Prvé fotky psov robila fotoaparátom, ktorý jej rodičia vyhrali. Dnes Lucia Drietomská zbiera ocenenia zo svetových súťaží. Pre Forbes rozpráva o tom, ako svoju krátkosrstú kóliu na fotkách kombinovala s divými zvieratami, aj o svojich zážitkoch z fotenia v zoologických záhradách.
„Bola som raz fotiť v jednej kontaktnej zoo. Mali tam vtedy dvoch dospelých levov a levíča,“ hovorí fotografka. Všetko sa vyvíjalo podľa jej predstáv, až kým sa približne polmetrové levíča nezačalo hrať s jej zrkadlovkou.
„Aj levica to zobrala tak, že je čas na hru. Pribehla k mojej nohe a jemne sa do nej zahryzla. Nebol to skutočný útok, ale aj tak to bol risk.“
Nestratiť očný kontakt
Mladá fotografka však v tomto okamihu urobila zásadnú chybu. V snahe vymotať svoj fotoaparát z pazúrov levíčaťa sa nevedomky otočila chrbtom k leviemu samcovi.
„Pri mačkovitých šelmách je dôležité ich sledovať očami. Málokedy zaútočia, keď cítia očný kontakt. Vtedy to vnímajú tak, že má obeť šancu na útek alebo protiútok,“ vysvetľuje.
Samec, ktorý si fotografku dovtedy vôbec nevšímal, sa rozbehol a dal sa na útok. „Počula som, ako sa približuje. V pozadí kričali ošetrovatelia, no vedela som, že už je príliš blízko, aby som sa otočila a zabránila útoku,“ hovorí Lucia Drietomská.
Nevídaná scéna
„Zaprela som sa do nôh a čakala som, kým skočí. Dopadol na mňa a labami ma chytil okolo ramien. Mala som veľké šťastie, lebo levy v tejto zoo boli cvičené, aby pri ľuďoch nepoužívali pazúry. Napriek tomu to bola obrovská ťarcha a ja som vedela, že nemôžem spadnúť. V okamihu, keď na mňa lev zaútočil, levica sa prestala hrať s mojou nohou a zobrala to celkom vážne. Ak by som spadla, mohlo by to pre mňa byť fatálne.“
Situácia sa ešte skomplikovala, keď práve vo chvíli útoku začali do zoo prichádzať prví návštevníci. Nevídanú scénu fotografky s levom na chrbte si všetci začali fotiť a ona vedela, že nemôže spanikáriť.
V zoologických záhradách fotila Lucia Drietomská všetky druhy zvierat. Foto: archív Lucie Drietomskej
„Zamrzla som. Lev sa začal pomaly kĺzať po mojom chrbte, a keď sa dostal na úroveň mojich bedier, spodnou čeľusťou mi podobral zadok a zahryzol sa doň. Vtedy som cítila jeho zuby,“ hovorí a dodáva, že z levieho výbehu vyšla s modrinou. Ale pre vysoký adrenalín to vraj nebolelo tak veľmi, ako by sa mohlo zdať. Od ďalšieho fotenia ju to teda neodradilo.
Oceňovaná séria
Lucia Drietomská bola tiché dieťa. Ako jedináčik roky apelovala na rodičov, aby jej kúpili psa. Pre silnú alergiu im to však lekári neodporúčali. Keď sa napokon predsa nechali zlomiť, objavila Lucia aj svoj skrytý talent.
Vo fotografickom svete sa preslávila sériou fotiek, na ktorých kombinuje svoju krátkosrstú kóliu Taru s inými živočíchmi – ovcou, tigrom, rysom, leopardím mláďaťom, jazvecom, sovou, líškou, koňom aj akváriovou rybičkou.
Za fotografiu s ovečkou získala ocenenia z najprestížnejších svetových súťaží ako The Prix de la Photographie v Paríži, European Photography Awards, London Photography Awards alebo BIFA v Budapešti.
Keďže ide o unikátne spojenie divých zvierat a psa, bola Slovenska viackrát obvinená, že zvieratá nadroguje, aby s nimi mohla pracovať. „Je pravda, že v Číne to robia, no ja to považujem za strašné,“ hovorí fotografka.
„Fotky tigrov vznikli tak, že sme ich s chovateľmi vypustili na kraji lesa, chovatelia ich zabávali a ja som ich fotila. Samozrejme, túto akciu sme predtým oznámili poľovníkom.“
Psia modelka
Lucia však pripúšťa, že spájať živočíšne druhy by si nedovolila pri akomkoľvek psovi. „Pri Tare som mala stopercentnú istotu, že bude poslúchať a neurobí nič, čo nemá. Preto som vedela, že ju môžem dať aj k tigrovi a Tara pred ním ujde, ak to bude nutné. Tiger bol istený vôdzkou, chovateľ ho držal, bol skrytý v pozadí.“
Kólia Tara bola po jazvečíčke Sandy, ktorú dostala od rodičov, druhým psom, ktorého Lucia vlastnila. Od roku 2011 ho sama trénovala ako fotografického psa. „Bola to modelka. Fotenie si užívala, robila aj reklamu na rôzne produkty pre psov,“ hovorí.
Jej krátkosrstá kólia Tara bola jediný pes, s ktorým si Lucia Drietomská trúfla na akékoľvek fotenie. Foto: archív Lucie Drietomskej
„Naučila sa dokonca piť na povel. Stalo sa mi, že som ju chcela odfotiť s odrazom vo vode a zo žartu som sa jej prihovorila. Povedala som jej: ‚Tara, ty si pri tej vode taká krásna, nechceš sa napiť? Bolo by to úžasné, keby si teraz pila.‘ Pozrela sa na mňa, zohla hlavu a začala piť. Nikto ma nepresvedčí, že psy ľuďom nerozumejú. Odvtedy už vedela piť na povel, aj keď som ju to nikdy cielene neučila.“
Pózovanie nie je výhoda
Košičanka však pripúšťa, že nie so všetkými psami ide fotenie tak jednoducho. Pri fotení domácich miláčikov na objednávku musí používať špeciálne taktiky. „Na rozdiel od ľudí, zostávajú v jednej ideálnej pozícii len pár sekúnd. Musím teda pracovať naozaj rýchlo,“ hovorí.
Lucia Drietomská je totiž známa aj tým, že na objednávku fotí aj staršie a menej poslušné psy. „Je pravda, že s pokojnejším psom sa dajú robiť zaujímavejšie fotky. Je to výhoda, ale nie podmienka.“
Na zachytenie správneho okamihu má pri zvieratách len pár sekúnd. Foto: archív Lucie Drietomskej
To, že zvieratá na fotkách nepózujú, ale považuje aj za výhodu. „Zviera má na fotke v tvári úprimnosť, akú sa pri človeku podarí zachytiť len výnimočne,“ vysvetľuje a hovorí, že pri niektorých foteniach sa vydarí jedna fotka zo 40, no aj tak to podľa nej stojí za to.
Čo najviac informácií
Každá fotka Lucie Drietomskej musí mať dušu. Ak s výsledkom nie je spokojná, dá ich majiteľom zadarmo. „Stalo sa mi to asi päťkrát. Technicky tie fotky neboli zlé, majitelia boli spokojní, ale niečo im chýbalo,“ hovorí. „Vtedy som ich aj poprosila, aby pri nich neuvádzali moje meno.“
Fotenia zvierat sa nevzdala napriek tomu, že ju už pes pri fotení na objednávku aj pohrýzol. Zdôrazňuje, že to nebola jeho vina. „Bol týraný, no majiteľka mi to nepovedala,“ vysvetľuje.
Pred fotením sa o konkrétnom zvierati snaží zistiť čo najviac. Foto: archív Lucie Drietomskej
„Odvtedy sa vždy pýtam, či pes nemá nejaký problém, či sa niečoho nebojí. Stalo sa mi aj to, že sme psa vypustili na krásnej lúčke pri ceste, zatrúbilo auto a on sa splašil tak, že sme ho potom dve hodiny naháňali po lese.“
Radosť aj pamiatka
Fotky zvierat podľa nej nie sú len krásne, ale sú aj dôležitou pamiatkou, keď o ne majitelia prídu. O Taru, ktorá je na oceňovanej sérii s inými zvieratami, prišla Lucia pred rokom. Pripúšťa, že si vtedy musela dať od fotenia pauzu.
„Po roku som sa znovu odhodlala a svoj projekt rozbieham nanovo. Mám napríklad v pláne spojiť líšku s výrom,“ hovorí o svojich plánoch.
„Zatiaľ som nenašla iného psa, s ktorým by som si trúfala ísť do takéhoto projektu,“ uzatvára.
