Program Zelená škola, zastrešený mimovládnou organizáciou Živica, začínal s päťdesiatimi učiteľmi nadšenými pre environmentálne témy, ktorí chceli o životnom prostredí nielen učiť, ale aj slovenské školy reálne meniť k lepšiemu.
Dodnes sa doň zapojili stovky učiteľov a tisícky žiakov, aktuálne v programe pracuje 180 škôl. Mnohé z nich pritom získali medzinárodný certifikát a vlajku Ecoschools opakovane.
Vďaka konkrétnym opatreniam žiaci a učitelia škôl, ktorí sa do Zelenej školy zapojili, v priebehu posledných dvadsiatich rokov dokázali znižovať spotrebu energie či zredukovať potravinový odpad zo školských jedální.
Okrem toho školy šetria vodou alebo zakladajú školské záhrady, kde pestujú úžitkové plodiny a učia sa vonku.
Rozhovory s učiteľmi o prírode v prírode. Foto: Uľa Mičovská
Všetky dosiahli merateľné a zdokumentované zmeny k lepšiemu. Na čele programu stojí Zuzana Gallayová, ktorá sa environmentalistike venuje celý život. Vyštudovala ju na Technickej univerzite vo Zvolene na Fakulte ekológie a environmentalistiky, kde dodnes aj prednáša predmet Environmentálna výchova.
Keď si sadáme k rozhovoru, Zuzana nezaprie svoje ekologické presvedčenie a objednáva si citronádu bez slamky.
Zelená škola je environmentálny výchovno-vzdelávací program, do ktorého sa na Slovensku môžu zapojiť materské, základné, stredné aj špeciálne školy. Program Zelená škola je zároveň súčasťou medzinárodnej siete Eco-Schools, ktorá vznikala od roku 1992, kedy začínali byť environmentálne problémy čoraz naliehavejšie.
Cieľom programu Zelená škola je prispieť k prevencii a riešeniu problémov životného prostredia a priniesť do škôl skutočné zmeny vo fungovaní aj výučbe. O problémoch životného prostredia nielen učiť, ale aj robiť prakticky a denne to, čo učíme.
Nestačí mať dobré zákony, dobre nastavené ekonomické pravidlá či nové technológie. Potrebujeme vzdelaných a uvedomelých ľudí. Vzdelávanie a výchovu žiakov a osvetu verejnosti považujeme kľúčové a ako mimovládna organizácia aktívne preberáme zaň časť svojej zodpovednosti.
Ako program prakticky funguje?
Školy, ktoré sa rozhodnú do nášho programu zapojiť, si vždy vyberú jednu konkrétnu tému, na ktorú by sa chceli zamerať. Nedá a totiž zmeniť naraz všetko. Môžu si vybrať z tém odpad, voda, doprava a ovzdušie, nakupovanie, energia, potraviny alebo zeleň a ochrana prírody. Menia vo vybranej téme spôsob výučby aj denný chod školy.
Kto tieto zmeny v školách robí?
Keď sa škola do programu prihlási, vytvoria sa akčné tímy zložené z učiteľov, žiakov prípadne aj ďalších zamestnancov školy. Napr. v téme Potraviny vedúca jedálne, pri Odpade upratovačky. Všetci, ktorí sa do programu zapoja, to robia na dobrovoľnej báze.
Učiteľov zapojených do programu naučíme medzinárodnú metodiku aj nové spôsoby výučby a počas celého programu im poskytujeme všetky potrebné metodické materiály, robíme pre nich kurzy, semináre, exkurzie z odborníkmi z praxe. Sprevádzame ich zmenami výučby, aby bola praktická aj zmenami prevádzky školy – aby napr. používali menej agresívnych čistiacich prostriedkov či robili adaptačné opatrenia na zmenu klímy. V téme, ktorú si školy vyberú, potom pracujú na konkrétnych zmenách v priebehu dvoch rokov.
Prečo to trvá dva roky?
Náš cieľ je robiť trvalé pozitívne zmeny participatívnymi procesmi, nie direktívne, a to jednoducho určitý čas trvá. Keď sa do programu prihlási nová škola, začíname trojdňovým kurzom vo Vzdelávacom centre Zaježová, kde sú zelené strechy, ukážky prírodného staviteľstva, čistička odpadových vôd, veľa tam s učiteľmi pracujeme vonku.
Naučíme ich medzinárodnú metodiku Ecoschools (7 krokov k zmene). Na škole si následne vytvoria spomenutý akčný tím a v rámci svojej vybranej témy potom urobia analýzu reálneho stavu.
Zuzana Gallayová, ktorá program Zelená škola vedie. Foto: Uľa Mičovská
Ako konkrétne to vyzerá?
Ak si napríklad ako tému vyberú vodu, urobia si v škole k tejto téme podrobný audit – pre deti tento krok voláme „zisti stav“). Majú k tomu metodické listy a deti zvyčajne veľmi baví skúmať, ako ich škola funguje. Deti chodia po škole a zisťujú koľko vody sa v škole spotrebuje, či sa u nich polieva školská záhrada dažďovou alebo pitnou vodou, či majú na toaletách úsporné splachovače a podobne.
Takto zistia, v čom je ich škola dobrá a čo nefunguje a prečo, ako sú na tom, kde vznikajú prípadné úniky, alebo iné problémy, ktoré treba riešiť. Keďže ide o vzdelávací program, zároveň žiaci zistia aj to, ako sa v škole o vode učí v rámci rôznych predmetov a kde sú rezervy. Napríklad o suchu a dôsledkoch klimatickej zmeny sa na našich školách učí zatiaľ minimálne.
Kedy sa začnú robiť samotné zmeny?
Keď majú zistený stav, pomenujú si problémy a čo je ich cieľ, čo chcú zmeniť a čo vedia zmeniť na úrovni tried, školy, jedálne, školského dvora a k akým zmenám potrebujú zriaďovateľa. Potom spoločne plánujú zmeny. Plánovanie v školstve býva často formálne. Plány v Zelenej škole sú iné – sú krokmi ku naozajstným zmenám. Učitelia k tomu majú samostatný seminár, pretože je to spočiatku pre nich dosť náročné prenastaviť sa.
Predstavte si to tak, že napríklad chceme v škole znížiť objem spotrebovanej vody o dvadsať percent alebo spotrebovanej energie o tridsať percent. Chceme reálnu zmenu a potrebujeme plán, ktorý bude realizovateľný. S každou školou ich plány individuálne odkonzultujeme, poradíme im, čo by mohli urobiť, aby sa ten cieľ podarilo naplniť, sprevádzame ich zmenami. Pri plánovaní by mali byť žiaci, učitelia, ale veľmi dobré nápady majú často upratovačky, školníci či ďalší personál. Účasť na programe je však vždy dobrovoľná.
Keď už máme tím, vieme, kde sa nachádzame aj aké zmeny chceme dosiahnuť, čo sa deje potom?
Vtedy príde čas na realizáciu zmien. Do nich je zapojená celá škola – každý svojou mierou. Učia o téme, robia v nej zmeny, monitorujú ich, informujú, medializujú. Väčšina z toho je v učebných osnovách vrátane zručností (napr. práca s informáciami, prepočty spotreby vody a pod.). Pomenúvajú si tiež enviroštandardy školy – pravidlá, ktoré na škole by mali platiť. Napr. keď sa robia školské akcie, nepoužívanie jednorazového riadu, ak majú tému voda – polievanie záhrady dažďovou vodou.
Na našich školách sa robia skvelé veci, máme inšpiratívne učiteľky a učiteľov, povzbudzujeme ich k medializácii. Po rokoch osobne vo dvojiciach navštívime školy, aby sme zistili, ako sa im darí. Pomáhajú nám v tom dobrovoľníčky z rôznych štátnych aj súkromných organizácií vrátane firiem. Zväčša sú nadšené, koľko pozitívneho sa na našich školách deje.
Ak spĺňa škola podmienky, získava medzinárodný certifikát a vlajku Zelenej školy v danej téme. Jej platnosť je dva roky. Väčšina škôl v programe pokračuje v novej téme. Snažíme sa o dlhodobé zmeny, nie jednorazové aktivity.
Môžete uviesť zopár konkrétnych príkladov, čo všetko sa školám už podarilo dosiahnuť?
Sú to často naozaj výrazné zmeny. Máme napríklad malú škôlku v Kobeliarove, kde je iba 20 detí z marginalizovanej rómskej komunity. V škôlke pod vedením pani učiteľky Patrície Cangárovej ušetrili takmer tretinu vody. Tieto deti začali zadržiavať v škôlke dažďovú vodu, aby sa nepolievalo pitnou vodou, spoločne s pani učiteľkou chodili aj po dedinke, kde je asi len päťdesiat domov, a vysvetľovali aj ostatným obyvateľom, aby na polievanie využívali dažďovú, nie pitnú vodu a inšpirovali tak susedov.
Spojená škola Sv. Jána Pavla II. ušetrila vyše 25 percent energie. Okrem envirodopadu je to významné šetrenie aj financií, preto si myslím, že zriaďovatelia by mali tomuto venovať naozaj pozornosť a podporovať školy v takýchto zmenách.
Takto si preberali medzinárodný certifikát Ecoschools Stredná odborná škola strojnícka v Skalici. Foto: Uľa Mičovská
Spomínali ste mi jednu školu, ktorej 14-roční žiaci boli vyjednávať zmeny v rámci MHD na dopravnom podniku. O čo presne išlo?
Máme školy, kde deti samé chodia rokovať na dopravný podnik, ale aj priamo na obecné zastupiteľstvo či mestské zastupiteľstvo – to je podľa mňa skutočná občianska náuka v praxi. Učíme ich v súlade s osnovami kompetencie samospráv aj byť iniciatívnymi obyvateľmi. Veď sme spoluzodpovední za miesto, kde žijeme.
O čo presne išlo pri dopravnom podniku?
Počas korony sa v Bratislave zrušili alebo obmedzili niektoré linky MHD a viaceré z nich sa potom už neobnovili. Žiaci zo Spojenej školy Svätej rodiny Gercenova v Petržalke v téme Doprava a ovzdušie zisťovali, koľko žiakov chodí do školy akým spôsobom.
Zistili napríklad, že viac žiakov by chcelo chodiť do školy kolobežkou, bicyklom, ale nemali ich kde odkladať a rokovali potom s pani riaditeľkou ohľadne úschovne a stojanov. Do tejto školy chodili aj žiaci, ktorým sa zrušil alebo obmedzil spoj a tento problém chceli nejako vyriešiť.
Veľká téma je aj znižovanie odpadu. Riešila ho napríklad Obchodná akadémia v Čadci, potravinový odpad znížili o dvadsať percent, alebo Spojená škola v Senci, kde sa potravinový odpad znížil až o štyridsať percent.
Ako to riešili?
Predstavte si, že štrnásťroční žiaci, dokonca bez toho, aby o tom ich koordinátorka vedela, sami išli na dopravný podnik vybavovať obnovenie linky. Sami si dohodli termín a išli na rokovanie. Okrem iného argumentovali aj tým, že na trase linky, o ktorú sa jednalo, sú aj ďalšie tri školy. Mali pripravené všetky podklady, mapy, výsledky prieskumu, argumentovali napríklad aj stratégiou mesta Bratislavy.
Debatovali s dospelákmi o finančných nákladoch pre zavedenie novej linky a podobne. Nakoniec sa im podarilo zvýšiť kapacitu linky MHD, aby sa mohlo viac detí a dospelých prepravovať rannými spojmi.
Takže Zelená škola nie je „hranie sa“ na ochranu životného prostredia. Prináša konkrétne výsledky, má dopady, často šetrí financie. Máme viacero škôl, ktoré vďaka poctivému monitoringu spotreby vody zistili jej úniky a požiadali mesto, aby došlo k opravám – to má význam aj finančný.
Spomínali ste, že táto konkrétna škola nebola v programe len raz, riešili aj inú tému…
Áno, predtým riešili tému energia, pričom sa im podarilo ušetriť až devätnásť percent energií výmenou svietidiel. Chlapci, ktorí boli v tom tíme, si urobili audit, vypočítali potenciálnu úsporu pre zriaďovateľa, rokovali s firmami na zatepľovanie, zisťovali, ktorý typ zateplenia má aké výhody a pod.
Opäť, toto je fyzika a matematika v praxi, ale aj projektový manažment, občianska náuka a finančná gramotnosť. Prácou v programe Zelená škola sa učia celý rad zručností potrebných pre život – komunikáciu, prácu v tíme, prezentačné zručnosti, v súlade s osnovami. Táto škola sa aktuálne ide zatepľovať.
Školy často riešia otázku potravinového odpadu, pretože veľa nezjedených obedov sa denne vyhadzuje. Riešil niekto u vás tento problém?
Áno, v téme Potraviny. Školské jedálne v podstate riešia dve ťažiskové veci – odkiaľ nakupujú suroviny, pričom je ideálne, aby sa varilo sezónne a aby boli potraviny lokálne alebo zblízka. Tu často narážame na dostupnosť slovenských potravín, ale máme aj pekné príklady dodávok miestnych pestovateľov či chovateľov do školských jedální.
Druhá veľká téma je znižovanie odpadu. Riešila ho napríklad Obchodná akadémia v Čadci, potravinový odpad znížili o dvadsať percent, alebo Spojená škola v Senci, kde sa potravinový odpad znížil až o štyridsať percent. Žiaci sa porozprávali s vedúcou jedálne, ona im vysvetlila, aké pravidlá musí dodržiavať, aká je norma, podľa ktorej musí variť. Žiaci jej povedali, čo im chutí a čo nie, každá trieda následne zostavila vlastný ideálny jedálny lístok za dodržania stanovených noriem a vedúca jedálne potom podľa toho varila. Veď žiadnu kuchárku nebaví variť „do vedra“.
Zažili ste počas tých rokov, čo sa programu Zelená škola venujete nejaký moment, niečo, na čo nikdy nezabudnete?
V prvom rade treba povedať, že Zelená škola je zelená, nie ružová. Nie všetko vždy funguje ideálne, situácia na školách je celkovo často náročná.
Kde vznikajú problémy?
Niekedy takmer okamžite vidíme, že problém je na strane zriaďovateľa, ktorý jednoducho nemá záujem niečo riešiť, podporiť a pomôcť škole. A stáva sa aj , že učiteľky získajú grant na vybudovanie školskej záhrady a sadu a po rokoch príde rozhodnutie, že časť tejto záhrady sa vyasfaltuje, lebo treba parkovacie miesta.
Niekedy je problém riaditeľ či riaditeľka, alebo niektorí učitelia. Tým chcem len povedať, že nie vždy všetko beží bez problémov. O to viac si vážim prácu akčných tímov Zelenej školy, ako s presvedčením a nadšením veľmi konkrétne znižujú dopad ich škôl na životné prostredie a často aj šetria financie.
A nejaký pozitívny zážitok?
Mali sme kurz v rámci projektu Elektroodpad vo Vzdelávacom centre v Zaježovej, kde boli nielen učiteľky, ale aj žiaci. Keď sme po troch dňoch učenia sa o elektroodpade odchádzali, prišlo za mnou 12-ročné dievča a hovorí mi: „Zuzka, musím ti niečo povedať.“ Hneď som sa zľakla, že niečo sa stalo.
Ona mi poďakovala, že mohla byť na tomto kurze. Hovorila, že cítila, že tu mohla byť sama sebou, tri dni bola úplne odpojená od sociálnych sietí, z ktorých sa na ňu sype veľa zlých správ a našla si tam veľa kamarátov. To malé dievčatko mi povedalo, že preto znova verí, že svet je aj dobrý. To ma naozaj dojalo.
