Ak chcete v čase rozmachu umelej inteligencie zostať o krok vpredu, nestačí držať krok. Musíte zmeniť spôsob, ako premýšľate, učíte sa a pracujete. Pozrite sa s nami na zručnosti, vďaka ktorým si udržíte náskok v čase, keď sa pravidlá hry prepisujú v reálnom čase.
Ešte donedávna bola istota relatívne jednoduchá: vyštudovať odbor, získať prax a postupne rásť. To už dnes ale neplatí. Kľúčovou otázkou pritom nie je, akú prácu robíte, ale akým spôsobom ju robíte. Rozdiel medzi priemerným a výnimočným výkonom už nie je v tom, koľko toho odpracujete, ale ako premýšľate o probléme, ako dobre zadávate prácu a komu ju vlastne zadávate.
Tí, ktorí sa naučia AI využívať ako rozšírenie vlastného myslenia, získavajú náskok, ktorý sa veľmi rýchlo násobí a má oveľa väčšiu váhu než skúsenosti alebo dĺžka praxe.
To, čo kedysi tvorilo podstatu mnohých rolí, sa dnes stáva komoditou. A to je dôvod, prečo rastie hodnota ľudí, ktorí dokážu výstupy riadiť, spochybňovať a zasadiť do kontextu.
„Nebude tak dôležité vedieť tvoriť texty, kód, obrázky alebo myšlienky z ničoho, ale skôr zastávať rolu šéfredaktora, audítora alebo stratéga,“ myslí si Jan Tyl, expert na umelú inteligenciu a generálny riaditeľ spoločnosti Alpha Industries.
Kritické myslenie a zodpovednosť
Umelú inteligenciu pritom nestačí len používať, je potrebné jej aj rozumieť. Nie ako technológii, ale ako systému s limitmi, chybami a so slepými miestami. „Kľúčové je rozpoznať, kedy AI halucinuje a kedy jej výstupy nemusia byť fakticky správne alebo eticky v poriadku,“ upozorňuje Tyl.
Práve schopnosť pochybovať, overovať a niesť zodpovednosť za výsledok sa stáva novou konkurenčnou výhodou. V prostredí, v ktorom môže odpoveď vygenerovať ktokoľvek počas pár sekúnd, má najväčšiu hodnotu ten, kto spozná, či je správna a ako s ňou ďalej naložiť.
„Pre väčšinu profesií bude kľúčové rozvíjať AI gramotnosť, schopnosť byť odolnejší a flexibilnejší, dobre komunikovať s ostatnými, klásť správne otázky sebe aj druhým a dotiahnuť veci do zdarného konca,“ vyzdvihuje Tyl.
Zásadný je aj rozvoj empatie, medziľudskej komunikácie a osobnej zodpovednosti. S tým, ako je AI čoraz silnejšia v technických zručnostiach, rastie význam mäkkých zručností. Tie sa postupne stávajú jednými z najcennejších na trhu práce. Dnes chýbajú najmä seniornejší ľudia, ktorí dokážu AI zasadiť do konkrétneho odboru a niesť zodpovednosť za výsledok.
„Učím na vysokej škole a vidím, že mnohí študenti majú problém s prijímaním zodpovednosti, doťahovaním vecí do konca a s myšlienkovou flexibilitou. Firmy pritom stále hľadajú špecialistov v technických profesiách a už dnes výrazne chýbajú najmä seniornejší ľudia, ktorí dokážu AI zasadiť do konkrétneho odboru či procesu a niesť zodpovednosť za výsledok,“ spomína ďalej Tyl.
Podľa odborníka na AI Filipa Dřímalku sa ukazuje, že platí Jevonsov paradox: aj keď je vďaka AI všetko oveľa jednoduchšie, neznamená to, že by sme pracovali menej. Naopak. Ten, kto sa s technológiami naučí pracovať, má zrazu oveľa viac možností a môže toho robiť oveľa viac.
„Aj preto má potom jeho práca oveľa väčšiu hodnotu. A firmy budú stopercentne chcieť pracovať s ľuďmi, ktorí takto pracovať vedia,“ predpovedá Dřímalka.
Druhým, a možno ešte dôležitejším dôvodom, prečo sa naučiť dobre pracovať s AI, je podľa Dřímalku predstavivosť. Práve ten, kto žije v symbióze s AI, si dokáže oveľa lepšie predstaviť, ako svoju prácu zlepšiť, posunúť na novú úroveň, vytvoriť nový produkt alebo službu.
„Z tohto dôvodu AI funguje ako snehová guľa – čím viac zisťujem, čo dokáže, tým viac ďalších príležitostí pred sebou vidím. A realizujem ich, samozrejme, s pomocou AI,“ dodáva Dřímalka.
Ako zvýšiť svoju hodnotu počas pár týždňov?
Zhoda medzi expertmi je prekvapivo priamočiara: nezačínajte „niekedy“, začnite hneď. Vládny splnomocnenec pre AI Lukáš Kačena odporúča vziať vlastný pracovný deň a každú úlohu najskôr skúsiť zadať AI – od napísania e-mailu cez zhrnutie dokumentov až po analýzy. Praktická skúsenosť je podľa neho najcennejšia, pretože rýchlo ukáže, kde vám AI reálne ušetrí čas a kde zatiaľ zlyháva.
Filip Dřímalka ide ešte ďalej a hovorí o cielenom tréningu. Prvé týždne by podľa neho mali byť intenzívne. „Zaplaťte si tú najlepšiu AI, používajte ju každý deň na reálnych úlohách a postupne si budujte takzvanú AI intuíciu. Inými slovami schopnosť rozpoznať, čo presne zadať, aký nástroj použiť a ako z neho dostať maximum,“ odporúča.
„Ak máte vyššie ambície, pracujte s viacerými dátami a mali by ste zvážiť aj využitie programovacích nástrojov, ako je napríklad Cursor, Claude Code či VS Code. A to aj keď neprogramujete. Všetky tieto nástroje sa dajú nastaviť tak, aby to bolo bezpečné, to znamená, že sa model neučí z vašich dát,“ vysvetľuje odborník.
AI pritom nemá byť len „sval“, ktorý plní zadania, ale aj „mozog“, ktorý pomáha premýšľať, navrhovať riešenia a hľadať nové cesty. Kľúčové je aj zdieľanie skúseností. Firmy, ktoré si skúsenosti aktívne odovzdávajú, podľa experta postupujú násobne rýchlejšie.
Ak vaša firma nepodniká žiadne kroky k adopcii AI, je dobré byť sám proaktívny a začať organizovať stretnutia na účel zdieľania skúseností. „Ak mám tridsať dní, chcel by som organizovať aspoň jedno stretnutie týždenne, kde ktokoľvek z firmy môže prísť a môžeme sa rozprávať o tom, ako kto AI používa,“ odporúča Dřímalka.
Jan Tyl potom odporúča konkrétny pracovný model: stať sa takzvaným kentaurom, teda kombináciou človeka a AI. Rutinnú a repetitívnu prácu – zápisy, e-maily, formátovanie dát – prenechať nástrojom typu ChatGPT, Claude alebo Copilot a ušetrený čas investovať do premýšľania, stratégie a rozhodovania.
Zároveň však upozorňuje na druhú stranu mince: rýchlosť nesmie ísť na úkor bezpečnosti a citlivé firemné dáta do verejných nástrojov nepatria.
Experti sa zhodujú v tom, že nejde o to AI len používať, ale naučiť sa s ňou spolupracovať. Nie ako s lepším Googlom, ale ako s partnerom, ktorý vaše nápady rozvíja, spochybňuje a pomáha vám rásť. Táto schopnosť bude v nasledujúcich rokoch rozhodovať o tom, kto si udrží náskok.
„Len pozor – aby sme dokázali takto pracovať, musíme sa posunúť od využívania chatbotov k využívaniu pokročilejších nástrojov na prácu s AI. Myslím tým nástroje, ako je Claude Cowork či Microsoft Cowork alebo ešte lepšie programovacie nástroje, ako Claude Code, Cursor, GitHub Copilot, ktoré dnes masívne využívajú aj ľudia, ktorí nie sú programátori,“ upozorňuje Dřímalka.
Tie sú podľa neho hlavným predpokladom toho, či dokážete svoju prácu transformovať vo veľkom, alebo ju posúvate len po malých krokoch.
Na otázku, či existuje jedna univerzálna zručnosť, ktorá najviac zvyšuje odolnosť voči AI naprieč odbormi, Dřímalka odpovedá jednoznačne – takzvaná high agency.
„To znamená, že som proaktívny a prevezmem zodpovednosť sám za seba. Ak vidím problém, vyriešim ho sám bez toho, aby mi to niekto musel hovoriť. Nečakám, kým príde môj šéf a povie mi, že by som sa mal naučiť pracovať s AI. Mnoho ľudí čaká na inštrukcie, na školenie, na schválenie. Ľudia s high agency jednoducho začnú,“ vysvetľuje Dřímalka.
„Kto má drive, je proaktívny a dá tomu čas, ten sa za pár týždňov môže dostať medzi tých najlepších. A keď to skombinuje so svojou expertízou, dokáže vytvoriť hodnotu, o ktorú sa budú firmy aj zákazníci biť. Žijeme v zlatom veku tvorcov, takže je len na nás, či a ako to dokážeme využiť,“ dopĺňa expert.
Jan Tyl k tomu dodáva, že ak by dnes začínal kariéru od nuly, nestavil by na úzku špecializáciu, ale na schopnosť prepájať odbory. „Zameral by som sa na prienik AI a humanitných odborov,“ hovorí s tým, že samotné programovanie prestáva byť konkurenčnou výhodou. Namiesto toho odporúča profil takzvaného radikálneho generalistu – človeka so širokým rozhľadom, ktorý sa rýchlo orientuje v nových témach a dokáže spájať svet technológií, biznisu aj napríklad práva.
„Budúcnosť patrí ľuďom, ktorí dokážu prepájať súvislosti naprieč odbormi,“ myslí si Tyl. Ideálnou kombináciou je podľa neho technický základ, práca s dátami a AI doplnená silnými komunikačnými a obchodnými zručnosťami. Výsledkom by mal byť skôr stratég než špecialista. Človek, ktorý vie kriticky myslieť, rýchlo sa učiť a niesť zodpovednosť za svoje rozhodnutia.
Existujú profesie, ktoré sú zatiaľ v „bezpečí“?
Debata o „bezpečných“ profesiách sa v súčasnosti posúva od odborov k typu práce. Ako pripomína Jan Tyl, Moravcov paradox stále platí: pre AI je jednoduchšie zvládať komplexné logické operácie než fyzickú manipuláciu alebo medziľudské interakcie.
„Preto sú zatiaľ relatívne bezpečné manuálne a sociálne náročné profesie,“ hovorí a spomína nielen remeslá, ale aj zdravotné sestry, psychológov alebo sociálnych pracovníkov.
Podobne dôležité zostávajú roly založené na dôvere, komunikácii a schopnosti prevádzať technológiu do praxe – od učiteľov, ktorých je v Česku dlhodobo nedostatok, najmä v technických a jazykových predmetoch, až po technický predaj, implementáciu alebo vedenie ľudí.
Experti však zároveň upozorňujú, že skutočné riziko neleží v profesiách ako takých, ale v ich náplni. „AI nenahrádza celé profesie, nahrádza konkrétne úlohy,“ pripomína Lukáš Kačena.
Najrýchlejšie sa preto menia oblasti, kde prevažujú rutinné kognitívne činnosti, typicky účtovníctvo, HR agenda, zákaznícky servis alebo analytické juniorské roly v zdieľaných centrách, ktorých je v Prahe a Brne celý rad.
Finančný sektor a zdieľané služby podľa Kačenu patria medzi prvé, ktoré vlna AI zásadne zasiahla, pretože veľké jazykové modely už dnes v týchto úlohách dosahujú výkon porovnateľný s juniorskými pracovníkmi. Zmena pritom neprebieha skokovo, firmy skôr obmedzujú nábor na juniorské pozície a prácu postupne prerozdeľujú.
To potvrdzuje aj Tyl, podľa ktorého sa tlak AI najviac dotýka časti takzvaných bielych golierov – od copywriterov a prekladateľov, najmä pri rutinných firemných textoch, cez juniorných programátorov a dátových analytikov až po administratívne, účtovné alebo niektoré právne roly. Tieto profesie boli dlho považované za bezpečné, dnes sa však často ocitajú v prvej línii automatizácie.
Popri rizikách však AI zároveň rozširuje kompetencie. Podľa štúdií približne 75 percent ľudí uvádza, že im AI pomáha robiť prácu vo väčšom rozsahu – grafik píše texty, textár pracuje s dizajnom, manažér analyzuje dáta.
Kačena zároveň upozorňuje, že zásadná transformácia čaká aj kľúčové sektory českej ekonomiky: priemysel, kde AI nachádza využitie v prediktívnej údržbe, riadení kvality alebo optimalizácii dodávateľských reťazcov, a zdravotníctvo, kde môže výrazne znížiť administratívnu záťaž lekárov a využiť silné domáce dáta aj výskumné zázemie.
V krajine, ktorá čelí nedostatku zdravotníckeho personálu, ide podľa vládneho splnomocnenca pre AI o nutnosť, nie o technologický luxus. Výsledný obraz je tak menej o zániku profesií a viac o premene práce.
„Pre domácu ekonomiku to znamená, že nebudeme čeliť ani tak prebytku ľudí, ako skôr nedostatku tých, ktorí dokážu kombinovať odbornosť s adaptabilitou,“ tvrdí Tyl. Inými slovami: neexistujú „bezpečné“ pozície, ale existujú ľudia, ktorí sa dokážu prispôsobiť, a tí budú v ére AI najžiadanejší.
Článok vyšiel na forbes.cz.
