Čo majú spoločné Canva, Revolut a najúspešnejšie venture kapitálové fondy sveta? Alex Dang, venture kapitalista a spoluautor knihy Venture Mindset s dvadsiatimi rokmi skúseností z McKinsey a Amazonu, tvrdí, že pozná odpoveď. A verí, že ďalší jednorožec môže vzniknúť aj na Slovensku.
Európa má talent. Má technológie. Má kapitál. Napriek tomu stále produkuje len zlomok miliardových firiem v porovnaní so Silicon Valley. Prečo? Podľa Alexa Danga problém nespočíva v schopnostiach ľudí, ale v tom, ako premýšľame o riziku, zlyhaní a ambíciách.
Dang vie, o čom hovorí. Počas dvadsiatich rokov pôsobil v spoločnostiach ako McKinsey, Ernst & Young či Amazon, kde pomáhal budovať nové digitálne biznisy a rozvíjať inovačné schopnosti firiem. V Amazone napríklad ako produktový líder stál pri spustení viacerých projektov pre milióny zákazníkov v oblastiach e-commerce, dodávateľských reťazcov aj umelej inteligencie. Dnes skúma, čo odlišuje najúspešnejšie venture kapitálové fondy od priemeru a čo si z ich prístupu môžu vziať nielen investori, ale aj zakladatelia startupov, rodinné firmy či korporácie.
„Strikeouts don’t matter; homeruns do,“ (v preklade počíta sa homerun, nie strikeout) tak znie jedna z kľúčových viet jeho knihy. Vystihuje filozofiu, ktorú odporúča každému, kto sa pohybuje v neistote. Neznamená to riskovať bezhlavo, ale experimentovať lacno, rýchlo škálovať víťazné projekty a prestať sa báť toho, čo nevyjde. Dnes, keď umelá inteligencia znížila náklady na experimentovanie takmer na nulu, je podľa neho tento princíp aktuálnejší než kedykoľvek predtým.
Neuzavrieť sa doma
Pre slovenských zakladateľov a manažérov má Dang jasný odkaz: uzavrieť sa v lokálnom ekosystéme je luxus, ktorý si dnes nemôžu dovoliť. „Firma môže vzniknúť kdekoľvek, ale ak zakladatelia a investori od začiatku myslia globálne, ich šanca na veľký úspech je výrazne vyššia.“ Canva to dokázala z Austrálie. Revolut z Londýna. Prečo by ďalší jednorožec nemohol vzniknúť na Slovensku?
Alex Dang v rozhovore hovorí o európskej opatrnosti, skupinovom myslení v predstavenstvách, generačných konfliktoch v rodinných firmách aj o tom, prečo môže byť v ére umelej inteligencie zachovávanie status quo nebezpečnejšie než akýkoľvek odvážny krok vpred.
Niekedy sa slovenskí zakladatelia vydávajú cestou budovania firmy bez externého kapitálu, zatiaľ čo americké VC fondy netrafia až 90 percent investícií pri hľadaní jednorožcov. Zabíja európska opatrnosť naše budúce miliardové firmy?
Niekedy áno. Kapitál sa v Európe rozdeľuje opatrnejšie. Výsledkom sú síce stabilné a silné firmy, ale menej miliardových úspechov. Problém nie je v talente. Aj v Európe vznikli spoločnosti, ako Spotify či ASML. Rozdiel je v ekosystéme venture kapitálu a v ochote riskovať. Najmä dnes, keď umelá inteligencia otvára priestor na vznik nových firiem. Európsky venture kapitálový ekosystém je jednoducho slabší než v Spojených štátoch.
Zároveň však niektoré fondy budujú mosty medzi regiónmi. Napríklad ZAKA VC si vybudovali prítomnosť v Silicon Valley. Podľa mňa je to víťazná stratégia: nevnímať sa ako lokálny fond alebo lokálny startup, ale premýšľať ako globálna firma s globálnym mindsetom.
Existuje mnoho príkladov startupov založených ďaleko od Silicon Valley. Canva z Austrálie sa síce vo veľkej miere opiera o investorov zo Silicon Valley, no stále zostáva austrálskou firmou. Firma môže vzniknúť kdekoľvek. Stačí sa pozrieť na Shein z Číny alebo Careem na Blízkom východe. Ak zakladatelia aj investori od začiatku myslia globálne, ich šanca na veľký úspech je výrazne vyššia.
V knihe Venture Mindset píšete, že „homeruny sa počítajú a strikeouty nie“. Inými slovami: lacno testovať a škálovať len víťazov. Ako môžu slovenskí zakladatelia tento princíp aplikovať?
Táto téza je o ochote podstúpiť vyššie riziko a nedovoliť, aby vás paralyzoval strach zo straty. Cieľom je nájsť „homerun“, jednoducho jackpot. Na rozdiel od hazardu však ide o disciplinovaný a systematický prístup k hľadaniu hodnoty, ktorá dokáže vygenerovať dostatočne veľký výnos a vykompenzovať všetky neúspechy po ceste. VC fondy to robia veľmi organizovane. Investujú malé sumy do veľkého množstva nápadov. Projekty, ktoré nefungujú, prestanú financovať.
Tie, ktoré fungujú, naopak, výrazne podporia. Dnes môže tento prístup uplatniť každý zakladateľ. Vďaka umelej inteligencii sú totiž náklady na experimentovanie extrémne nízke. Novú webovú stránku alebo digitálny nástroj môžete vytvoriť prakticky za noc pomocou takzvaného vibe codingu, teda kombináciou niekoľkých promptov, ktoré vygenerujú funkčný produkt. Venture mindset sa dá aplikovať na akýkoľvek biznis. Knihu Venture Mindset sme preto napísali spolu s Ilyom Strebulaevom zo Stanfordu nielen pre venture kapitalistov, ale aj pre decision-makerov mimo venture sveta. Z venture kapitálu sa totiž dá veľa naučiť.
Je to nástroj. Ak ste to ešte neskúsili, odporúčam zaplatiť pár dolárov za nástroje, ako Claude alebo Lovable, a jednoducho si to vyskúšať. Možno budete prekvapení. Dnes dokážem navrhnúť webstránku za niekoľko hodín. Nedávno som napríklad vytvoril web pre Venture Mindset počas jedného večera pomocou jediného AI nástroja. To, čo kedysi trvalo týždne, dnes zvládnete za pár hodín. Máte však pravdu, že ide o infraštruktúru. A práve infraštruktúra odomyká nové nápady, nových zakladateľov aj nové jednorožce. iPhone napríklad otvoril celý ekosystém aplikácií, z ktorých mnohé sa neskôr stali miliardovými firmami. Uber by bez iPhonu pravdepodobne nikdy nevznikol v podobe, v akej ho poznáme dnes.
Alex Dang napísal knihu o venture kapitálovom investovaní. Foto: Archív Alexa Danga
Podobne mnohí podnikatelia vybudovali svoje firmy na Amazone ako infraštruktúre. Nástroje, ako Lovable, Claude či ChatGPT, dnes vytvárajú nové príležitosti pre firmy, možno dokonca aj pre jednočlenné firmy, aby sa stali jednorožcami. Tvrdil by som, že v najbližších rokoch takúto firmu uvidíme. Môže vzniknúť napríklad v gamingu alebo v inom odvetví. Možno sme už videli prvé náznaky pri AI asistentoch, ktoré boli veľmi rýchlo akvírované.
Ako rýchlo odmietnuť tisíce nápadov a sústrediť sa na jeden výnimočný, najmä v malom ekosystéme, ako je Slovensko, kde je VC scéna slabšia?
Musíme sa na to pozrieť z dvoch perspektív. Po prvé, nejde o to povedať nie stokrát. Ide o selektivitu, ktorá vychádza z toho, čo nazývame pripravenou mysľou alebo schopnosťou rozpoznávať vzorce. Výskumníci, investori, zakladatelia či seniorní manažéri si postupne rozvíjajú túto schopnosť. Dokážu rýchlo vycítiť, že určitý nápad alebo rozhodnutie nie je správne. Ešte dôležitejšie je, že si kladú otázku, prečo do toho neinvestovať. Môže to znieť paradoxne, pretože by ste očakávali, že venture kapitalisti budú veľmi optimistickí. Keď však vidia obrovské množstvo startupov, stanú sa veľmi disciplinovaní vo filtrovaní.
Druhá časť otázky znie: ako si vybudovať túto schopnosť na Slovensku, kde je expozícia startupom a nápadom menšia? Treba vyjsť mimo štyroch stien. Tak sa volá aj jedna z kapitol našej knihy. Neuzatvárajte sa v rámci firmy, krajiny ani kontinentu. Mnohé dôležité nápady vznikajú mimo vášho ekosystému. Choďte hlbšie do svojho sektora. Stretávajte ľudí na konferenciách. Rozprávajte sa so zakladateľmi z iných krajín. Najsilnejšie nápady často vznikajú na priesečníku odvetví a regiónov.
Pozor na skupinové myslenie
Píšete o tom, ako sa vyhnúť nástrahám skupinového myslenia. Ako môžu zakladatelia podporovať nesúhlas najmä v konzervatívnejších kultúrach alebo rodinných firmách?
Podporovať nesúhlas je mimoriadne dôležité, najmä v menších a rodinných firmách. Aj tu sa môžeme veľa naučiť od venture kapitálových fondov. VC investori fungujú do istej miery ako inžinieri rizika – vopred si definujú riziká, ktorým sa chcú vyhnúť, a jasne ich pomenúvajú. Takýto typ predbežného záväzku je veľmi dôležitý. Existujú aj praktické nástroje. V Amazone, kde som pracoval, sme napríklad vždy pripravili dokument ešte pred samotným stretnutím. O kandidátoch alebo projektoch sme rozhodovali na základe písomných memoránd, ktoré si všetci prečítali ešte pred začiatkom diskusie. Keď veci dáte na papier, výrazne znížite riziko rôznych predsudkov a skreslení.
Ďalší princíp znie: juniori hovoria prví, experti poslední. Diskusiu začnete najmladšími zamestnancami a seniorní lídri sa vyjadrujú až na konci. Inak totiž vzniká silný bias. Keď je v miestnosti niekto ako Jeff Bezos, ľudia automaticky predpokladajú, že má všetky odpovede. To však nie je pravda. Ak chcete počuť nové myšlienky, potrebujete, aby ostatní hovorili ako prví. Často sú to práve juniorní zamestnanci, ktorí sú bližšie k zákazníkom. Prijímajú support hovory, vidia, ako sa produkty distribuujú naprieč trhmi. Seniorní manažéri sa, naopak, viac venujú rozpočtom, PR alebo vzťahom s vládou. Ak sa chcete vyhnúť skupinovému mysleniu, vytvorte jasnú štruktúru: najprv písať, potom diskutovať, a dať juniorom priestor hovoriť skôr než expertom.
Poďme k tímom. Ak tím nie je top-tier, čo by mali investori robiť? Prepustiť zakladateľov, odstrániť ich z jadra, ponechať len niektorých? A dá sa logika Silicon Valley „bet on the jockey“ aplikovať na Slovensku, kde tímy často chcú zostať spolu?
Hovorí sa: stavte na jazdca, nie na koňa. Tím je najdôležitejší faktor úspechu. Na Stanforde robili prieskum medzi venture kapitálovými fondmi a pýtali sa, čo najviac prispelo k úspechu ich investícií. Faktor číslo jeden bol tím. A zaujímavé je, že aj pri zlyhaní investícií bol na prvom mieste opäť tím. V prostredí vysokej neistoty je kvalita tímu rozhodujúca. Ak je situácia stabilná a predvídateľná, väčšiu úlohu zohrávajú procesy alebo biznis modely. Keď však spúšťate niečo úplne nové, rozdiel robí práve tím. Preto by ste vždy mali uprednostniť A-tím s B-nápadom pred A-nápadom s B-tímom.
V dnešnom svete môže dokonca aj malý tím, alebo jeden človek, vďaka umelej inteligencii vytvoriť obrovskú hodnotu.
V dnešnom svete môže dokonca aj malý tím, alebo jeden človek, vďaka umelej inteligencii vytvoriť obrovskú hodnotu. O to dôležitejšie je byť veľmi selektívny v tom, s kým spolupracujete. Zároveň sa však s rastom firmy menia aj jej potreby. Tím, ktorý firmu založil, nemusí byť ten správny na jej škálovanie. To sa často stáva pri jednorožcoch. Spoluzakladatelia alebo prví zamestnanci – často spolužiaci alebo priatelia – nemusia zapadnúť do ďalšej fázy vývoja firmy. Preto dnes mnohí zakladatelia prizývajú profesionálnych manažérov, ktorí majú skúsenosti so škálovaním veľkých organizácií.
Môže VC povedať zakladateľom, aby niekoho odstránili, alebo je priestor na diskusiu?
Všetci poznáme príbehy ako Steve Jobs v Apple. Správa a riadenie firmy sú dôležité. Ak sa zakladatelia chcú chrániť, existuje mnoho príkladov úspešných podnikateľov, ktorí nastavili štruktúru firmy tak, aby si udržali kontrolu nad predstavenstvom aj nad vlastným osudom. Na druhej strane majú venture kapitalisti často pravdu. Niekedy zakladatelia podstupujú príliš veľké riziko alebo používajú prístup „fake it till you make it“.
Ten môže fungovať v úplných začiatkoch, ale nie vtedy, keď budujete komplexné partnerstvá s firmami z rebríčka Fortune 500. V takých prípadoch môžu investori trvať na výmene určitých členov tímu, a niekedy je to oprávnené. Mnohí zakladatelia sú preto veľmi selektívni v tom, s ktorými VC spolupracujú. Nie je to len o tom, že investor si vyberá vás, aj vy si vyberáte investora. Ak ste slovenský zakladateľ, lokálny fond môže byť silným partnerom, pretože zdieľate komunitu a kontext. Zároveň je však dobré doplniť ho investormi, ktorí prinášajú globálne siete, skúsenosti a know-how potrebné na škálovanie firmy.
Mnohí slovenskí zakladatelia považujú zlyhanie za hanbu. V USA ho investori často vnímajú ako skúsenosť. Aká je vaša najväčšia lekcia zo zlyhania z čias Amazonu?
Byť v Silicon Valley znamená byť obklopený ľuďmi, ktorí sa zlyhania neboja. Ale samotnú definíciu zlyhania by som trochu upravil. Ak sa opýtate venture kapitalistov, čo je zlyhanie, nepovedia: „Investovali sme do firmy, ktorá skrachovala.“ Odpis investície nie je vo venture kapitáli považovaný za zlyhanie. Skutočné zlyhanie je premeškať Google, Amazon alebo OpenAI v momente, keď ste mali možnosť investovať. To je ten pravý strach – strach z premeškania.
Ak začnete zlyhanie definovať ako situáciu, keď ste nepreskúmali nápad, ktorý mohol transformovať váš biznis alebo portfólio, váš pohľad sa okamžite zmení. V Amazone som si dokonca lepil tlačové správy o úspešných aj neúspešných projektoch na stenu v kancelárii. Keď sme projekty spúšťali, mali sme veľké očakávania. Niektoré nikdy nedosiahli miliardový obrat. Ale nechávali sme ich na očiach, aby sme si pripomínali, že zlyhanie je súčasťou procesu. Ide o hľadanie výnimočných projektov. Ak ľudí trestáte za pokus, posúvate organizáciu k priemerným, bezpečným projektom. Firmy, ktoré sú príliš opatrné, nakoniec prehrajú s tými, ktoré riskujú viac.
Nepovedal by som, že je to nepriateľ. Snaha o konsenzus však vedie k odlišným výsledkom. Výskumy ukazujú, že keď každý v miestnosti musí súhlasiť s nejakým nápadom, prirodzene sa prikláňate ku konzervatívnejším riešeniam. Ak hľadáte prelomový projekt, je veľmi nepravdepodobné, že by všetci okamžite súhlasili s tým, že je výnimočný. Najlepšie investície nie sú len správne, sú aj proti konsenzu. Ak všetci súhlasia, je pravdepodobné, že nezískate žiadnu nespravodlivú výhodu ani mimoriadny výnos.
Európa verzus svet
Napriek tomu niektoré štúdie naznačujú, že Európa vrátane Slovenska dosahuje mierne lepšie dlhodobé čisté výnosy, ale má menej jednorožcov a veľkých exitov. Ako si to vysvetľujete?
Treba sa pozrieť na takzvaný power law, teda pravidlo výkonu. Vo venture kapitáli generuje väčšinu výnosov veľmi malý počet firiem alebo fondov. Môžeme to prirovnať k pravidlu 80/20, ale vo venture kapitáli je to ešte extrémnejšie. Najvýkonnejší fond výrazne prekonáva všetkých ostatných. Väčšina týchto top fondov sídli v Silicon Valley, pretože sú mimoriadne silné v identifikovaní budúcich jednorožcov už v ranom štádiu. Firmy, ako Sequoia, Kleiner Perkins, Benchmark alebo Lightspeed, si túto schopnosť budovali celé desaťročia. Ak z portfólia fondu odstránite jeho najúspešnejší startup, výnosy často klesnú na priemer. Ak odstránite aj druhý najlepší, fond sa môže ocitnúť medzi najhoršími. To ukazuje, aký veľký význam môže mať jedna firma, jedna investícia alebo jeden výnimočný projekt na celkový výkon portfólia.
Ako môže Európa preniesť rýchlosť rozhodovania z USA do prostredia, ktoré je často byrokratickejšie? V USA sa transakcie uzatvárajú za mesiac, v Európe to môže trvať tri či štyri mesiace.
V Amazone sme byrokraciu označovali ako „Deň dva“. „Deň jeden“ znamená, že ste agilní, rýchli a podnikaví. „Deň dva“ nastáva v momente, keď sa začnú hromadiť vrstvy schvaľovania, procesy a pravidlá, ktoré všetko spomaľujú. Európa má miesta, kde vzniká veľký rast, inak by sme nevideli firmy, ako Mistral, Eleven Labs či Revolut. V mnohých prípadoch však stále prevláda mentalita „Dňa dva“. Ako líder síce nedokážete zmeniť celý systém, ale môžete vytvoriť kultúru „Dňa jeden“ vo vlastnom prostredí. To je niečo, čo máte pod kontrolou.
A čo menšie alebo rodinné firmy? Ako majú testovať nové nápady lacno namiesto toho, aby sa držali bezpečného status quo?
Mnohé skvelé firmy začínali ako malé rodinné podniky, často v garážach. Stačí sa pozrieť okolo seba. Mnohé kníhkupectvá alebo obchody s elektronikou zmizli alebo sa premenili na malé špecializované podniky. Prečo? Pretože veľké technologické zmeny zmenili celý trh. Keď sme analyzovali rebríček Fortune 500, zistili sme, že približne 85 percent pôvodných firiem zo zoznamu už dnes neexistuje. Zmena je nevyhnutná, bez ohľadu na to, či podnikáte v technológiách, alebo nie.
Alex Dang okrem toho vyučuje na univerzitách o investovaní. Foto: Archív Alexa Danga
Ak pôsobíte v netechnologickom sektore, riziko transformácie môže byť dokonca vyššie. Stačí sa pozrieť na dopravu. V roku 1900 boli ulice plné koní. O pätnásť či dvadsať rokov neskôr boli plné áut. Celé odvetvia zmizli. Umelá inteligencia môže mať podobné dôsledky. Stačí si predstaviť profesie, ako právnici, účtovníci či interiéroví dizajnéri. Ich práca sa môže zásadne zmeniť, ak technológia dokáže okamžite generovať riešenia.
Zachovávanie status quo a vyhýbanie sa riziku môže byť preto nebezpečné. Princíp „homeruns matter, strikeouts don’t“ platí aj pre rodinné a stredne veľké firmy. Kľúčom je kontrola rizika. Nemali by ste investovať všetok čas ani peniaze do jednej iniciatívy. Rozdeľte projekty na tri typy: jadrové, príbuzné a disruptívne. Ak ste napríklad pekáreň, vaše jadro je pečenie chleba. To zostáva základom. Zároveň však môžete testovať nové veci – online predaj, predplatné alebo bezlepkovú líniu produktov. Aj pekáreň môže experimentovať. To isté platí pre služby. Zmena prichádza bez ohľadu na to, či sa na ňu firmy pripravujú, alebo nie.
Generačná výmena
V mnohých slovenských rodinných firmách sa práve druhá generácia presúva do vedenia. Ako môžu rodiny diskutovať o inováciách tak, aby z toho nevznikol konflikt, najmä ak je staršia generácia konzervatívnejšia?
Na to neexistuje jednoduchá odpoveď. Opäť sa však môžeme pozrieť na to, ako fungujú venture kapitálové fondy. Tie si pravidlá nastavujú vopred, aby minimalizovali riziko konfliktov. Najdôležitejšie je dohodnúť sa na pravidlách rozhodovania ešte predtým, než konflikt vznikne. V startupoch napríklad existujú vestingové plány, aby sa nestalo, že spoluzakladateľ odíde a stále vlastní polovicu firmy. ESOP programy sa definujú dopredu, aby motivovali zamestnancov. Aj v Amazone sme sa na kľúčových princípoch dohodli ešte pred spustením biznisu.
Najdôležitejšie je dohodnúť sa na pravidlách rozhodovania ešte predtým, než konflikt vznikne.
Napríklad pri marketplace sme si jasne povedali, že máme dvoch zákazníkov – kupujúcich a predajcov. A zároveň sme si stanovili, že ak medzi nimi vznikne konflikt, vždy budeme stáť na strane kupujúceho. Rodinné firmy by mali postupovať podobne. Kto rozhoduje o technologických investíciách? Koľko schválení je potrebných pri veľkých výdavkoch? Ak tieto pravidlá nastavíte vopred, znížite riziko, že sa rozhodovanie zmení na emocionálny konflikt.
Je venture mindset nevyhnutný na prežitie – nielen pre startupy, ale aj pre bootstrapované firmy v neistých časoch?
Áno. Venture mindset nie je určený len na budovanie startupu v Silicon Valley. Pomáha akejkoľvek firme, ktorá čelí neistote – či už ide o umelú inteligenciu, problémy v dodávateľských reťazcoch, politické zmeny, alebo iné externé šoky. Nenahrádza MBA ani klasické manažérske skúsenosti. Tie sú užitočné v stabilnom a predvídateľnom prostredí. Venture mindset vychádza z predpokladu, že budúcnosť jednoducho nedokážete presne predpovedať. Nikdy nebudete mať stopercentnú istotu.
Otázka teda znie: ako konať v situácii, keď neviete? Venture kapitalisti si pre takéto prostredie vytvorili vlastné pravidlá, pretože práve v neistote zarábajú peniaze. V knihe opisujeme deväť princípov – od „strikeouts don’t matter, homeruns do“ cez význam tímu až po trpezlivosť. Práve trpezlivosť býva často prehliadaná. Venture kapitál patrí medzi najtrpezlivejšie formy investovania. Peniaze sú viazané v nelikvidných startupoch osem až desať rokov, kým príde exit. Vyžaduje si to disciplínu. Mnohé technologické firmy sa z tohto prístupu poučili. Skutočná transformácia potrebuje čas. Vo svete, kde technológie menia každé odvetvie a umelá inteligencia prepisuje pravidlá hry, môže byť najväčším rizikom práve to, že prestanete experimentovať. V takom prípade je totiž skutočným rizikom zostať stáť na mieste.
Svetový bestseller Venture Mindset vychádza v slovenskom preklade vo vydavateľstve barecz & conrad books. Objednajte si knihu v exkluzívnom predpredaji s 20 % zľavou a dopravou zadarmo na našom webe.
