Viac ako šiesti z desiatich amerických lekárov podľa prieskumu The Physicians Foundation uviedli, že ich pacienti boli aspoň v strednej miere ovplyvnení mizinformáciami a dezinformáciami, hovorí Pavol Čekan, zakladateľ spoločnosti MultiplexDX.
Vyše polovica respondentov podľa Globsec Trends 2023 verí, že farma firmy skrývajú lieky na rakovinu a iné choroby kvôli zisku. Viac ako sedem z 10 generálnych riaditeľov podľa prieskumu PwC tvrdí, že ich biznis ovplyvňujú dezinformácie.
„U mňa je vyvracanie dezinformácií na každodennej báze. Nie je to tak, že ma boj proti konšpiráciám len ovplyvňuje. Mám pocit, že to už je môj život,“ hovorí Pavol Čekan, zakladateľ spoločnosti MultiplexDX, v podcaste Forbes Data.
Neviem, či sociológovia takéto údaje zbierajú. Vôbec ma však neprekvapuje, že pacienti podliehajú dezinformáciám. Keď človek ochorie, bojí sa o zdravie, život, rodinu. Obáva sa straty zamestnania, preto, prirodzene, hľadá množstvo informácií na internete.
Ten je však studnicou rôznych informácií a nie všetci majú dostatočne vyvinuté kritické myslenie, aby dokázali rozoznať konšpiráciu či hoax od vedeckého alebo medicínskeho faktu. Prirodzene sa tak môžu dať ovplyvniť.
To nedokážem posúdiť. Mám na umelú inteligenciu trochu iný pohľad. Samozrejme, chápem, že jazykové modely ako ChatGPT si niekedy vymýšľajú. Zatiaľ však mám pocit, že ChatGPT je pri vedeckých faktoch presnejší než Facebook, pretože sa drží skutočných faktov. Jazykové modely sa sústreďujú viac na publikované poznatky.
Keby sme teraz vyskúšali ChatGPT a opýtali sa, či MMR vakcína spôsobuje autizmus, napíše presne celý príbeh o Andrewovi Wakefieldovi – kedy sa to stalo, ktoré štúdie jeho hoax vyvrátili a podobne. Pre mňa je to zdroj podložených informácií. Keby ste sa spýtali na mRNA vakcíny a zvyškovú DNA, ChatGPT napíše, že existovali štúdie v Austrálii, ktoré dokázali, že zvyšková DNA je v limite a mRNA vakcíny sú bezpečné. Označí to za dezinformáciu a konšpiráciu.
Podľa toho, ako pracujem s ChatGPT a čo čítam na Facebooku – áno.
Môžem s istotou potvrdiť, že nikdy. Pri zdravotníckych témach vôbec nie, čo ma neprekvapuje. V našom vedeckom tíme majú všetci kvalitné vzdelanie, mnohí zo zahraničných univerzít. Vyberáme ľudí presne podľa úrovne kritického myslenia. O náš tím sa preto vôbec neobávam.
Musíme sa na týchto ľudí pozrieť trochu inak. Emócia, konšpirácia a dezinformácie sú spojené. Nesmieme to podceňovať, emócia môže mať rôzne príčiny. Môže to byť nešťastie alebo frustrácia. Človek sa môže cítiť neúspešný, nemusí pociťovať zadosťučinenie z práce alebo kolektívu. Úplne bežná vec, ktorú často podceňujeme, sú rôzne neurodegeneratívne choroby objavujúce sa už u štyridsiatnikov či päťdesiatnikov. Často nevieme, čo sa takému človeku stalo, a pritom uňho vzniká nejaké ochorenie.
Čo to znamená v praxi?
To znamená, že títo ľudia sú niečím ovplyvnení. Ak chodili do školy a nekúpili si diplom, určite dostali dobré vzdelanie – či už vyštudovali medicínu, prírodovedeckú fakultu alebo inú vysokú školu. Na medicíne sú predmety zamerané na kritické myslenie, v rámci ktorých sa medici aj vedci učia rozlišovať fakty od dezinformácií.
V zahraničí sa vyučujú ešte výraznejšie a dlhodobejšie. Ak sa v tomto systéme nájdu ľudia – a, žiaľ, nájdu sa –, ktorí šíria alebo „posväcujú“ dezinformáciu a konšpiráciu, sú to vo väčšine nešťastní ľudia hľadajúci pozornosť, túžiaci po sláve, ktorú dokážu získať šírením konšpirácií. Ešte horší sú tí, ktorí sa cez šírenie konšpirácií utešujú, že manipulujú davom. Ak sú z našej oblasti, sú to veľmi nebezpeční ľudia.
Ja som všetci tí siedmi. Keďže celý náš výskum a komercializácia sa realizujú v oblasti vedy, výskumu a zdravotníctva, vplýva to na nás o to viac. Vyvracal som už asi milión rôznych konšpirácií o PCR testoch, vakcínach, zázračných liekoch na rakovinu, rôznych diagnostikách a podobne. Vyvracanie dezinformácií je u mňa na dennom poriadku.
Celý MultiplexDX ako firma pracuje na tom, aby zachraňoval životy, pomáhal ľuďom, dokázal pri rakovine prsníka identifikovať najefektívnejší liek pre konkrétnu ženu.
Ako vás to ovplyvňuje?
Veľmi jednoducho – veľmi ma to unavuje. Niekedy ma to aj hnevá. Jedna vec je, že človek chce pomôcť ľuďom. Celý MultiplexDX ako firma pracuje na tom, aby zachraňoval životy, pomáhal ľuďom, dokázal pri rakovine prsníka identifikovať najefektívnejší liek pre konkrétnu ženu. Počas pandémie COVID-19 sme darovali štátu testy za päť miliónov eur, darovali sme ich aj iným krajinám v rámci humanitárnej pomoci. V našej firme sú pomoc, ľudský život a zdravie najväčšími hodnotami.
Preto si viem predstaviť vysvetľovať otázky ľuďom, ktorí sú nešťastní alebo oklamaní. Môžem ich priviesť k správnemu chápaniu, vysvetliť rozdiel medzi vedeckým faktom a dezinformáciou. Keď však musím čeliť vyslovene agresívnym ľuďom, ľuďom, ktorí mi prajú smrť, ktorí manipulujú druhými pre lacné politické body alebo dokonca zištné motívy – pretože majú veľa pozretí na YouTube –, to ma naozaj hnevá. Nie je správne manipulovať verejnou mienkou, chodiť po tenkom ľade a spôsobiť možno ďalšiu epidémiu či pandémiu.
Darí sa vám ovplyvňovať tých nešťastných ľudí v pozitívnom zmysle?
To nedokážem posúdiť. Robím všetko pre to, aby sa mi to podarilo. Nemyslím si, že to viem masívne ovplyvniť. Niekedy mám pocit, že je to mravčia práca – jeden človek za deň je veľký úspech. To už musia povedať iní. Moja práca ako vedca je publikovať a prezentovať ľuďom výsledky našej poctivej vedeckej práce.
Týmto chcem ukázať, že veda je tu pre nich. Vedecké fakty existujú pre nich. Vedecký konsenzus je tu preto, aby mali lepší, slobodnejší, šťastnejší život, aby mohli žiť dlhšie a pohodlnejšie.
V prvom rade sa snažím zistiť, odkiaľ danú informáciu má. Potom mu v pokoji vysvetľujem na základe skutočných štúdií – úplne faktograficky, s počtami ľudí –, prečo vedci hovoria to, čo hovoria, prečo dospeli k takému konsenzu. Snažím sa vysvetliť, že žijeme v demokracii a máme inštitúcie ako liekové agentúry a akreditované validačné laboratóriá, ktoré platíme z našich daní. Tie pracujú pre nás, majú kontrolné mechanizmy a robia všetko, aby dokázali skutočne povedať, či daná vakcína alebo liek sú efektívne a bezpečné.
Nič iné nám nezostáva, len s ľuďmi hovoriť. Musíme sa naučiť predstaviť náš výskum a vedecké výsledky zrozumiteľne pre každého, kto sa skutočne zaujíma a má rešpekt k vede.
Ochorenie covid vynieslo na svetlo sveta vedcov – vás, Borisa Klempu aj Zuzanu Baťovú ako dnes už bývalú šéfku Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv –, ktorí sa začali vyjadrovať počas pandémie do médií. Prinieslo to však aj negatíva, čo môže znamenať, že dnes sa mladí vedci vyjadrovať boja. Je obava oprávnená?
Veda sa robí pre ľudí. Nerobí sa preto, aby naše vedecké výsledky skončili v skrini. Potrebujeme verejnosť, aby vedu podporila, dopytovala sa na vedecké fakty, rešpektovala ich a v situáciách ako teraz aj bránila. Nič iné nám nezostáva, len s ľuďmi hovoriť. Musíme sa naučiť predstaviť náš výskum a vedecké výsledky zrozumiteľne pre každého, kto sa skutočne zaujíma a má rešpekt k vede.
Samozrejme, pri človeku s obrovským dešpektom k vede veľa nedosiahnete. Môžete skúsiť prezentovať svoju vedu, ukázať, že ju žijete a robíte všetko najlepšie pre ľudí bez výnimky. Ale niekde to jednoducho nejde.
Ste zároveň investorom, spoluzakladateľom a generálnym riaditeľom firmy pôsobiacej v oblasti postihnutej dezinformáciami. Ako vysvetľujete investorom hodnotu firmy v tomto prostredí?
Vedeckými výsledkami. To je najdôležitejšie. Pri PCR testoch to bolo napríklad tým, že sme boli schopní ako jediná slovenská firma rýchlo vyvinúť, validovať a certifikovať – znovu podčiarkujem, certifikovať – prvé účinné PCR testy, ktoré pomáhali Slovensku a neskôr aj iným krajinám. Celé sme to publikovali, prešlo to recenzným konaním. Náš vývoj testov, validácia, certifikácia, výroba a inovácie boli akceptované celým vedeckým svetom.
Druhý príklad je diagnostika rakoviny prsníka. Dnes máme oddiagnostikovaných 148 pacientok – nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí, v rámci výskumného testovania. Pri niektorých pacientkach sme dokázali zmeniť liečbu a dnes sú v remisii. Ten diagnostický test skutočne funguje a jeho klinickú validáciu sme publikovali tento rok v prestížnom vedeckom časopise – Nature Communications.
V našom prípade je to jednoduché – ukázať hodnotu našej firmy a hodnotu pre spoločnosť tým, že pracujeme priamo so zdravím žien alebo ľudí. Biotechnologické firmy majú v tomto výhodu. Spoločenská hodnota sa „predá“ veľmi jednoducho, ak firma robí poctivú vedu a výskum, za ktorý sa môže postaviť, dokáže to publikovať alebo prezentovať na najlepších svetových konferenciách.
Marek Mucha
Pociťujete nedôveru?
Vôbec nepociťujem nedôveru. Absolútne nie. Práve naopak – od investorov pociťujem hneď odvtedy, čo sme v roku 2017 začali pôsobiť na Slovensku, iba dôveru. Som za to nesmierne vďačný. Veľmi rád to hovorím zo srdca a úprimne – práve vďaka slovenským investorom, vďaka Neulogy Ventures, Crowdberry a malým investorom aj Venture to Future Fund, dnes MultiplexDX môže patriť medzi najúspešnejšie biotechnologické firmy v strednej – a možno aj celej – Európe.
Dokázali sme to prestížnymi grantmi z EIC Accelerator, v pandémii alebo dokazujeme aj teraz – napríklad absolútne špičkovými a prestížnymi vedeckými článkami, čo je pre slovenskú biotechnologickú firmu, povedal by som, až svätý grál.
Samozrejme, ľudia si jednoducho nedajú váš liek alebo odmietnu vašu technológiu a diagnostiku. Pri dezinformáciách a konšpiráciách sú prípady – a nie je ich málo –, keď ľudia podľahli konšpiráciám natoľko, že zomreli. Samozrejme, v pandémii poznáme veľa prípadov s ivermektínom, keď ľudia uverili konšpiráciám a zomreli.
Ale zakaždým – a to veľmi rád hovorím, pretože na to ľudia často zabúdajú – skúšam položiť takú otázku: Viete mi povedať, koľko percent ľudí nad 18 rokov na Slovensku je zaočkovaných minimálne dvoma dávkami počas pandémie?
Pätina?
Na začiatku, v novembri 2020, bola anketa, podľa ktorej približne 23 percent sa chcelo dať zaočkovať týmito novými vakcínami. Na konci ich bolo približne 62 percent. Dospelých ľudí nad 18 rokov. Slovensko nie je úplne stratené. Máme tu konšpirácie, musíme s nimi bojovať, ale nie je to tak, že ten boj je stratený. Nemusíme vidieť všetko negatívne a myslieť si, že krajina podľahla, len preto, že vidíme trend, že politici hovoria to či ono.
Myslím, že áno. Je tu už niekoľko firiem, napríklad Gerulata Technologies, ktoré odhaľujú rôzne konšpirácie a hoaxy. Dokonca je v záujme štátov a spoločnosti mať tieto firmy.
Jedným spôsobom boja proti dezinformáciám je ich veľmi jasne odhaliť a označiť. Je tu určite príležitosť – nemusíme to nazvať biznisová – pre rôzne firmy byť nápomocné v tomto boji, ako aj pre štáty, aby mohli bojovať proti dezinformáciám a konšpiráciám.
Často sa to šíri veľmi rýchlo na sociálnych sieťach. Som len prírodovedec, ale určite existujú rôzne AI nástroje a iné technologické nástroje. Ak dokážeme dezinformáciu veľmi jasne identifikovať, odhaliť, označiť a vysvetliť ľuďom, veľmi by sme mohli pomôcť.
V Amerike im to nejde veľmi dobre, pretože Amerika je často zdrojom najväčších konšpirácií a dezinformácií. Máme tam QAnon, máme tam Infowars, máme v dnešnej dobe Kennedyho ako ministra zdravotníctva, nehovoriac o prezidentovi Trumpovi. Amerika, ako vidíte, sa ako krajina nevyrovnáva s konšpiráciami a dezinformáciami úplne dobre.
Island je presný opak. Je to spojené aj s historickou pamäťou. Napríklad v zdravotníctve si Islanďania skutočne pamätajú, že 80 percent populácie vymrelo v stredoveku počas moru, cholery, majú tam aj dnes problémy s ovcami a epidémiami. Tam naozaj nie je nutné vysvetľovať silnú potrebu očkovania počas pandémie. Vyše 90 percent všetkých obyvateľov sa očkovalo, vrátane detí. Je to krajina, ktorá by mohla byť pre nás vzorom.
Foto Vojtěch Věškrna
Môžeme si z Islandu zobrať nejaké osvedčené postupy?
Môžeme. Pozrite, boj proti konšpiráciám a dezinformáciám sa začína v škole. Začína sa v škole a súbežne v rodine. Nechcem sa sporiť o to, čo bolo skôr – vajce alebo sliepka –, ale keď máte dobrú školu, kde sú výborní učitelia a učia deti kritickému mysleniu, je tento boj oveľa efektívnejší.
Keď takýchto občanov vychováte, stanú sa skvelými rodičmi a dokážu ešte oveľa viac ovplyvňovať svoje deti, aby verili autoritám, vedeckým faktom, odborníkom a expertom.
Aká vec by pomohla vo vzdelávaní na kritické myslenie?
Z môjho pohľadu je absolútne kľúčové, aby ľudia vedeli používať internet, aby bol pre nich dobrým pomocníkom pri hľadaní pravdy a faktov, a nie priestorom, kde – ja to tak niekedy humorne hovorím – nájdete všetky otázky na vaše odpovede.
Najlepší je niekedy osobný kontakt. Ja tiež nabádam ľudí – pýtajte sa aj mňa, pokojne sa mi ozvite. Ozývajú sa mi desiatky, stovky ľudí – niekedy desiatky ľudí denne, ktorí sa pýtajú buď na rakovinu, alebo úplne iné ochorenia. Často neviem odpovedať, samozrejme, neviem úplne všetko. Ak sa pýtajú na rôzne autoimunitné ochorenia či iné veci, neviem. Ale viem ich odporučiť k inému odborníkovi.
Ak ste ešte viac zvedaví, môžete skúsiť vedecké články. Ak rozumiete, že sú tu vedecké časopisy, kde sú vedecké články, ktoré prešli oponentúrou a recenzným konaním, môžete si prečítať aj vedecký článok. Áno, môže to byť pre laika veľmi náročné, ale medzi nami sú zdatní ľudia, ktorí dokážu pochopiť vedecký článok aj z iného odboru.
