Vláda otvára svojím návrhom štyri dôležité otázky o bezpečnosti a návratnosti peňazí, ale aj o vplyve na verejný dlh.
V druhom dôchodkovom pilieri je aktuálne takmer 16,6 miliardy eur, na domáce infraštruktúrne projekty chcú nasmerovať maximálne päť percent týchto zdrojov, teda necelých 800 miliónov.
Vláda a druhý pilier
Ministerstvo argumentuje, že zdroje posielajú DSS predovšetkým do zahraničia, no využiť by sme ich vedeli aj doma.
Podľa dôvodovej správy by peniaze sporiteľov mohli financovať dopravnú infraštruktúru, okrem ciest by to mohli byť aj letiská či „hromadné prepravné systémy“.
Predkladatelia spomínajú aj infraštruktúru verejných budov, konkrétne: školy, nemocnice a aj väznice, čo môže na prvý pohľad pôsobiť kuriózne. Možnosť je aj financovanie energetickej infraštruktúry či projektov v súvislosti so zmenou klímy.
Vládnou schválený návrh zákona okamžite vyvolal pomerne búrlivé reakcie. Hoci niektoré riziká nemožno podceniť, na nápad sa treba dívať s chladnou hlavou.
Dôležité otázky sa vynárajú aj v súvislosti s vplyvom podobných projektov na verejný dlh.
Ako sa zachovajú
Správcovské spoločnosti návrh vítajú. Za dôležitú považujú najmä dobrovoľnosť, to znamená, že sa budú môcť slobodne rozhodnúť, či do projektu vstúpia. Zostáva veriť, že štát postupom času nebude takúto aktivitu priamo či nepriamo vynucovať.
V praxi by sa napríklad mohlo stať, že štát otvorí najskôr tému ďalšieho znižovania príspevkov do druhého piliera. Následne uzavrie s DSS-kami „džentlmenskú dohodu“, že príspevok nezníži, ale správcovia pomôžu krajine s financovaním infraštruktúry.
Samotná možnosť investovať do verejnej infraštruktúry môže byť finančne zaujímavá. Dôležité je, aby efektivitu posudzovali portfólio manažéri a v mene klientov si položili otázku, či je výhodnejšie investovať v zahraničí alebo doma.
Ako budú investície v praxi vyzerať?
Správcovské spoločnosti nebudú financovať priamo výstavbu diaľnice či nájomného bytu. Získajú však možnosť investovať do fondov alternatívnych investícií, ktoré do podobných projektov investujú.
Z pohľadu dôchodkovej správcovskej spoločnosti to znamená aj jednoduchšiu možnosť vycúvať z takejto investície. Otázka je, či vzniknú veľké alternatívne fondy, ktoré zastrešia viaceré projekty, alebo bude mať každý väčší projekt vytvorený vlastný fond.
Príklad, ako by to mohlo vyzerať, ukazuje aktuálna zmluva medzi vládou (zastúpená Agentúrou štátom podporovaného nájomného bývania) a spoločnosťou Slovak Affordable Living.
Firmu založili podľa lichtenštajnskej legislatívy a má právnu formu SICAV – čo je akciová spoločnosť s premenlivým základným kapitálom. Ide o špecifickú formu alternatívneho investičného fondu, do ktorého by tiež mohli DSS investovať.
Dohoda sa týka zabezpečenia 3000 nájomných bytov, ktoré majú „vypĺňať medzeru medzi sociálnymi bytmi, trhovým nájmom a kúpou bytu na hypotéku“.
Čo prinesie novinka pre sporiteľa?
Sporiteľ na dôchodok sa ocitá medzi dvoma mlynskými kameňmi. Ak dosiahnu verejné projekty nízku výnosnosť, doplatí na ne ako investor. Ak budú mať projekty vysokú návratnosť, síce na nich zarobí z pozície investora, ale s veľkou pravdepodobnosťou ich preplatí ako daňový poplatník.
Ďalší dvihnutý prst z pohľadu sporiteľov je možná kumulácia rizika. Druhý pilier má zabezpečiť nezávislosť na štáte a hospodárení Sociálnej poisťovne. Preto je výhodné, ak sú peniaze investované v zahraničí.
Pokiaľ by druhý pilier financoval projekty, ktoré sú napojené na verejné zdroje, nielen prvý, ale čiastočne aj druhý pilier by boli závislé práve na (ne)stabilite verejných financií. Ak by štát nemal na dôchodky z prvého piliera, zrejme by nemal ani na splácanie svojich dlhov. Aktuálne to nie je problém, ale podobné projekty sú nastavené dlhodobo.
Ako nedávno upozornila Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, v roku 2022 vynakladali daňoví poplatníci na obsluhu dlhu jedno percento HDP. Bez dodatočnej konsolidácie to v roku 2029 môže byť až 2,1 percenta. Náklady by sa tak podľa Rady mohli dostať na úroveň výdavkov: „ktoré vynakladáme na podporu rodín či na obranu“.
Preto je dobré, že investície do domácich infraštruktúrnych projektov by podľa návrhu nemali presiahnuť päť percent. Takéto obmedzenie znamená prijateľné riziko.
Tiež si treba uvedomiť, že štát si dlhodobo brúsi zuby na peniaze z druhého piliera. Z pohľadu sporiteľa sa rozumnejšie javí, ak časť peňazí z druhého piliera pôjde na domáce projekty, než aby koalícia ešte výraznejšie okresala prostriedky do druhého piliera.
Ako sa podobné investície prejavia na verejnom dlhu?
Zatiaľ nie sú celkom jasné technické detaily, ako plánuje štát využívať peniaze z druhého piliera napríklad na výstavbu diaľnic. Môže ísť o podobný systém, akým fungovali v minulosti takzvané PPP projekty. Výhoda pre aktuálnu vládu je vplyv na výšku dlhu.
V roku 2016 Inštitút INEKO upozornil, že práve „PPP projekty umožňujú obchádzať pravidlá rozpočtovej zodpovednosti, napríklad dlhovú brzdu. Inými slovami, vytvárajú skrytý dlh.“
Záväzky podľa nich vstupujú do dlhu až v čase splátok koncesionárovi. „Vláda teda môže investovať bez toho, aby sa účtovne zvýšil verejný dlh, čím si necháva dočasne väčší priestor na míňanie. Na úkor budúcich vlád, ktorým prenechá nesplatené záväzky nad rámec priznaného dlhu.“
Ďalší príklad je aktuálne zverejnená zmluva Agentúry štátom podporovaného nájomného bývania so staviteľom nájomných bytov. V nej sa píše, že Štatistický úrad posúdi, či sú záväzky štátnej agentúry súčasťou verejného dlhu. Zároveň však autori zmluvy píšu, že „na účely zmluvy nebude stav finančných záväzkov agentúry (…) zahrnutý ako súčasť verejného dlhu.“ V zmluve je aj klauzula, že ak by štatistici zmenili názor, prehodnotia aj samotnú zmluvu.
Táto zložitejšia formulácia naznačuje snahu nastaviť financovanie podobných projektov tak, aby nespôsobovali komplikácie pri dlhovej brzde.
Koaličná neistota i blížiaci sa termín riadnych volieb jasne odkazujú, že vládna rozpočtová rozšafnosť sa nezastaví. Otázka je iba to, kto a z čoho to bude financovať. Ak sa pravidlá na využitie zdrojov z druhého piliera nastavia bezpečne a efektívne, je to rozumnejšia cesta ako zvyšovanie daňového zaťaženia. A tiež udržateľnejšie riešenie, ako prehodenie zdrojov druhého piliera do bezodnej diery zvanej Sociálna poisťovňa.
