Len pár dní pred naplánovaným štartom vesmírneho letu s Jeffom Bezosom na palube lode, ktorú navrhla jeho letecká spoločnosť Blue Origin, sa tento miliardár a majiteľ Amazonu zaviazal, že daruje 200 miliónov dolárov inštitúcii Smithsonian na podporu vzdelávania o vesmíre.
Centrum pomenované po Bezosovi
Letecké a vesmírne múzeum – Smithsonian’s National Air and Space Museum – sa nachádza vo Washingtone D.C. a malo by získať 70 miliónov dolárov na renováciu svojich budov sofistikovanejšími technológiami a zvyšných 130 miliónov by mala inštitúcia využiť na spustenie nového centra vedeckého a strojárskeho vzdelávania prepojeného na múzeum. Centrum by malo niesť Bezosovo meno.
„Bola to súčasť našej dlhodobej vízie, ale nemali sme na to dostatočné zdroje,“ hovorí Lonnie Bunch, tajomník inštitútu Smithsonian, ktorý má na starosti 19 múzeí spadajúcich pod Smithsonian. „Práve toto nám skutočne umožní robiť to, čo považujem za jednu z našich priorít, aby sme to dokázali zrealizovať, aby to bolo centrum, ktoré dokáže priniesť vedecké programy aj pre širšie vrstvy ľudí.“
Bunch hovorí, že Bezos bude mať možnosť prispieť svojimi nápadmi v procese plánovania aj keď otvorenie centra sa pravdepodobne uskutoční až o niekoľko rokov. „Smithsonian bude mať posledné slovo, čo sa týka obsahu programu, ale aj Jeffova kreativita bude pre nás užitočná,“ dodáva Bunch. Nie je vylúčené, že v centre bude vystavená aj raketa spoločnosti Blue Origin.
Vesmírna loď Discovery (OV-103) v inštalácii Smithsonian, Národné letecké a vesmírne múzeum, Centrum Stevena F. Udvar-Hazyho. Foto: Smithsonian Institution, si.edu.
Prísľub Jeffa Bezosa zároveň predstavuje ďalší krok v oblasti miliardárskych pretekov v komerčných letoch, ktoré sa dostávajú na titulky novín. Bezos by sa mal dopraviť na okraj vesmíru už 20. júla. Ďalší miliardár Richard Branson svoju podobnú misiu úspešne zvládol v nedeľu 11. júla s raketou, ktorú vybudovala jeho spoločnosť Virgin Galactic. Elon Musk, ktorý stojí aj za spoločnosťou SpaceX, v nedeľu Bransona nielen povzbudzoval, ale už si aj kúpil lístok na jeden z Bransonovych budúcich komerčných letov.
Jeden z najvyšších darov
Bezosov dar, o ktorom informoval 14. júla, bude patriť k najvyšším finančným darom, aký kedy Smithsonian prijal od súkromného darcu. (Pri založení inštitúcie v roku 1846 získal Smithsonian od britského filantropa Jamesa Smithsona dar, ktorý by v súčasných sumách predstavoval okolo 310 miliónov dolárov.)
Bezos už tejto inštitúcii poukázal dary aj v minulosti, vrátane niečo vyše milióna pri príležitosti založenia Múzea africko-americkej histórie, ktoré otvorili na washingtonskom National Mall ešte v roku 2016.
Charitatívna nadácia spoločnosti Blue Origin, ktorá sa nazýva Club for the Future (Klub budúcnosti), ohlásila aj miliónové dary ďalším 19 organizáciám, ktorých poslaním je inšpirovať študentov, aby sa zamestnali v oblasti STEM (veda, technológie, strojárstvo a matematika), so špeciálnym zameraním na vesmír.
Challenger aj Merkúr
K beneficientom patria organizácie ako štipendijná nadácia Astronaut Scholarship Foundation, ktorú založili astronauti z projektu Merkúr, či Centrum Challenger, ktoré vytvorili rodiny posádky z letu vesmírnej lode Challenger, ktorý skončil v roku 1986 tragédiou.
Bezos je v súčasnosti najbohatším mužom sveta a hodnotu jeho majetku Forbes odhaduje na 177 miliárd dolárov. Dáta ku koncu leta minulého roka naznačujú, že na charitatívne aktivity daroval dovtedy menej ako percento svojho majetku, teda oveľa menej ako mnohí ďalší miliardári, napríklad Warren Buffett či George Soros.
Bezos z pozície CEO Amazonu odstúpil tento rok v júli, opraty v spoločnosti prenechal Andymu Jassymu — a zbohatol o 10 miliárd dolárov, keď americká vláda zrušila zmluvu s Microsoftom, o ktorú bojoval aj Amazon.
Bezosova bývalá manželka a filantropka Mackenzie Scott (22. v rebríčku najbohatších ľudí sveta s hodnotou majetku odhadovanou na 62,2 miliárd dolárov) tiež podporuje múzeá. V júni tohto roka ohlásila dary pre ďalšie inštitúcie vrátane Národného múzea mexického umenia v Chicagu newyorského múzea Číňanov v Amerike. Na podobné aktivity vynaloží celkovo 2,7 miliardy dolárov.
Autorkou článku je Eliza Haverstock z Forbes US.
Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk
