Deväť veľkých spoločností zaoberajúcich sa umelou inteligenciou (AI) a technológiami bude musieť do roku 2030 financovať kapitálové výdavky vo výške 4,1 bilióna dolárov.
V správe o zadlžovaní to uviedla Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). Medzi tieto spoločnosti patria Amazon, Google zo skupiny Alphabet, Meta či Microsoft.
Financovanie polovice tejto sumy na dlhopisových trhoch by znamenalo, že týchto deväť spoločností by predstavovalo 15 percent celosvetovej emisie korporátnych dlhopisov. OECD uviedla, že prudký nárast pôžičiek spoločností zaoberajúcich sa AI, ktoré sa snažia rozšíriť dátové centrá a zvýšiť výkon procesorov, môže spôsobiť, že trhy s podnikovými dlhopismi budú viac pripomínať trhy s akciami.
Obchodovanie s akciami sa považuje za rizikové, pretože akciové trhy majú značnú volatilitu.
12 percent akcií
Spomínaných deväť spoločností tvorí tiež 12 percent celosvetovej trhovej kapitalizácie akcií. V roku 2025 na dlhopisových trhoch získalo 122 miliárd dolárov, čo predstavuje takmer polovicu emisií technologických firiem na celom svete.
Zbližovanie akciového a dlhopisového trhu by mohlo investorom sťažiť diverzifikáciu investícií a zabezpečenie rizík, povedal agentúre Reuters Carmine Di Noia, riaditeľ OECD pre oblasť financií a podnikania.
Infraštruktúra pre AI môže do roku 2030 vyžadovať ďalšie investície vo výške približne päť biliónov dolárov, čo pravdepodobne výrazne zvýši zadlženie odvetví, ako sú nehnuteľnosti, energetika a IT hardvér.
„To spochybňuje schopnosť súčasného globálneho trhu s nefinančnými podnikovými dlhopismi v hodnote 17,2 bilióna dolárov absorbovať novú ponuku tohto rozsahu, najmä v kontexte stále sa rozširujúceho zadlžovania štátnymi dlhopismi a meniacej sa investorskej základne,“ varovala OECD.
Rast výdavkov o 44 percent
Výdavky na investície do AI a súvisiacej infraštruktúry by sa tento rok podľa odhadu spoločnosti Gartner mohli vyšplhať na 2,5 bilióna dolárov, čo predstavuje nárast 44 percent oproti roku 2025. V posledných mesiacoch sa objavujú varovania pred možnou investičnou bublinou spočívajúcou v nadhodnotení akcií naviazaných na túto technológiu.
Podľa analýzy portálu Der Standard je mnoho sľubov od predstaviteľov start-upov zameraných na AI prehnaných a realita je ďaleko od ich plánov.
Výkonná riaditeľka Medzinárodného menového fondu (MMF) Kristalina Georgievová upozornila, že optimizmus ohľadom AI rozprúdil trhy a pomohol podporiť globálnu ekonomiku. Prudká korekcia pri cenách akcií by však podľa nej mohla zabrzdiť ekonomický rast, odhaliť zraniteľné miesta globálneho systému a skomplikovať život najmä rozvojovým krajinám.
Britská centrálna banka uviedla, že ocenenie akcií na amerických akciových trhoch sa v niektorých ukazovateľoch podobá ocenení, ktoré bolo zaznamenané v blízkosti vrcholu takzvanej dotcomovej bubliny. Tá praskla v roku 2000.
Medzi rokmi 1995 a vrcholom bubliny v marci 2000 index Nasdaq Composite, v ktorom je zastúpených mnoho akcií technologických firiem, vzrástol približne o 600 percent.
Následne do októbra 2002 klesol o 78 percent a zmazal všetky zisky z predchádzajúceho obdobia.
