Priedušné, ľahké a odolné vlákno, ktoré má schopnosť udržiavať ideálnu teplotu pri kontakte s pokožkou, je recyklovateľné a pri jeho výrobe sa nepoužívajú toxické farbivá ani pesticídy – produkcia zo Svitu sa vďaka svojim vlastnostiam uplatnila nielen v textilnom, ale aj v automobilovom, potravinárskom či nábytkárskom priemysle.
Vyrábajú sa z nej napríklad aj cestovné kufre, popruhy či laná.
Produkcia spoločnosti Chemosvit Fibrochem smerovala do Európy aj Spojených štátov, umelé vlákna zo Svitu využíval na svoje produkty aj najväčší americký výrobca športového oblečenia Nike, nórsky Helly Hansen či populárna značka vybavenia na hory TheNorthFace, taktiež z USA.
Produkcia Fibrochemu sa v najlepších rokoch hýbala na úrovni takmer 2 500 ton syntetickej priadze ročne. Firma, ktorá vznikla v roku 1996, sa marketingovo identifikovala ako „najskúsenejší a najsilnejší výrobca jemných multifilamentných polypropylénových vlákien v Európe“.
Prišli o objednávky
Dnes je situácia oveľa pochmúrnejšia, táto časť výroby Chemosvitu bojuje o prežitie. Skupine sa nepodarilo nájsť dostatok zdrojov na modernizáciu a zefektívňovanie výroby vo Fibrocheme, viac investovala do iných častí výrobného portfólia. Ešte náročnejšie bolo udržať krok s cenou, ktorú ponúkali odberateľom ázijskí výrobcovia umelých vlákien.
V roku 2023 zasiahol Fibrochem zásadný prepad objednávok – o 30 percent – a firma vykázala stratu 1,7 milióna eur. Vlani kríza pokračovala a Fibrochem zaznamenal druhé najhoršie tržby vo svojej histórii okrem roku 2019.
Foto: Chemosvit Fibrochem
Vedenie Chemosvitu preto pristúpilo k „zásadným optimalizačným opatreniam“ a na prelome rokov 2024 a 2025 došlo na znižovanie počtu zamestnancov vo Fibrocheme. Zo 147 zamestnancov, ktorí pracovali vo firme, na konci roka 2024 firma prepustila viac ako tretinu, pritom ešte koncom roka 2023 zamestnávala 208 ľudí a rok predtým 239 osôb.
„Aktuálne tam máme zhruba 120 ľudí. Pomohlo to, aktuálne máme naplnené výrobné kapacity a zbierame objednávky na ďalšie obdobie,“ hovorí predseda predstavenstva skupiny Chemosvit Pavol Králik.
Vymenili IČO, zavreli Ukrajinu
Vedenie skupiny zároveň prenieslo výrobu vlákien na materskú akciovku Chemosvit a spoločnosť Fibrochem k 1. augustu 2025 zrušilo. Výroba teda pokračuje, ale pod inou právnou entitou a – vo výrazne obmedzenej kapacite.
„Objem výroby sme znížili približne na polovicu, sme nastavení na objem predaja, ktorý v súčasnosti dokážeme v Európe a vo svete umiestniť,“ potvrdil pre Forbes predseda predstavenstva skupiny Chemosvit Pavol Králik. Plán spoločnosti je vyrobiť tento rok 900 ton syntetických vlákien.
Už ako odštepný závod Chemosvitu, a. s., sa chce skupina sústrediť len na „výrobu a predaj sortimentu s najvyššou pridanou hodnotou, zachovanie kontinuity vo výrobe pleteného tovaru a stabilizáciu výroby a predaja týkajúceho sa zdravotníctva“.
Chemosvit
Skupina zároveň ukončila výrobu vlákien v ukrajinskom meste Luck. „Vzhľadom na objem zákaziek ich dokážeme všetky vybaviť u nás vo Svite, nepotrebujeme na to držať výrobu na Ukrajine a ukrajinský závod. Ostala tam len firma, ktorá vlastní budovu a distribuuje vlákna na tamojší trh,“ dodáva Pavol Králik.
Pre úplnosť, skupina Chemosvit má v ukrajinskom Lucku aj výrobu fólií pre firmy Terichem Tervakoski a Tatrafan, tá podľa Králika ďalej pokračuje.
Vedenie bývalého Fibrochemu súčasne verí na zlepšenie situácie. „V uplynulom štvrťroku zaznamenávame postupný nárast objednávok a oživenie textilného priemyslu v Európe,“ dodáva bývalá riaditeľka Chemosvitu Fibrochem Alena Balogová, ktorá výrobu vlákien ďalej riadi aj na čele odštepného závodu.
Pracujú na znižovaní nákladov
Redukcia výroby syntetických vlákien je ďalším z úsporných a optimalizačných opatrení Chemosvitu, ktorými sa vedenie skupiny v ostatných rokoch snaží udržať svoj biznis konkurencieschopný a efektívny.
Vlani akcionári skupiny rozhodli o predaji väčšinového podielu (51 percent) v energetickej divízii Chemosvit Energochem. Ako informoval Denník N, firma dodávala podnikom Chemosvitu zemný plyn, vyrábala z neho elektrinu a teplo a teplom zásobovala aj mesto Svit. Firmu s ročnými tržbami 20 miliónov eur a 68 zamestnancami kúpila bratislavská energetická skupina EIF.
Pred piatimi rokmi Chemosvit zavrel aj dlhoročnú výrobu polypropylénových fólií na potravinárske obaly. Vedenie firmy sa rozhodlo investovať viac do ziskovejšej a perspektívnejšej potlače obalov a ponechalo si tiež výrobu polyetylénových fólií. Firma Chemosvit Folie je s tržbami vyše 80 miliónov eur najväčším podnikom skupiny, s produkciou spoločnosti sa bežne stretáva takmer každý Slovák, keďže vyrába obal napríklad aj na najpredávanejšiu čokoládovú oblátku na Slovensku – Horalku od seredského I. D. C. Holding.
Foto: archív I.D.C. Holding
Ani tejto výrobnej vetve skupiny sa však vlani nedarilo, Chemosvit Folie vykázala stratu tri milióny eur. „Vnímame na našom odbyte prepad spotreby cukroviniek, najmä v Nemecku. Cukrovinky a keksy podraželi vzhľadom na infláciu aj výrazný nárast ceny kakaa, a keďže ide o luxusnejší segment v rámci potravinových výrobkov, ľudia si ich kúpia menej alebo si kúpia lacnejšie,“ vysvetľuje Pavol Králik z Chemosvitu.
Hľadajú nové trhy
Chemosvit Folie podľa Králika zareagovala na vývoj otvorením obchodného zastúpenia v Spojenom kráľovstve a v Dánsku pre Škandináviu a snaží sa preniknúť na nové trhy. „Všimli si nás veľké nadnárodné koncerny v segmente hygieny a s viacerými z nich sme uzavreli kontrakty, nabiehajú výroby a prebiehajú kvalifikačné audity. Vo fáze obchodných rokovaní máme rozrobené nové projekty s Južnou Afrikou,“ dodal.
Firma podľa neho vyvíja nové obalové štruktúry na báze papiera a s „významnou potravinárskou firmou na Slovensku“ testuje trvalo udržateľný obal z kukurice. „Aj napriek nepriaznivému hospodárskemu výsledku musíme urobiť všetko pre to, aby sme to zvládli, a my to určite zvládneme, pretože máme výborných zamestnancov, zákazníkov a dodávateľov,“ uviedol Králik.
Rekordné výsledky však vlani vykázala spoločnosť Terichem Tervakoski, ktorá vo Svite vyrába obalové fólie pre elektrotechnický priemysel. Spoločná firma Chemosvitu a fínskej plastikárskej skupiny Rani Plast vykázala vlani najvyššie tržby vo svojej histórii – vyše 73 miliónov eur – a zisk 9,2 milióna eur.
Ostali v slovenských rukách
Skupina Chemosvit pozostáva zo skupiny firiem, ktoré sa venujú výrobe obalových fólií pre elektrotechnický a potravinársky priemysel, potlači obalov, v menšej miere aj strojárskej výrobe, napríklad baliacich automatov, ako aj recyklácii a odpadovému hospodárstvu.
Fabriky skupiny fungujú v areáli priemyselného parku v podtatranskom Svite, ktorý vybudoval ešte český veľkopriemyselník Jan Antonín Baťa. Ten v roku 1934 založil pod Tatrami závod na výrobu umelého hodvábu, okolo ktorého vyrástol dnešný Svit. Takmer všetky budovy, ktoré dal postaviť, stoja v areáli fabriky dodnes a aktívne sa využívajú. V čase socialistického režimu bola fabrika znárodnená.
Chemosvit: Firma sa orientuje na výrobu, zušľachťovanie a predaj fólií pre obaly a pre elektrotechnický priemysel, tiež na výrobu a predaj výrobkov z plastu.
V roku 1994 Chemosvit sprivatizovali vtedajší manažéri a zamestnanci štátneho podniku na čele s Michalom Ľachom. V súčasnosti podnik vedie druhá generácia rodín porevolučných manažérov.
Chemosvit je jedna z mála profitujúcich firiem, ktoré po páde režimu zostali v rukách slovenského kapitálu. V majetkovej štruktúre podnikov skupiny sa však vystriedalo aj viacero zahraničných firiem a spoluvlastníkov. Vo Fibrocheme napríklad prechodne vlastnila tretinový balík akcií talianska Ambra.
Aktuálne najväčším obchodným partnerom Chemosvitu je fínska plastikárska skupina Rani Plast, ktorá vlastní polovicu najúspešnejšej spoločnosti zo skupiny Terichem Tervakoski na výrobu fólií pre elektrotechniku.
Dohromady celá skupina doma aj v cudzine dosahuje tržby na úrovni 200 miliónov eur ročne a zamestnáva bezmála 1 800 ľudí. Firma má dcérsku spoločnosť aj v ukrajinskom Lucku, kde zamestnáva zhruba dvesto ľudí.
