochádza z Rimavskej Soboty, študuje na katedre grafiky Akadémie umení v Banskej Bystrici.
Ocenenia za prozaickú tvorbu získala v literárnych súťažiach Poviedka či Medziriadky a za knižnú ilustráciu v súťaži Najkrajšie knihy Slovenska. Získala aj ocenenie Mladý tvorca 2023 od Nadácie Tatra banky.
Novela „Táto izba sa nedá zjesť“ je jej knižným debutom, za ktorý bola nominovaná na cenu Anasoft litera 2022. Kniha už vyšla v maďarčine a poľštine, zazmluvnené sú české, nemecké, srbské, chorvátske, bulharské, macedónske vydania a pripravuje sa preklad do angličtiny a francúzštiny.
Dramatizácia knihy mala premiéru v Mestskom divadle Žilina (réžia Eduard Kudláč) a brniansky režisér Petr Michálek pripravuje inscenáciu v češtine. Podľa knižnej predlohy by mal vzniknúť aj film, na scenári už pracujú režisérka Barbora Berezňáková s producentkou Barbarou Janišovou Ferglovou.
