Škótska dátová vedkyňa napísala knihu o tom, že máme reálnu šancu stať sa prvou generáciou, ktorá bude žiť udržateľne.
Strach z budúcnosti. Viera, že ľudstvo je stratené. Obavy hraničiace s presvedčením, že sa už nič nedá robiť a náš osud na tejto planéte je spečatený. Zdá sa vám to povedomé? Mnohí ľudia, najmä z mladšej generácie, trpia klimatickou úzkosťou a ich obavy o budúcnosť planéty sú také veľké, že na tento svet nechcú priviesť deti.
Nielen im môže kniha škótskej dátovej vedkyne Hannah Ritchie otvoriť oči a pomôcť pozrieť sa na to, čo sa okolo nás deje, s novou perspektívou plnou nádeje. Ako sama hovorí, ešte nie je všetko stratené a nie je koniec. Ak vytrváme v odhodlaní meniť veci k lepšiemu, môžeme byť prvou generáciou, ktorá bude žiť udržateľne.
Hannah Ritchie v knihe rozoberá osem rôznych oblastí a výziev, ktorým čelíme – od udržateľnosti cez znečistenie ovzdušia, klimatickú zmenu, stratu biodiverzity, odlesňovanie, potravinovú bezpečnosť až po znečistenie oceánov či nadmerný rybolov.
Zozbierala obrovské množstvo údajov a pre lepšie pochopenie a zjednodušenie komplikovaných vedeckých ukazovateľov a trendov ich zasadila do kontextu a „preložila“ do zrozumiteľnej reči.
Vo svojej knihe poukazuje na to, že aj napriek obrovským problémom a výzvam, ktorým čelíme, mnohé nasvedčuje tomu, že zmena k lepšiemu už začala.
Jej kniha s názvom Nekoniec sveta vychádza na jeseň tohto roka vo vydavateľstve barecz & conrad books.
Ste súčasťou platformy Our World in Data. Čo je jej cieľom a aká je vaša úloha v nej?
Our World in Data je kolaborácia medzi výskumníkmi z Oxfordu, kde tiež pôsobím, a mimovládnou organizáciou The Global Change Data Lab. Snažíme sa o prepojenie výskumu a dát s verejnosťou, novinármi či politickými aktérmi. Naša snaha vychádza z toho, že už dnes máme výskum a dáta z mnohých oblastí, no akademici ich niekedy nedokážu komunikovať tak, aby to politickí aktéri či bežní ľudia dokázali pochopiť. My sa tieto témy snažíme spracovať a priniesť ich širokej verejnosti vo forme, ktorá je zrozumiteľná. Nezameriavame sa len na environmentálne problémy, ale aj na oblasti, ako sú verejné zdravie, poľnohospodárstvo, energetika, chudoba, kvalita života a ďalšie. Náš záber je široký.
Dáta a trendy, o ktorých píšete v knihe, môžu pomôcť zmierniť obavy ľudí o budúcnosť planéty. Zároveň platí, že sa naďalej musíme snažiť meniť veci k lepšiemu. Čo bolo impulzom pre napísanie knihy?
Kniha sa opiera o výskum a dáta, ktoré som dlhodobo zbierala, študovala a snažila sa im porozumieť. Odvíja sa od environmentálnych problémov, ale venuje sa aj ďalším témam, ktoré s tým súvisia. K napísaniu knihy ma podnietilo zistenie, že ľudia týmto problémom veľmi nerozumejú, čo chápem, keďže ide o naozaj komplikované témy.
Prečo je ťažké tomu porozumieť?
Problém môže byť v tom, že pre ľudí je vo všeobecnosti ťažké pochopiť, čo sa vlastne deje – napríklad z pohľadu klimatickej zmeny. Je pravdou, že situácia je naozaj taká vážna, že zajtra môžeme všetci umrieť? Alebo je pravdou, že klimatická kríza nie je v skutočnosti problémom?
Kde je teda pravda?
Ako to už býva, je niekde uprostred. Chcem, aby ľudia pochopili, aký naliehavý je tento problém, ako sa dá riešiť a čo by mali pre to robiť. Pre klimatických vedcov a ďalších odborníkov boli len nedávno najväčším problémom popierači klimatickej zmeny. Dnes vidíme dramatický nárast v skupine ľudí, ktorá je presvedčená, že už je neskoro na hľadanie riešení a podľa ich názoru je teda zbytočné čokoľvek robiť. Obe extrémne pozície sú rovnako nebezpečné.
Neil Palmer/CIAT – Flickr, CC BY-SA 2.0, https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=28394015
Ako to vidíte vy?
Faktom je, že naozaj čelíme veľkým výzvam, ale nie je príliš neskoro, aby sme s tým niečo urobili. K napísaniu knihy ma motivovalo aj to, že poznám veľa ľudí, ktorí chcú niečo robiť, chcú prispieť k zmene a snažia sa najlepšie, ako vedia. Často sa však zamerajú na veci, ktoré nie sú až také dôležité a v konečnom dôsledku ani efektívne. Dôvodom je, že nemajú správne informácie a mrhajú energiu na veci, ktoré veľa nezmenia.
V knihe píšete, že namiesto toho, aby sme boli poslednou generáciou na Zemi, máme šancu byť prvou generáciou, ktorá by mohla žiť udržateľným spôsobom. Z čoho pramení tento optimizmus?
Myslím si, že keď ľudia premýšľajú o udržateľnosti, automaticky myslia na environmentálne dopady. Domnievame sa, že udržateľnosť znamená, že ak chceme urobiť niečo pre budúce generácie a zachovať prírodu v čo najlepšom možnom stave, musíme sa snažiť o to, aby naše environmentálne dopady boli čo najmenšie. To je pravda, ale je podstatné, aby sme videli aj druhú polovicu rovnice. Rovnako dôležité je snažiť sa zabezpečiť dobrý život všetkým ľuďom na Zemi. V dejinách ľudstva sa nám obidve časti spomínanej rovnice ešte nikdy nepodarilo dosiahnuť.
Nežili naši predkovia udržateľnejšie?
