Pápež František svojimi rozsiahlymi reformami čiastočne upratal financie a škandálmi zmietanú Vatikánsku banku, ale jeho hospodárenie zároveň značne vyčerpalo jej pokladnicu. Zistite ako na tom sú financie Svätej stolice.
Už o 5 dní začnú kardináli v Sixtínskej kaplnke rozhodovať o tom, kto sa stane nástupcom zosnulého pápeža Františka. Výber nového pápeža prichádza pre katolícku cirkev v kritickom čase. V jej vnútri existujú zjavné horúce teologické rozpory. Vrátane toho, či by kňazi mali mať povolené uzatvárať manželstvá. Ako aj názory cirkvi na práva homosexuálov a rozvody.
Vatikánski insideri však uvádzajú, že náboženské otázky nebudú jediné, o ktorých bude diskutovať 135 kardinálov, ktorí sa zídu na nadchádzajúcom pápežskom konkláve. Niektorých zaujímajú aj manažérske znalosti a to, kto by mohol byť dobrým generálnym riaditeľom Vatikánu.
To môže byť prekvapenie pre tých, ktorí si myslia, že Svätá stolica je len pomyselný domov pre 1,4 miliardy katolíkov na svete. Vatikán je suverénny štát s vlastným územím, diplomatickým zborom, sudcami, súdmi, finančnými inštitúciami a suverénnou hlavou štátu. Vatikán teda razí mince, tlačí známky, uznáva občianstvo, ponúka pasy a vodičské preukazy. Má veľvyslanectvá a iné diplomatické misie v 183 krajinách.
Takže hoci budúci pápež musí byť náboženský učenec a dobrý komunikátor, mať zručnosti špičkového generálneho riaditeľa môže byť v súčasnosti potrebnejšie ako kedykoľvek predtým. Alebo ako to pred 12 rokmi, keď bol František zvolený, slávne vyjadril publicista Thomas Reese z National Catholic Reporter: „Inými slovami, chcú Ježiša Krista s titulom MBA.“ Čo sa teda od nového CEO Vatikánu čaká? A v akej finančnej kondícii zdedí najmenší štát sveta.
Pápež je, samozrejme, nededičný monarcha a má viac výkonných právomocí ako ktorýkoľvek generálny riaditeľ na svete. Nemusí sa zodpovedať správnej rade ani akcionárom. František počas svojho pôsobenia urobil viac než ktorýkoľvek iný pápež, aby Svätú stolicu prinútil prispôsobiť sa moderným finančným praktikám a nepôsobiť viac v ústraní bez dohľadu a kontrolných mechanizmov.
František musel často bojovať v skrytej vnútrostraníckej vojne s vatikánskymi byrokratmi, ktorí sa snažili podkopávať jeho úsilie. Tradicionalistom, ktorí by chceli zrušiť Františkove reformy, stačí nový pontifik, ktorý si neuvedomuje historický význam ním zavedených zmien. Pápež, ktorý nie je dobrý generálny riaditeľ, by mohol ľahko znovu otvoriť dvere do starých zlých časov Vatikánu.
V roku 2012, rok pred tým, ako sa František stal pápežom, Výbor expertov pre hodnotenie opatrení proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu (Moneyval) so sídlom v Európe vydal 241-stranovú správu o svojom historickom audite škandálmi zmietaného Inštitútu pre náboženské diela (IOR) – všeobecne známeho ako Vatikánska banka. Prvýkrát v histórii mala verejnosť možnosť nahliadnuť do financií Svätej stolice. V tom čase mal IOR na 33-tisíc účtoch aktíva v hodnote viac ako 8 miliárd dolárov. Banka bola od svojho vzniku v roku 1942 v centre viacerých škandálov. Od profitovania z nacistov až po početné prípady prania špinavých peňazí. Podľa amerických štandardov by sa nepovažovala ani za stredne veľkú banku.
Pápež František v dňoch po svojom zvolení dokonca vyhlásil: „Ó, ako by som si prial chudobnú cirkev pre chudobných.“
Nevyhovujúce hodnotenie
V správe Moneyval sa uvádza, že Vatikán nedodržiava polovicu z celkového počtu 45 usmernení. Zo 16 „kľúčových a základných odporúčaní“, v ktorých všetkých musel Vatikán dosiahnuť pozitívnu známku, aby sa mohol kvalifikovať na dôležitý biely zoznam Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), zlyhal v siedmich. A kontrolná skupina IOR, Úrad pre finančné spravodajstvo (AIF), tiež dostala nevyhovujúcu známku.
Keď bol František v marci 2013 zvolený na Petrov stolec, cirkev strácala stúpencov takisto v Latinskej Amerike a Afrike. V prvých rokoch jeho pontifikátu niekoľko amerických diecéz vyhlásilo bankrot pre rozsudky a vyrovnania v prípadoch sexuálneho zneužívania.
Ako jezuitský kňaz z Argentíny, ktorý bol veľmi skeptický voči kapitalizmu, František – svoje meno prevzal od svätého Františka z Assisi, zástancu chudoby a prísnosti – sľuboval, že bude reformátor, zaviazal sa, že upraví spôsob, akým Vatikán podniká, a zároveň prisľúbil väčšiu transparentnosť ako ktorýkoľvek z jeho predchodcov. Niekoľko dní po svojom zvolení pápež František dokonca vyhlásil: „Ó, ako by som si prial chudobnú cirkev pre chudobných.“
Pápež zdedil zastaralý systém
Po predošlom pápežovi zdedil byzantský systém fungujúci od 60. rokov 20. storočia. Na financie Svätej stolice neformálne dohliadal Štátny sekretariát. Zatiaľ čo Správa dedičstva Apoštolskej stolice (APSA) pôsobila ako centrálna banka Vatikánu. Tá je zodpovedná za majetkové aktíva a nehnuteľnosti, medzi ktoré patrí viac ako 5000 historických, obytných a komerčných nehnuteľností. Nachádza sa tu aj nespočetné množstvo architektonických skvostov. Vrátane baziliky svätého Antona zo 14. storočia v Padove – nehnuteľnosti, ktoré cirkev považuje doslova za nevyčísliteľné. Ich historický a umelecký majetok oceňuje symbolickou cenou 1 euro za nehnuteľnosť.
Úloha Prefektúry pre ekonomické záležitosti Svätej stolice je spravovať rozpočty a bilancie kúrie. Ďalej je tu IOR, ktorý je vedený nezávisle od kúrie. Vatikánsky mestský štát získava príjmy zo vstupeniek do Vatikánskych múzeí a z predaja poštových známok, mincí a suvenírov.
Report Moneyval mohol poslúžiť ako návrh na reformu IOR. František zaskočil niektorých insiderov Vatikánskej banky vyhlásením, že ak nebude možná zásadná zmena, zváži jej zatvorenie. Vo funkcii nebol ani rok, keď vydal historický dekrét o zriadení nového oddelenia, Sekretariátu pre hospodárstvo.
Ten prevzal väčšinu kompetencií, ktoré mal Štátny sekretariát, APSA a prefektúra. Tým získal bezprecedentnú právomoc nad vatikánskymi financiami a vyžadoval si väčšiu transparentnosť. František si za jeho šéfa vybral jedného zo svojich najbližších poradcov, austrálskeho kardinála Georgea Pella. Pell sa zodpovedal len pápežovi a trom novovytvoreným orgánom. Tie boli oprávnené kontrolovať rozpočty takmer dvoch desiatok kuriálnych oddelení, ktoré predtým nikdy informácie navzájom nesprístupňovali.
Zmeny pápeža Františka
Pell nariadil, že všetky finančné prostriedky, ktoré vatikánske oddelenie získalo z vonkajších zdrojov, musia byť uvedené v jeho súvahe. Tým sa rázne ukončila bežná prax skrývania veľkých darov od externých subjektov, ktoré sa snažili ovplyvňovať cirkevnú politiku. A navyše František prvýkrát v histórii Vatikánu prizval profesionálneho externého audítora. Spoločnosť PricewaterhouseCoopers skontrolovala každý účet a rozpočet.
V roku 2014 František oznámil, že Vatikánsku banku nakoniec nezatvorí. Namiesto toho sa ju rozhodol úplne reorganizovať. Investičnú činnosť IOR – banka mala v tom čase aktíva v hodnote 8,2 miliardy dolárov, vrátane aktív pod správou v hodnote 4,6 miliardy dolárov – presunul do nového oddelenia. Nahradil tiež šéfa IOR a jej riaditeľov skupinou Európanov a Američanov s bohatými skúsenosťami v oblasti súkromných financií.
„Cieľ je stať sa vzorom dobrej praxe vo finančnej správe. Počas tejto cesty nebudeme generovať o nič menšie príjmy pre činnosť cirkvi.“
IOR zverejnila svoju výročnú správu za rok 2013 v ten istý deň, ako prebehla reorganizácia. Bol to ďalší dôkaz toho, že František reorganizuje spôsob, akým Vatikán podniká. V predchádzajúcom roku bolo zrušených približne 3500 účtov IOR. Z nich mnohé patrili talianskym ultrabohatým a politickým mocipánom. Investičnú činnosť IOR František presunul do novovytvorenej divízie Vatican Asset Management.
Františkova reštrukturalizácia Vatikánskej banky znamenala, že sa bude využívať predovšetkým ako platobná služba a finančný poradca pre katolícke charitatívne organizácie, rehoľné rády a zamestnancov Vatikánu. IOR už nebude obchodovať s nehnuteľnosťami a akciami.
Budúcnosť financií bez škandálov
Na tlačovej konferencii, na ktorej boli oznámené výsledky IOR, Pell povedal: „Naša ambícia je stať sa akýmsi vzorom finančného riadenia, a nie príčinou občasných škandálov.“ Pre Boston Globe dodal: „Ambícia je byť nudne úspešný, dostať sa preč zo stránok s klebetami. Cieľ je stať sa vzorom dobrej praxe vo finančnej správe. Počas tejto cesty nebudeme generovať o nič menšie príjmy pre činnosť cirkvi.“
František s byrokratickým odporom oddelení, ktoré čelili drastickému zníženiu právomocí a vplyvu, počítal. Odpor sa často dostával na verejnosť. Napríklad vatikánsky námestník štátneho sekretára sa v roku 2016 jednostranne pokúsil zrušiť externý audit spoločnosti PricewaterhouseCoopers.
Inokedy bol odpor skôr „sub rosa“. Pápež František bol taká populárna osobnosť, že insideri, ktorí chceli jeho úsilie zmariť, sa rozhodli zaútočiť radšej na Pella. Na titulných stranách talianskych novín sa objavili uniknuté účtenky, ktoré svedčili o tom, že Pellov sekretariát mal honosné výdavky, zatiaľ čo ostatným rozpočet škrtal. Vatikán tieto správy poprel ako „úplný výmysel“. Keď toto nezabralo, Pellovi nepriatelia podnietili vyšetrovateľov z austrálskej vládnej komisie. Aby preskúmali klebety, že v čase, keď bol arcibiskup v Sydney, nesprávne postupoval pri riešení prípadov sexuálneho zneužívania duchovnými.
Pellov škandál
Austrálski vyšetrovatelia následne začiatkom roka 2016 Pella tri noci vypočúvali v jednom z rímskych hotelov. Toto vyšetrovanie dodalo odvahu niektorým členom starej vatikánskej gardy, ktorí sa domnievali, že im stačí byť trpezlivý. V roku 2017 František udelil Pellovi predĺženú dovolenku, aby sa mohol vrátiť do Austrálie a očistiť svoje meno. Čelil obvineniu, že v 90. rokoch 20. storočia obťažoval dvoch chlapcov zo zboru. Sekretariát pre ekonómiu sa nikdy úplne nezotavil po tom, ako bol Pell v roku 2018 odsúdený v piatich prípadoch zneužívania detí. (Odvolací súd tieto rozsudky v roku 2020 zrušil).
Bez nekompromisného Pella sa zdalo, že František váha, keď bol konfrontovaný s protichodnými záujmami tradicionalistov a reformátorov. Konzervatívne krídlo tvrdilo, že suverenita Svätej stolice znamená, že vatikánske úrady sú ekvivalentom ministerstiev ktorejkoľvek inej krajiny. To znamená, že pri príprave ich rozpočtov by mala existovať určitá miera dôvernosti.
Foto: Alessandra Benedetti/Getty Images, ForbesUS
Krátko po Pellovom odsúdení sa vo Vatikáne opäť objavili prvé náznaky možného finančného škandálu. Svätá stolica začala interné vyšetrovanie v súvislosti s fámami o transakcii s nehnuteľnosťami v Londýne za 350 miliónov eur, ktorá sa zvrtla a mohla sa týkať aj najvyšších duchovných.
V roku 2021 Vatikán začal najväčší trestný proces vo svojej histórii. V ňom bol kedysi nedotknuteľný kardinál Angelo Becciu a deväť ďalších obžalovaných obvinení z podvodu alebo trestného činu zanedbania povinnosti zabrániť krádeži, pri strate 136 miliónov dolárov na londýnskom majetku. Proces trval viac ako dva roky a rozrástol sa o ďalšie finančné nezrovnalosti.
Pápežove úspechy
Do jeho skončenia v roku 2023, kedy bol kardinál Becciu odsúdený za spreneveru a ďalšie priznania, sa zdalo, že pôvodný účel procesu sa stratil v záplave tlačových správ, ktoré spochybňovali, či zlé finančné návyky Vatikánu nie sú príliš obrovské a príliš zakorenené na to, aby ich mohol napraviť jediný pápež.
Pre Františka to však na finančnom fronte neboli iba zlé správy. Spoločnosť Moneyval vydala v máji minulého roka doplňujúcu správu, v ktorej konštatovala, že Svätá stolica dosiahla od svojho prvého hodnotenia v roku 2012 veľký pokrok v boji proti financovaniu terorizmu aj v prevencii prania špinavých peňazí. Opatrenia, ktoré František zaviedol vo Vatikánskej banke, boli považované za také účinné, že Moneyval ich bude kontrolovať znova až v roku 2028.
Minulý mesiac Vatikán vydal dekrét, na základe ktorého bola zriadená Komisia pre dary pre Svätú stolicu. Pozostávala z predsedu a štyroch členov a predstavovala Františkov pokus kompenzovať rastúce náklady na prevádzku Vatikánu. A to zvýšením charitatívnych darov od bežných katolíkov a veľkých súkromných inštitúcií.
Spoliehanie sa na cestovný ruch a charitu nie je veľmi spoľahlivý spôsob riadenia štátu. Vatikán vlani zvýšil ceny vstupeniek do Vatikánskych múzeí o 18 percent na 20 eur. Prilákal približne 6,8 milióna turistov. Je to systém, ktorý Svätá stolica používa už sto rokov a ktorý zdedí aj Františkov nástupca.
Sympatickejší pápež zarobí viac
František dokázal, že pri získavaní darov je dôležitá charizma a sympatickosť. Príspevky do „Peter’s Pence“ – finančnej zbierky, ktorú pred tisíc rokmi zaviedli Sasi v Anglicku a prostredníctvom ktorej bežní katolíci prispievajú na podporu pápeža – prudko vzrástli, keď František vystriedal mrzutejšieho pápeža Benedikta XVI.
V roku 2023 zbierka získala 57 miliónov dolárov, z toho 53 miliónov z darov – minula však 121 miliónov dolárov. Takmer 90 % z nich išlo na prevádzkové výdavky Vatikánu.
Budúci pápež bude medzitým čeliť množstvu finančných výziev, keďže Františkove reformy zostávajú nedokončené. Vo vnútri Svätej stolice stále prebiehajú boje medzi jednotlivými divíziami. A nie všetky vatikánske financie sú transparentné. Sekretariát pre ekonomiku v roku 2023 oznámil, že má rozpočtový deficit 75 miliónov dolárov. Jeho čisté aktíva sa znížili o 6 percent na 4,6 miliardy dolárov.
Viac ako polovica z nich pochádza z APSA, jej majetkovej zložky. Tá v roku 2023 zaznamenala čisté aktíva vo výške 3 miliardy dolárov. Napriek ziskom, ktoré prinášali nehnuteľnosti, sa sekretariát stále spoliehal na externé dary. Tie tvorili 45 percent jeho príjmov, plus malý príspevok od Vatikánskeho mestského štátu.
Investície konzistentné s vierou
IOR zasa teraz spravuje peniaze len pre rehoľné rády, Rímsku kúriu, diecézy, kardinálov, nadácie a Mestský štát Vatikán a jeho zamestnancov a dôchodcov. V roku 2023 zaznamenala skromný čistý zisk 34 miliónov dolárov a pre svojich katolíckych klientov spravovala aktíva v hodnote 6 miliárd dolárov. Všetky jej investície musia byť „konzistentné s vierou“. Teda musia sa riadiť zásadami sociálnej náuky cirkvi, posvätnosťou života, úctou k ľudskému životu a rešpektovaním životného prostredia. To si vyžaduje konzervatívnu investičnú stratégiu, pričom IOR investovala 2,3 miliardy dolárov do dlhopisov a len 55 miliónov dolárov do akcií.
Ďalší veľký problém budúceho pápeža bude vatikánsky dôchodkový fond, ktorý pozostáva z príspevkov vatikánskych zamestnancov. František pred desiatimi rokmi vykonal jeho historicky prvý audit a zistil, že má deficit 1,5 miliardy eur (alebo približne 2 miliardy dolárov v súčasnosti). Navrhol opatrenia na riešenie, ale nič sa neudialo a naďalej zostáva v červených číslach.
Podľa posledného auditu z roku 2022 má dôchodkový fond deficit 631 miliónov eur. V liste, ktorý v septembri napísal kardinálskemu kolégiu, František vyzval, aby vyvinulo ďalšie úsilie na to, aby „,nulový deficit‘ nebol len teoretický zámer, ale skutočne dosiahnuteľný cieľ“.
A všetky tieto ciele sa môžu s ďalším pápežom zmeniť. Zatiaľ čo v otázke náboženských dogiem sa kardináli vo všeobecnosti delia na dva tábory – tradicionalistov a progresívcov – v otázke finančného riadenia nie sú hranice také jasné. Dokonca ani tí, ktorí riadia vlastné diecézy, nemajú skúsenosti s jedinečnými výzvami, ktorým čelí pápež.
Opravár financií
Do zvolenia ďalšieho pontifika je úradujúci pápež (camerlengo) 77-ročný kardinál Kevin Farrell, rodák z Dublinu, naturalizovaný občan USA, ktorý je všeobecne známy ako vatikánsky „opravár“ finančných záležitostí. Má dobré kvality generálneho riaditeľa, ale nemá reálnu šancu stať sa budúcim pontifikom. To isté platí aj o väčšine amerických kardinálov, ktorí sú zdatní vo vedení veľkých a väčšinou úspešných diecéz. Medzi kardinálmi evidentne nie je veľká chuť dovoliť, aby sa na čelo cirkvi postavil Američan.
Na užšom zozname kandidátov na Františkovho nástupcu je celý rad kandidátov, od tvrdých konzervatívcov, ako je ghanský kardinál Peter Turkson, až po progresívneho filipínskeho kardinála Luisa Antonia Tagleho. Mnohí v cirkvi, ktorá sa stále obáva straty veriacich v rozvojových krajinách, si myslia, že možno nastal čas na prvého pápeža z Ázie alebo Afriky.
Podľa prvých stávkových kurzov je favoritom na budúceho pápeža 70-ročný vatikánsky štátny sekretár kardinál Pietro Parolin, za ním nasledujú kardinál Tagle, Talian Angelo Scola a Kanaďan Marc Quellet. Tí, ktorí sa Vatikánom zaoberajú bližšie, však vedia, že nie je múdre týmto stávkam venovať prílišnú pozornosť. Voľba Františka dokázala, že pápežské konkláve sú notoricky nepredvídateľné.
Františkova vláda ukázala, že hoci je dôležitá charizma a presvedčivá vízia reformy, rovnako potrebný je aj pápež, ktorý je ochotný pevne sa postaviť starej garde. Hoci duchovná vízia budúceho pápeža nakoniec rozhodne o tom, či bude efektívny vodca katolíckej cirkvi, nepodceňujte dôležitosť toho, aby bol aj tvrdý, nekompromisný generálny riaditeľ – s jedným okom upretým na nebo a druhým na hospodársky pokrok.
Článok vyšiel na forbes.com, jeho autorom je Gerald Posner.
