Jedna sestra je zameraná na čísla, druhá na ľudí. Obe však dnes nesú zodpovednosť za rodinný Zábranský holding, ktorý vybudovali ich rodičia.
Keď sa zvnútra stavby pozriete na drevenú strešnú konštrukciu, možno vám napadne slovo rám. Skúsenejší čitateľ si možno spomenie na krov. „To sú väzníky. Pozor, to je úplne niečo iné,“ upozorní nás však Tereza Zábranská, ak nesprávne pomenujete vodorovný trám, ktorý prebieha pozdĺžne cez krov.
Hoci nie je stavebná inžinierka, pokiaľ ide o strechy, na jej odbornosť sa môžete spoľahnúť. Spolu so sestrou Luciou vedie rodinnú firmu První Chodská, ktorú prevzali po svojom bratrancovi Zdeňkovi – a ten ju zasa zdedil po ich rodičoch, zakladateľoch spoločnosti Vladimírovi a Věre. Tí vybudovali malú „ríšu“, dnes známu ako Zábranský holding, ktorá zastrešuje niekoľko firiem.
Všetky s jediným cieľom: symbolickým vrchnákom nad stavbou jasne určiť, kde je vonkajší priestor a kde sa začína vnútro. Tridsaťštyriročná Tereza, staršia z oboch sestier, prevzala vedenie holdingu už pred štyrmi rokmi. Mladšia Lucia sa stala konateľkou První Chodské minulý rok a s Terezou sa rovnocenne delí o vedenie firmy.
Strechy ako remeslo
Tereza má na starosti finančnú stránku biznisu, zatiaľ čo Lucia rieši všetko, čo sa týka zamestnancov a marketingu. S obchodom im pomáha aj obchodná riaditeľka. „Ja a Tereza sme každá úplne iná osobnosť,“ vysvetľuje Lucia na pobočke firmy v Chrášťanoch, kým jej pod nohami pobehuje miestny „happiness manager“ drobné šteniatko Sunny.
„Ja som komunikatívnejšia, viac orientovaná na vzťahy. Terka je výborná na čísla a financie,“ dopĺňa. Delí ich šesť rokov, čo možno neznie ako veľa, ale počas dospievania to cítiť. V detstve medzi nimi bývali typické sesterské škriepky, ktoré, ako Lucia sama priznáva, často vyvolávala práve ona. Počas puberty sa však rozdiely začali stierať a dnes sú presvedčené, že sa navzájom dobre dopĺňajú.
„Niekedy je potrebné zamestnancom vysvetliť aj nepríjemné situácie. Z toho som vždy celá nesvoja, ale Lucke to ide ľahko. Zato ona má husiu kožu z excelu, v ktorom sa vyžívam ja,“ hovorí so smiechom staršia zo sestier. Zároveň priznáva, že keď sa pohádajú, ako prvá ide podať ruku na zmierenie vždy Lucia.
Okrem První Chodské, ktorá rieši všetko okolo striech, je v rodinnom holdingu aj spoločnosť Tesario, ktorá vyrába drevené strešné konštrukcie.
Práve Tereza má pod palcom financie v skupine, ktorú tvorí päť firiem, pričom První Chodská je najväčšia. Každoročné tržby presahujúce miliardu českých korún (vyše 40 miliónov eur) a EBITDA v desiatkach miliónov korún znamenajú pre Terezu plné pracovné nasadenie.
Okrem První Chodské, ktorá rieši všetko okolo striech, je v rodinnom holdingu aj spoločnosť Tesario, ktorá vyrába drevené strešné konštrukcie. Jej sesterská firma zabezpečujúca montáže, a ďalšia entita, ktorá spravuje všetky nehnuteľnosti. Iba První Chodská má po celej republike devätnásť pobočiek.
Minulý rok do portfólia pribudla firma Střechy Praha, v ktorej Zábranskí odkúpili zostávajúci polovičný podiel. Tá mimochodom organizuje niečo ako český „strechársky super bowl“ – veľtrh Střechy–Solar–Řemeslo, ktorého dvadsiaty šiesty ročník sa konal vo februári.
Otec stále radí
Obe sestry si občas prídu po radu za otcom Vladimírom. Počas rozhovoru na neho často príde reč a priznávajú, že dianie v rodinnej firme vnímali už odmalička a hodnoty aj postoj k podnikaniu prirodzene prevzali od svojich rodičov. Rovnako ako neskôr aj samotné podnikanie.
„Najťažšie je vyrovnať sa s tým, aký odkaz po sebe otec vo firme zanechal ako osobnosť. My si to meno ešte len budujeme – aspoň ja určite. Snažím sa každý deň obhájiť svoju pozíciu. Myslím, že sa nám to darí,“ hovorí Lucia, keď sa rozhovor stočí k téme preberania zodpovednosti.
Jan Berounský pre Forbes Česko
Tereza má tento vnútorný boj už za sebou, aj keď priznáva, že nastúpiť na čelo holdingu po zakladateľovi nebolo jednoduché. Stretávala sa s pochybnosťami, či zvládne viesť celú skupinu. „Keď som sa stala konateľkou a finančnou riaditeľkou, ľudia ma vôbec nebrali vážne,“ priznáva Tereza.
Zamestnanci vo firme jednoducho pochybovali, a hoci jej to nepovedali priamo, spätne sa k nej tie pochybnosti dostávali. Novopečená riaditeľka sa obávala, či sa jej podarí udržať fungujúci tím pokope. V minulosti často viedla tímy tam, kde „horelo“ a boli potrebné rázne rozhodnutia. Neraz musela aj prepúšťať.
Dnes má pocit, že si k ľuďom vo finančnom oddelení našla cestu, najmä vďaka poctivej práci. Keď vlani po šiestich rokoch odchádzal z vedenia První Chodské jej bratranec Zdeněk, zamestnanci jej povedali, že už nemajú obavy. Pretože majú vo vedení ju. A to ju potešilo.
„Dostať sa do tejto pozície bola dlhá cesta. Mám dojem, že iné tímy zo mňa ešte stále majú rešpekt. Ale myslím si, že byť finančná riaditeľka, ktorá všetko všetkým schváli, tiež nie je správna cesta,“ hovorí Tereza. Lucia v čase, keď sa pred rokmi riešilo obsadenie vedenia najväčšej spoločnosti v holdingu, ešte študovala. Napokon do rodinnej firmy nastúpila a postupne sa vypracovala na personálnom oddelení.
Nová éra firmy
Svoj súčasný tím si už vybrala sama. Ani jedna z nich sa vraj v prístupe k biznisu výrazne nelíši od svojich rodičov, pravdepodobne aj preto, že vo firme strávili veľkú časť detstva. Tereza od jedenástich rokov pracovala v marketingovom oddelení, tlačila letáky a vkladala ich do obálok. Sama povedala, že to bola vtedajšia verzia newslettera. Ako malá zas chodila za otcom do kancelárie a kreslila si obrázky. Strechy to vraj neboli, ale psíky.
„Dá sa povedať, že to bol taký podnikateľský inkubátor. Ocko nás na to pripravoval odmalička. Či sme si to uvedomovali, alebo nie. Verím, že z toho dnes čerpáme a že sme z deväťdesiatich deviatich percent samostatné,“ dopĺňa sestru Lucia.
Tereza dnes musí prísne strážiť firemné rozpočty, a to v náročnom období, keď ubúda pokrývačov, klampiarov a tesárov, teda kľúčových zákazníkov První Chodské. Paradoxne si však myslí, že ak niekedy malo remeslo skutočne zlaté dno, tak je to práve dnes. Lucia čelí nemenej zložitej výzve, no darí sa jej ju zvládať. Skladníkov a predajcov, teda tváre firmy pre zákazníkov, zatiaľ nachádza úspešne.
„Popis pracovnej pozície je ako podšálka. A človek ako šálka. Jednoducho si musia sadnúť,“ hovorí Lucia a dodáva, že pracovný trh sa opäť rozhýbal a na stole jej pristávajú kvalitné životopisy. Pre firmu to napokon nie je nič nové, podobné výzvy riešil už zakladateľ Vladimír Zábranský.
Biznisovo prepojená rodina sa stretáva najmä pri nedeľných obedoch. A dbajú na duševnú hygienu, čo znamená, že o holdingu sa pri stole nerozpráva.
Aj preto vznikla rodinná nadácia Schody do života, ktorá mala pomáhať sociálne či zdravotne znevýhodneným deťom. Otec Terezy a Lucie si projekt zobral za svoj. Pôvodne vybrali pätnásť chlapcov z detských domovov, ktorým chceli Zábranskí symbolicky poskytnúť „schody do života“ a previesť ich výučbou remesla pokrývača, tesára či klampiara. Vladimír Zábranský chodieval na ich rodičovské združenia, zaujímal sa o ich život. Z pätnástich chlapcov sa nakoniec vyučili traja a nastúpili do První Chodské. Dnes už vo firme nikto z nich nepracuje.
Biznisovo prepojená rodina sa stretáva najmä pri nedeľných obedoch. A dbajú na duševnú hygienu, čo znamená, že o holdingu sa pri stole nerozpráva. A platí to aj pre rodinnú skupinu na WhatsAppe, v ktorej dominuje západ slnka, psíky a deti. Tereza a Lucia teraz podľa vlastných slov vstupujú do stabilizačného roka, počas ktorého chcú nastaviť vnútorné procesy tak, aby riadenie První Chodské aj ostatných firiem prebiehalo hladko. Do firmy pritom už pomaly nakúka aj tretia generácia Zábranských.
Tereza do práce berie svoje dve deti vo veku osem a deväť rokov, ktoré sa zatiaľ naučili skartovať papiere. Na otázku, kedy presne prepadli vášni pre strechy, nastane dlhé ticho. Potom sa na seba sestry pozrú a nahlas sa rozosmejú.
Bez zbytočného patosu priznávajú, že ich strechy bavia, no rovnako poctivo by v rodinnej firme pracovali, aj keby sa venovala čomukoľvek inému. Dnes ich čakajú, v ideálnom prípade, ešte desaťročia spoločnej práce. Za to, čo vybudovali rodičia, cítia zodpovednosť. Chcú firmu posunúť ďalej a zanechať na nej vlastný odtlačok. Neplánujú robiť kompromisy. Pretože kompromis je možno uspokojivý dáždnik, ale mizerná strecha.
Článok vyšiel pôvodne na českom Forbese a jeho autorom je Michal Bernáth.
