Radikálne názory sa v istej miere vyskytujú v každej spoločnosti. Niekde to je 10 percent, niekde 30, ale na Slovensku je to tak veľa, že tu vedľa seba žijú ľudia, ktorí už nezdieľajú takmer nič, tvrdí sociológ Michal Vašečka v rozhore pre Forbes, v ktorom sme sa venovali téme nástupu umelej inteligencie a pripravenosti slovenskej spoločnosti.
Ako vnímate nálady v spoločnosti s nástupom technológie ako AI?
Nie je jednoduché to zovšeobecniť, pretože sa to líši v závislosti od segmentov populácie. Medzi „bežnými ľuďmi”, teda občanmi, ktorí sú za posledné roky zvyknutí na meniace sa technológie, sa dramaticky nezmenila.
Generáciám Z a X sa darí prispôsobiť veľmi dobre, pretože do technológií sa už narodili. Relatívne dobre sa to darí aj generácii, ktorá zažila analógový svet, ale dnes už je naplno v tom digitálnom.
Najstaršej generácii, ktorá zažila len analógový svet sa to nedarí a vymklo sa im to z rúk. Toto v spoločnosti nereflektujeme, že je to niekto, komu ušiel vlak a už ho nedobehne. Hovorím to s plnou vážnosťou. Nemôžu skočiť niekoľko krokov dopredu, na toto treba ísť postupne.
Kto je táto skupina?
Menej vzdelaní, nad 60 rokov, skôr rurálni obyvatelia. Je to generačná záležitosť a bolo to tak vždy. Nie je to len o zložitosti technológií. Bolo to tak aj pri generácii, ktorá zažila industriálnu revolúciu. Ani oni to neboli schopní zachytiť napriek tomu, že sa to dialo pomalšie. Videli sme to pekne na prípade pandémie.
Mnohí ľudia neboli schopní fungovať digitálne a počítalo sa s tým, že všetci to vedia. Každý z nás má však v rodine príklady, v ktorých sme museli svojim rodinným príslušníkom pomáhať vypĺňať banálne veci na internete. To je len základ, stále nehovoríme o AI.
Táto generácia to už nezachytí a každý, kto hovorí, že ich to treba naučiť, tak nevie, čo hovorí. Bohužiaľ, je to generácia, ktorá bude musieť odísť a bude nahradená tými, ktorí s tým už majú skúsenosti. To, že sa tomu mladá generácia prispôsobila, je vidieť aj vďaka tomu, s akou ľahkosťou pracujú manuálne s obrazovkami. Sú štúdie, ktoré hovoria, že nastali aj drobné fyziologické zmeny. Mladá generácia má napríklad inú motoriku v rukách.
Chýba tu diskusia o AI
V čom teda môže tkvieť problém?
Máme tu istú časť spoločnosti, ktorá je vzdelaná a reflexívna, ale napriek tomu nie je v súvislosti s AI rozvinutá celospoločenská diskusia o potenciálne negatívnych dôsledkoch, ktoré môže priniesť. To, čo dnes v spoločnosti chýba, je práve táto diskusia. Sú tu síce ľudia, ktorí dokážu obdivuhodne pracovať na umelej inteligencii, ale skôr ma znepokojuje, že nie všetci sa zamýšľajú nad dôsledkami.
Počúvame občas obavy, ako ľudia prídu o prácu a iné naoko katastrofické scenáre. O tom ale asi nehovoríte. Tak čo sú tie negatíva, ktoré vás znepokojujú?
Ani mňa netrápi, že ľudia hovoria o miznutí pracovných miest. Keď sa paradigmálne menila spoločnosť, tak sa skutočne strácali celé segmenty hospodárstva. To neboli partikulárne pozície. Pred rokom 1989 ste mohli študovať „učňovkársky“ odbor opravár písacích strojov. Keď ste ho vyštudovali, tak potom ste mali trochu smolu.
Áno, budú miznúť celé segmenty hospodárstva. Proste sa vyparia. Ľudia nebudú nahradení AI, ale samotné segmenty už nebudú potrebné. Nebol by som ale taký znepokojený, pretože nie je to o tom, že AI nahradí ľudí, ale ľudia dobre pracujúci s AI a AI dobre pracujúca s nimi nahradia tých, ktorí s ňou pracovať nebudú.
Sociológ Michal Vašečka. Foto: Archív The Spot
Problémom pri podobných zmenách v spoločnosti nie je to, či je niečo reálne, ale aké domnelé hrozby pociťujeme. Ak si niekto na Slovensku zadefinuje, že najväčším nebezpečenstvom je medveď, tak v konzekvenciách to tak bude.
Realita v jednom momente prestane byť relevantná a zaujímavá. Darmo budú sociológovia, IT experti či politici hovoriť, že nič strašné sa nestalo, ba dokonca budú tvrdiť, že spoločnosť funguje lepšie, bude to úplne irelevantné, pokiaľ bude nejaká signifikantná a nadkritická časť spoločnosti presvedčená, že ju to zasiahlo negatívne.
Podľa toho sa bude chcieť správať, podľa toho sa bude chcieť vyrovnať s touto situáciou a prípadne sa jej aj pomstiť.
Postavia sa voči zmenám
Dokážeme na výzvy spojené s AI reagovať ako slovenská spoločnosť?
Žiadna spoločnosť nie je schopná na tieto zmeny reagovať v reálnom čase a je to prirodzené. Sú to tak rýchle zmeny, že ešte aj tí, ktorí sú ich súčasťou, majú problém ich sledovať. Čiže tí, ktorí nie sú ich súčasťou, a v tomto prípade väčšina spoločnosti, tomu nestíhajú.
Slovenská spoločnosť dokáže z veľkej časti absorbovať technické zmeny, ale na druhej strane nie tak, aby ju prijali za svoju a rozumeli, že je pre ňu dobrá. Som takmer presvedčený, že ľudia to technicky zvládnu dobre, ale naopak, tak ako skoro vždy sa proti zmenám postavia. Dôsledky zmien budú hypertrofovať a bude sa to vnímať katastroficky, apokalypticky a ľudia sa proti týmto zmenám a ich nositeľom postavia.
Čo súvisí so strachom v spoločnosti, ktorý môže AI prinášať?
Každá spoločnosť je v skutočnosti taká. Veľká časť ľudí nemá rada radikálne zmeny. Radikálne zmeny vždy vyžadujú obrovské úsilie, časové investície a ľudia to nechcú robiť. Sme pomerne konzervatívna spoločnosť, ktorá nikdy nebola náchylná na dramatické zmeny.
Konzervativizmus slovenskej spoločnosti, ktorá je rurálneho dedinského typu, so sebou prináša aj iné vnímanie progresu. Liberáli hovoria o progrese, ale konzervatívci nie. Teraz hovoríme o vývoji a rozvoji. V tomto zmysle je slovenská spoločnosť veľmi konzervatívna. Vnímame, že prichádza nejaký rozvoj, ale že by sme sa mu chceli vydať naproti, to nie.
Počkáme, uvidíme… je to tak vždy. Je to prirodzená vlastnosť, v minulosti pomerne zaostalej, nevzdelanej spoločnosti na okraji západnej Európy. Sú spoločnosti, do ktorých zmeny prichádzajú neskoro.
Ako môže umelá inteligencia zhoršiť narastajúce extrémistické prejavy na sociálnych sieťach? Už dnes vidíme z prieskumov, že sme mimoriadne náchylní veriť konšpiračným teóriám…
Neviem, či to môže byť ešte horšie. Dosiahli sme apokalyptické rozmery, ktoré začínajú meniť dynamiku spoločnosti. Radikálne názory sa v istej miere vyskytujú v každej spoločnosti. Niekde to je 10 percent, niekde 30, ale na Slovensku je to tak veľa, že tu vedľa seba žijú ľudia, ktorí už nezdieľajú takmer nič.
Jedna časť spoločnosti žije podľa moderných štandardov, ďalší sú hlboko presvedčení konšpirátori, ktorí už nežijú v reálnom svete. Nie je to však viac ako 20 percent populácie. Samozrejme, aj to je veľmi veľa, ale zbytok niečomu verí, niečomu menej. V podstate sa dá s tou skupinou stále pracovať. AI môže spôsobiť, že stratíme definitívne aj ich.
Čo to prinesie?
Je to nebezpečné, pretože potom sa spoločnosť rozdelí na dve časti a nebude to polarizácia, ale čistá fragmentácia, kde nebude možné nájsť nič spoločné s druhou stranou. Hovoríme o tom, či sa počúvame navzájom, či chceme spolu diskutovať, či vieme spolu diskutovať a toto už bude irelevantné.
Ak sa to naplní, tak tieto časti spoločnosti spolu nebudú zdieľať prakticky nič, okrem jazyka. Nič iné tu nezostane, pretože nebudú zdieľať ani významy slov. Dobré sa stane zlým, biele čiernym.
Napríklad už teraz vidíme, že niektoré slová označujú niečo iné. Slovo fašista stratilo na Slovensku význam. Je zaujímavé, že dve časti spoločnosti vnímajú pod slovom fašista úplne radikálne rozdielne veci, ktoré spolu nemajú nič spoločné a tu nastáva problém.
Pokiaľ neplatia významy slov, tak spoločnosť už nič nespája. Môžete mať radikálne odlišné interpretácie toho, čo sú fakty. Už to nie je ani jedno ani druhé, už nevnímame rovnako ani fakty, inak dekódujeme slová a už na lingvistickej úrovni prichádza k rozpadu.
Ako vnímate morálny aspek jazykových modelov, pretože nevedia rozlíšiť, čo považuejem za dobré a čo zlé?
Nie som síce odborník na lingvistiku, ale platí, že každý, kto ovláda veľmi dobre iný jazyk okrem svojho, tak vie, že v inom jazyku premýšľa o svete trochu inak. V inom jazyku sme iným človekom.
Stalo sa mi, že keď som rozprával iným jazykom, ktorým rozprávam dobre, tak mi známa povedala, že ma v tomto jazyku nemá rada, pretože som úplne iný človek. Inak rozmýšľam o svete alebo aj o niektorých skupinách a naopak.
Pocit trápnosti
Na čo prihliadať pri komunikácii so staršou generáciou, ktorá sa obáva nástupu AI?
To, že k vysvetľovaniu musí prísť, aby táto skupina obyvateľstva nebola na smrť vystrašená, je samozrejmé. Kto však má byť za to zodpovedný? Všetci sa musíme vzdelávať a musíme o tom presvedčiť generáciu, ktorá vyrastala v inom svete, v ktorom sa vzdelala v tínedžerských rokoch a tam to skončilo.
Svet sa však vyvíja nepredvídateľne a je dôležité, aby ľudia neboli vystrašení a manipulovateľní. Musíme sa aspoň trochu snažiť zvýšiť mediálnu gramotnosť staršej generácie, pretože sa ukazuje, že sú zneužiteľní. Technici moci sa vedia chopiť tejto skupiny a zmanipulovať ju spôsobom, ktorí je ponižujúci. Mám z toho pocit trápnosti a je to pre nich ponižujúce.
Zároveň dodávam so všetkou brutalitou, aby sme nemali ilúziu, že celú túto generáciu získame na svoju stranu. Je to proste generácia, ktorá musí odísť. Bude generáciou, ktorá bude tieto zmeny svojím strachom a obavami spomaľovať, nahrávať technikom moci a populistom, ktorí budú ťažiť z tej neistoty.
Môže u nás dôjsť k zmene spoločenského vedomia, respektíve k posunu k „lepšiemu”?
Zmena spoločenského vedomia sa dá urýchľovať alebo spomaľovať. Slovensko je trochu iné v stredoeurópskom priestore, pretože sa zmena spoločenského vedomia neurýchľuje. Nedá sa to urobiť v jednej generácii.
Musím byť prísny, pretože Slovensko nemá veľa pripravených prerekvizít, aby uspelo vo svete v reálnom čase. Je to krajina, ktorá je veľmi anomická, s vysokou mierou nedôvery na horizontálnej aj vertikálnej úrovni, krajina, ktorá nemá osvojené schopnosti, ako pracovať s kauzalitami a koreláciami. Je overené, že v neschopnosti rozlišovať medzi kauzalitami a koreláciami sa strácajú aj veľmi slušne vzdelaní ľudia a utápajú sa v ezoterických nezmysloch.
Je to stále veľmi tradičná, niečím ezoterická a kozmická krajinka, ktorá sa niekedy tvári, ako keby tu osvietenstvo ani nebolo a racionalita tu ani nezaklopala na dvere.
Spoločenské vedomie sa potom mení veľmi ťažko. Pôjde to pomalšie ako v niektorých iných krajinách, ale neznamená to, že sa to v nejakom momente nezlomí. Bude to trvať niekoľko generácií, kdežto nástup AI a to, kam sa až môže vyvinúť, sa ukáže v priebehu najbližších rokov, ak nie mesiacov.
