Na začiatku stačí pár priateľov a chuť zažiť čosi veľké. Tak sa často začína písať história. Napríklad história cyklistickej veľkej jazdy, Gran Fonda, ktorú sedemnásť priateľov odštartovalo v máji roku 1971 v talianskom mestečku Cesenatico.
Legendárna sedemnástka sa rokmi rozrástla na 25-tisíc účastníkov a Gran Fondo sa z talianskeho cyklistického sviatku zmenilo na celosvetový. A prvý augustový víkend aj na „bratislavský“.
„Nay Gran Fondo Bratislava sú preteky pre hobby cyklistov, ktorí si chcú vyskúšať náročnosť veľkej jazdy,“ vysvetľuje organizátor Noro Kirschner. „V našom prípade má cyklomaratón 132 kilometrov a prevýšenie 1145 metrov,“ opisuje, pričom trasa sa začína aj končí v Bratislave a prechodom cez Pezinskú Babu obíde obe strany Malých Karpát.
Oslava regiónu
Náročnosť slovenskej trate vychádza z talianskej tradície a je zakorenená priamo v DNA Gran Fonda. Jeho účastníci chcú zažiť niečo veľké. V Taliansku sa vydávajú po stopách legiend, ktoré v prímorských mestečkách vyrastali a jazdili po okolitých kopcoch. Spojiť preteky s regiónom sa preto snažia aj bratislavskí usporiadatelia.
„V Taliansku je Gran Fondo vždy oslavou daného regiónu. Organizujú ho miestne kluby a je veľkou propagáciou aj pre miestny cestovný ruch. Jazdci prichádzajú často s celými rodinami. Stáva sa, že jeden víkend je jazda v jednom meste a nasledujúci v druhom a oni tam strávia celý týždeň,“ vysvetľuje Kirschner jeden z rozmerov podujatia pre samotný región.
Samozrejme, Gran Fondo v prvom rade láka cyklistov. V súčasnej ére veľkej popularity hobby cyklistiky záujem o legendárne preteky láme rekordy. Gran Fondo Nove Colli, ktoré odštartovala spomínaná partia sedemnástich kamarátov, dokáže 10-tisíc lístkov vypredať v priebehu pár minút.
Mnohí hobby cyklisti z hlavy sypú mená ďalších legendárnych „veľkých jázd“, ako sú Maratona delle Dolomiti, Strade Bianche, Stelvio či Milano Sanremo. Fanúšikovia cestnej cyklistiky určite tieto názvy poznajú. Či už ako legendárne talianske jednodňové klasiky, alebo ako alpské stúpania a vrchárske prémie, kde sa rozhodovali veľké súboje cyklistickej histórie.
„My sme históriu Gran Fonda v Bratislave začali písať len vlani,“ vysvetľuje Noro Kirschner. „V hlave sme ju však mali už dávno. Keď sme však chceli konečne začať, prišiel covid a museli sme ho odložiť,“ dodáva.
Verí však, že bratislavské Gran Fondo si svoju históriu vybuduje tiež. Nielen preto, že tu vyrástla silná cyklistická komunita. Ale najmä preto, že okolie hlavného mesta a Malé Karpaty ponúkajú výnimočné prostredie pre cyklistov.
Pod majestátnym Červeným Kameňom
Čo teda robí trať bratislavského Gran Fonda výnimočnou? „Asi najkrajší je úsek okolo hradu Červený Kameň,“ opisuje organizátor. Malebné sú aj malokarpatské mestečká Modra, Pezinok či Častá a Smolenice. „A, samozrejme, Pezinská Baba, ktorú cyklisti prejdú dvakrát,“ dodáva.
Štart aj cieľ je na bratislavských Boroch a kratšie „Medio fondo“ sa na svojich 89 kilometroch pozrie na trojuholník na Záhorí – Pernek, Malacky, Rohožník. „Na kratšej trati je prevýšenie iba 415 metrov, čiže si preteky môžu užiť pretekári na rôznych úrovniach,“ dodáva Kirschner.
Špecialitou je súťaž družstiev, ktorá môže byť podľa neho aj netradičným tímbuildingom. Pri registrácii pretekár zadá svoj tím a prví traja z tímu sa počítajú do celkového času.
„Samozrejme, atmosféru Gran Fonda chceme preniesť aj na deti. Máme pre ne preteky v kategóriách od troch až do dvanásť rokov, aj keď najmenší budú jazdiť na odrážadlách,“ dodáva s úsmevom Kirschner.
Vzdialenosti sú detské, od sto metrov do necelých štyroch kilometrov. A aby deti mohli bezstarostne šliapať, trať vedie okolo Bory Mall po širokej uzavretej ceste.
Kto zvíťazí a kto sa zúčastní?
Aj keď najväčších súperov bude väčšina pretekárov hľadať vo vlastnej kondícii a najväčším úspechom bude prísť do cieľa v dobrom čase, preteky sú otvorené pre každého, teda aj pre pretekárov. Navyše, kondícia viacerých hobby cyklistov je na výnimočnej úrovni.
V zahraničí sa stáva, že aj bývalí profíci majú problém zvíťaziť na takýchto pretekoch, pretože miestni cyklisti dokážu jazdiť fantasticky, zhodujú sa viacerí účastníci podujatí Gran Fondo vo svete.
„Pre mňa je dôležité, že záver pretekov ide po širokej ceste, takže si finále môžu tí najlepší férovo rozdať,“ vysvetľuje Kirschner. Nech vyhrá ten najlepší.
Aj tak najdôležitejšie bude napísať ďalšiu kapitolu do histórie bratislavského Gran Fonda. Hoci žijeme v časoch, kedy po závode bude väčšina z cyklistov kontrolovať svoje garminy, Stravu a mobilné telefóny, o pár rokov sa spomienky i tak zhutnia do viet typu – pamätáš na ten stupák pod Červeným Kameňom, alebo ako mi došli sily na Babe, alebo ako fúkalo za Malackami…
A o pár rokov neskôr, keď sa tieto spomienky pomiešajú, budú najlepšie debaty o tom, v ktorom roku sa to vlastne stalo. A na konci diskusie vždy príde dôvetok, že to Gran Fondo bolo bez pochýb „veľká jazda“.