Väčšina Američanov považuje vojnu amerického prezidenta Donalda Trumpa proti Iránu za rovnako nepopulárnu, ako bola vojna v Iraku v čase najväčšieho násilia v roku 2006 či vojna vo Vietname na začiatku sedemdesiatych rokov.
Narastajúci počet Američanov zároveň vyjadruje obavy z ekonomických dôsledkov konfliktu a terorizmu. Vyplýva to z prieskumu agentúry Ipsos pre denník The Washington Post (WP) a web ABC News, ktorý bol zverejnený v piatok.
Vojenskú operáciu proti Iránu považuje za chybu 61 percent respondentov. Podobne aj v máji 2006 považovalo za chybu americkú inváziu do Iraku 59 percent Američanov, uviedol WP. Prieskum spoločnosti Gallup z roku 1971 ukázal, že s americkou vojnou vo Vietname nesúhlasilo približne šesť z desiatich Američanov.
Pohľady na konflikt s Iránom sa však medzi americkými voličmi líšia podľa ich straníckych preferencií. Zatiaľ čo za chybu vojenské útoky na Irán považuje deväť z desiatich voličov demokratov a 71 percent podporovateľov nezávislých, v prípade republikánskych voličov je to len 19 percent.
Názory na to, ako by USA mali konflikt s Iránom ukončiť, sa tiež rôznia. 88 percent americkej verejnosti sa domnieva, že USA by mali s Iránom uzavrieť mierovú dohodu aj za predpokladu, že by bola pre USA menej výhodná, zatiaľ čo 46 percent respondentov si myslí, že by Spojené štáty mali Irán prinútiť k lepšej dohode, a to aj za cenu obnovenia vojenských úderov.
Približne štvrtina Američanov podľa prieskumu pociťuje zhoršenie vlastnej finančnej situácie, oproti 17 percentám vo februári. Ďalších 52 percent respondentov uviedlo, že majú len toľko, aby si udržali svoju životnú úroveň, zatiaľ čo 24 percent cíti, že sa ich finančná situácia zlepšuje.
Američania zároveň reagujú na nárast cien paliva. Podľa prieskumu 44 percent respondentov obmedzilo jazdy autom, 42 percent znížilo výdavky na domácnosť a 34 percent zmenilo svoje cestovné či dovolenkové plány. Polovica Američanov očakáva, že ceny benzínu v nasledujúcom roku ešte porastú, zatiaľ čo iba 21 percent verí, že klesnú.
Američania sa zároveň obávajú, že rozhodnutie republikánskeho prezidenta Trumpa zaútočiť na Irán mohlo znížiť ich bezpečnosť. 61 percent sa domnieva, že vojenská akcia USA v Iráne zvýšila riziko teroristických útokov proti Američanom.
Väčšina respondentov zároveň nepredpokladá, že vojna Iránu zabráni vo vývoji jadrovej zbrane, hoci práve to je jedným z dôvodov, ktorými Trump údery ospravedlňuje. 65 percent respondentov neverí, že prípadná dohoda o ukončení vojny zabráni Iránu vo vývoji jadrových zbraní.
Podobný podiel, 64 percent, mal rovnaký názor aj na dohodu z roku 2015 uzavretú za vlády Baracka Obamu, ktorá obmedzovala iránsky jadrový program a od ktorej Trump počas svojho prvého mandátu odstúpil.
Do prieskumu, ktorý bol vykonaný medzi 24. a 28. aprílom, sa zapojilo 2 560 dospelých Američanov, možná štatistická odchýlka je jeden až dva percentuálne body.
