Nie všetky „zelené“ fondy sú naozaj ekologicky zamerané. Niektoré z nich držali investície vo firmách spracovávajúcich fosílne palivá, hoci deklarovali opak.
ESG je čoraz silnejšia investičná sila. Ovplyvňuje drobných investorov pri výbere fondu, veľkých správcov pri zostavovaní portfólia aj samotné firmy, ktoré sa snažia zapáčiť investorom. Stávajú sa preto viac spoločensky zodpovednými?
O tomto trende sa hovorí už dlhšie. Dokonca natoľko, že v mnohých prípadoch sa z výrazu ESG stal buzzword. Všetci by chceli robiť dobrý dojem, no často ide len o lacnú pretvárku. A to vedie k postupnej únave trhu.
Spomaľujúci sa rast
Veľkosť ESG investičného trhu dosiahla vlani podľa odhadov Bloomberg Intelligence 30 biliónov dolárov. V roku 2030 by to malo byť o desať biliónov viac. Celkový sektor finančných investícií by sa pritom mohol vyšplhať na 140 biliónov. ESG teda bude tvoriť zhruba štvrtinu celého trhu.
„Prognóza rastu je na úrovni 3,5 percenta ročne, čo sú len dve tretiny toho, ako to bolo v rokoch 2016 až 2020. Očakávame, že trh dospeje a s rastúcou kontrolou a reguláciou získa dôveryhodnosť,“ hovorí Adeline Diab, riaditeľka globálneho výskumu a stratégie ESG v Bloomberg Intelligence. Sektor podľa nej vstupuje do fázy konsolidácie, ktorá sa vyznačuje pomalším rastom a zrelosťou.
Trh ESG poháňa viacero faktorov. Primárny je udržateľnosť, keď čoraz viac drobných investorov, firiem a vlád považuje životné prostredie, sociálnu rovnosť a verejné veci za hlavnú prioritu. Téma získava na sile najmä u mladšej generácie a jej vstupom na investičný trh sa zvyšuje dopyt po zodpovedných riešeniach.
Schopnosť zarobiť viac
ESG sa tak stalo módnou záležitosťou. Navyše s prísľubom vyšších výnosov. Niektorí analytici naznačujú, že rozumný a zodpovedný manažment firiem prinesie v dlhodobom horizonte viac ako tradičné investície.
„Vklady do ESG aktív sú aj napriek rastúcej skepse voči globálnej politike stále výnosnejšie ako klasické investičné tituly,“ hovorí Olívia Lacenová, hlavná analytička brokerskej spoločnosti Wonderinterest Trading. Vypočítava, že priemerné ročné zhodnotenie indexu MSCI World ESG dosiahlo za uplynulých päť rokov 12,7 percenta. Materský index MSCI World mal pritom výnos nižší v priemere približne o jeden percentuálny bod.
Podobný rozdiel vidieť aj pri desaťročnom horizonte. „Pre bežných investorov to znamená, že dáva zmysel investovať do ETF fondov naviazaných na indexy firiem spĺňajúcich prísne kritériá udržateľnosti,“ konštatuje Lacenová.
Výrazne pozitívny rozdiel zaznamenal podľa nej MSCI World ESG najmä v roku 2021, keď prekonal MSCI World až o tri percentuálne body. Minulý rok dosiahol jeho „nadvýnos“ 1,5 percenta. Opačnú situáciu priniesol rok 2020, keď ESG index zaostal približne o šesť desatín percentuálneho bodu za hlavným trhovým indexom. „Pri investovaní preto určite odporúčam ESG aktíva ako dôležitú súčasť diverzifikovaného investičného portfólia,“ radí analytička.
Bez vplyvu na výnos
Country manager spoločnosti Amundi pre Slovensko Miroslav Ovčarik však pripomína, že „nadvýnos“ ESG investícií sa nedá zovšeobecniť. Výkonnosť sa podľa neho líši podľa zvolenej stratégie, sektora a aktuálnych trhových podmienok.
„V roku 2024 niektoré udržateľné fondy dosiahli lepšiu výkonnosť ako trh, kým iné zaostávali. Napríklad index MSCI World Climate Change profitoval z technologického boomu, zatiaľ čo index MSCI World SRI utrpel pre menšiu expozíciu niektorým veľkým hráčom,“ približuje. Udržateľné investície teda prinášajú podľa neho dobré výnosy, no neznamená to, že vždy zvíťazia.
Za výhodu ESG považuje väčšiu stabilitu. Spoločnosti, ktoré dodržiavajú prísnejšie pravidlá, sú totiž odolnejšie proti zmenám v regulácii. To môže pomôcť stabilizovať výkonnosť. „To však neznamená, že fondy ESG dosahujú vždy lepšie výsledky alebo sú menej volatilné. Všetko závisí od konkrétnej stratégie, sektorového zloženia a vývoja na trhu,“ prízvukuje Ovčarik.
Dodáva, že investori vnímajú ESG čoraz viac ako súčasť inteligentného riadenia rizík, nielen ako morálnu voľbu. „Z našej skúsenosti však vieme, že táto téma je oveľa dôležitejšia pre inštitucionálnych investorov a len v malej miere pre retailových klientov,“ naznačuje finančník.
Amundi kladie podľa Ovčarika dôraz na transparentnosť a zrozumiteľnosť. „Cieľ je, aby bolo jasné, čo fond ponúka a aké sú jeho ESG kritériá,“ vysvetľuje. Platí to podľa neho tak pri spoločensky zodpovedných, ako aj tradičných riešeniach.
Z prípadu na prípad
Ani Peter Augustín, riaditeľ odboru treasury a investície Slovenskej sporiteľne, nevidí ESG ako viac alebo menej výnosné ako tradičné investície. Rozdiely medzi týmito dvomi svetmi sa podľa neho stierajú. „Pokiaľ si porovnáme fondy sledujúce zloženie indexu S&P 500 a fond, ktorý si vyberá ESG spoločnosti z tohto indexu, našli by sme takmer totožné zhodnotenie,“ hovorí.
Vysvetľuje, že je to spôsobené prerastaním sektorov. „Väčšina veľkých spoločností je zastúpená tak v ESG, ako aj v tradičnom investovaní, keďže ESG tvorí iba podmnožinu tradičného sektora,“ konštatuje. „Spočiatku sme evidovali boom v súvislosti s ESG a fondy orientované na tento smer zažívali väčší nárast. To tlačilo hore aj tradičné fondy, v ktorých sa tieto spoločnosti nachádzali,“ objasňuje. Príklady sú podľa neho firmy ako Apple, Nvidia, Microsoft alebo Amazon, ktoré sa nachádzajú vo väčšine svetových fondov.
Nedá sa podľa neho povedať, že ESG je vždy viac alebo menej výnosné ako zvyčajné produkty. „ESG fondy v niektorých obdobiach vyrovnali alebo prekonali tradičné investície. Napríklad v rokoch 2019 až 2021 rástli firmy ako Tesla, Vestas či NextEra Energy rýchlejšie než fosílne palivá. Naopak, v obdobiach vysokých úrokových sadzieb alebo energetických kríz ESG fondy zaostávajú. V rokoch 2022 a 2023 rástli najmä ropné spoločnosti ako ExxonMobil a Chevron,“ uvádza príklady protichodného vývoja.
Augustín pripomína, že obnoviteľné zdroje energií sú kapitálovo náročné a závislé od dotácií, čo znamená vyššie riziko pri rastúcich úrokových sadzbách. Rozdiely treba podľa neho robiť aj pri malých a veľkých spoločnostiach.
„Environmentálne a zodpovedné investovanie však stále predstavuje trend investovania, ktorý má veľký potenciál. Je to tým, že väčšina veľkých spoločností chce pôsobiť pod značkou ESG, čo im prináša dobré meno a vďaka tomu aj možné vyššie zisky,“ konštatuje odborník.
Nešvár s názvom greenwashing
Práve prílišná snaha o dobré meno a lacný marketing je problémom ESG sveta. Čoraz viac firiem a fondov sa snaží získať pozornosť investorov prívlastkami „zelený“, „udržateľný“ alebo „spoločensky zodpovedný“. Výsledkom je, že mnohé sa tvária ako ESG, hoci nie sú.
Podľa štúdie spoločnosti Deloitte až v dvoch tretinách prípadov z 593 skúmaných ESG fondov nebolo možné jednoznačne preukázať, či spĺňajú klimatické požiadavky plynúce z Parížskeho dohovoru. Niektoré z fondov dokonca držali investície vo firmách spracovávajúcich fosílne palivá, hoci deklarovali opak.
Prípadov podvádzania je mnoho. Pojem greenwashing označuje situáciu, keď má subjekt nepodložené alebo prehnané tvrdenia o tom, aké sú jeho produkty šetrné k životnému prostrediu, čím získava neoprávnené výhody u verejnosti alebo investorov.
V máji 2022 napríklad spoločnosť Deutsche Bank a jej investičná divízia DWS čelili obvineniam z podobného negatívneho správania. Týkali sa možného zavádzania investorov tvrdeniami o udržateľnosti. Rok nato sa DWS dohodlo s americkou Komisiou pre cenné papiere a burzy na mimosúdnom vyrovnaní vo výške 25 miliónov dolárov.
Spoločnosť Tesla v roku 2022 vyradili z indexu S&P 500 ESG pre nedostatočnú uhlíkovú stratégiu aj rasovú diskrimináciu. Elon Musk v reakcii na to nazval hodnotenie podvodom. O rok neskôr firmu opäť prijali do indexu.
Aj dnes pritom hrozia Tesle obvinenia. Vlani sa preukázalo, že v závode v Texase dochádza k toxickým emisiám a nelegálnemu vypúšťaniu nebezpečných odpadových vôd. Viedlo to k vyšetrovaniu Agentúry pre ochranu životného prostredia.
Austrálska investičná spoločnosť Vanguard dostala pokutu vo výške 12,9 milióna dolárov za greenwashing v súvislosti so svojím fondom Ethically Conscious Global Aggregate Bond Index Fund. Austrálska komisia pre cenné papiere a investície ju žalovala za zavádzanie investorov v prípade ESG kritérií.
Za nesprávne vyjadrenia týkajúce sa ESG vo svojich produktoch čelila pokute aj Goldman Sachs.
Podľa portálu CMS Wealth je varovným signálom naznačujúcim greenwashing nadužívanie slov ako „udržateľný“ alebo „ekologický“, hoci nie je definované, akým spôsobom to spoločnosť dosahuje. Ďalšou indíciou môžu byť vágne vyhlásenia, napríklad že spoločnosť pracuje na uhlíkovo neutrálnych operáciách, no nie je stanovený časový rámec ani jasný plán na dosiahnutie cieľa.
Pomôže regulácia?
Ak má slovo ESG opäť nadobudnúť vážnosť, je potrebná jasná definícia. Musí byť dané, čo je zodpovedné správanie a čo nie. Dnes systém komplikuje množstvo rôznych, navzájom nesúvisiacich parametrov a pravidiel, pričom chýba jasná dohliadajúca autorita.
Pozitívne je, že Európsky parlament už schválil smernicu zakazujúcu greenwashing. Firmy by nemali používať „zelené“ označenia, ak ich nebudú mať relevantne potvrdené, napríklad výsledkami testov.
Okrem toho Európsky orgán pre cenné papiere a trhy zaviedol pravidlá pre názvy fondov obsahujúce termíny ako „zelený“ alebo „udržateľný“. Vyžaduje, aby minimálne 80 percent ich aktív bolo alokovaných do environmentálnych, sociálnych alebo udržateľných cieľov. Fondy, ktoré nespĺňajú tieto kritériá, budú musieť zmeniť názov alebo investičnú stratégiu.
V Británii získal Úrad pre hospodársku súťaž a trhy právomoc ukladať pokuty až do výšky desiatich percent globálneho obratu spoločnosti za porušenie spotrebiteľského práva, vrátane zavádzajúcich environmentálnych tvrdení, čo je tiež krok správnym smerom. Aj USA a Kanada sprísňujú pravidlá.
„ESG má za sebou niekoľko náročných rokov. Predchádzajúci rast viedol ku greenwashingu a nekonzistentným prístupom k ESG,“ konštatuje Adeline Diab z Bloomberg Intelligence. Väčšia regulačná harmonizácia bude podľa nej na posilnenie dôveryhodnosti pojmu ESG nevyhnutná. Trh zodpovedných investícií tak zrejme čaká pomalší rast ako doteraz.
Faktory pôsobiace na ESG:
- Hlavný motor ESG trendu sú regulátori (najmä v Európe).
- Európska únia zaviedla prísne pravidlá, ako je Taxonómia EÚ a CSRD (Corporate Sustainability Reporting Directive), ktoré nútia firmy vykazovať ESG ukazovatele.
- USA: Inflation Reduction Act z roka 2022 zaviedol dotácie na zelené technológie a zdanil firmy s vysokými emisiami.
- Čína podporuje obnoviteľné zdroje a plánuje byť uhlíkovo neutrálna do roku 2060.
- Spotrebiteľský tlak a reputácia značiek rastú.
- Mladšie generácie (mileniáli, Gen Z) preferujú firmy s ESG hodnotami.
- Spotrebitelia požadujú ekologické a etické produkty (napríklad biokozmetika, fair-trade káva).
- Značky sa obávajú greenwashingu, preto transparentne reportujú ESG parametre, aby nestratili dôveru.
- Z dlhodobého hľadiska je možné, že ESG porastie, ale v krátkom horizonte môžu tradičné investície priniesť vyššie výnosy, najmä v obdobiach ekonomických kríz.