Prianím každého oddaného remeselníka je odovzdať nadobudnuté zručnosti a tradície mladšej generácii. Thierrymu Boisanfrayovi z francúzskej Normandie sa to splnilo. Pred odchodom do dôchodku naučil svojho syna Bastiena a jeho slovenskú manželku Veroniku všetko o „maroquinerie“. Vo voľnom preklade ide o skutočného majstra v spracovaní kože. Zdedený ateliér svoj príbeh pokračuje pod názvom Verbua v centre Bratislavy, odkiaľ manželia spoločne vytvárajú z kože majstrovské kabelky. Medzi ich klientov patrí napríklad slovenská prezidentka.
Manželia sa poznajú ešte z čias vysokej školy. Bastien Boisanfray prišiel študovať do Bratislavy medzinárodné vzťahy v čase, keď Veronika navštevovala intermédiá a multimédiá na VŠVU. Približne pred ôsmimi rokmi im Bastienov otec oznámil, že odchádza do dôchodku a bol by rád, ak by jeho dielňu niekto prebral.
Bastien sa od mladosti pohyboval po otcovom ateliéri Au sellier v meste Saint-Arnoult a Veronika mala k umeniu vždy blízko, rozhodovanie teda nebolo náročné. Nasledovali mesiace plánovania, počas ktorých obaja pracovali v korporátnych spoločnostiach, šetrili peniaze a venovali sa najmä učeniu sa remeslu.
V Rožňave vyrábajú ručne šité kabelky.
Zakladateľka značky sa na jej chode podieľa popri materstve
Po zvládnutí výroby drobných kožených predmetov, prišli na rad prvé kabelky, na ktoré sa primárne chceli sústreďovať vo svojej výrobe. „Pamätám si na prvú kabelku, ktorú sme predali na Slovensku. Kúpil ju pán pre svoju manželku. Mali sme ju vystavenú na galavečere Holandskej obchodnej komory. Bol to model Retro, tyrkysovej farby,“ spomína Veronika Boisanfray.
Manželia od začiatku vnímali ako veľkú príležitosť priniesť na Slovensko tradičné pracovné postupy brašnárstva z Francúzska. Výsledkom poctivého remesla má byť prepracovaný výrobok, ktorý vydrží po generácie. Foto: Petra Baranovičová
Pokračovanie ateliéru na Slovensku malo od začiatku viacero dôvodov. Výroba z kože tu má tradíciu, aj keď nie takú silnú ako vo Francúzsku. Spôsob, akým chceli kabelky vyrábať, v tom období u nás nikto nerobil. Priniesť na Slovensko know-how zo zahraničia vnímali ako jedinečnú príležitosť. Navyše, Thierry pred odchodom na dôchodok nových klientov nehľadal, začínať od začiatku by teda museli aj vo Francúzsku.
Záujemca si môže navrhnúť aj vlastnú kabelku
Na jeseň 2013 tak otvorili v Bratislave ateliér pod názvom Verbua. Meno ateliéru vzniklo spojením Veronikinho mena – VER – a – BUA – ako fonetický začiatok Bastienovho priezviska. Spočiatku svoje produkty predstavovali na Dobrom trhu, Urban markete a podobných akciách, kde chceli slovenského zákazníka zoznámiť s francúzskym brašnárstvom.
Slovenka Dajana Rodriguez išla s kožou na trh:
Jej kabelky sú hitom
V tom čase boli výrobky cenovo aj kvalitne na nižšej úrovni ako sú dnes. So svojím portfóliom neboli spokojní, vedeli, že dokážu vytvoriť kvalitnejšie a prepracovanejšie produkty, než aké vtedy ponúkali.
Ateliér funguje v Bratislave od roku 2013. Okrem vlastnej tvorby spolupracovali s dizajnérmi a značkami, Borisom Hanečkom, Drevenou Helenou, Neherou, Michaelou Ľuptákovou a Teréziou Feňovčíkovou. Foto: Petra Baranovičová
Na web stránke manželia ponúkajú časť produktov na ukážku, inak preferujú osobný kontakt v ateliéri, kde si klient môže pozrieť celý sortiment modelov Verbua, prípadne navrhnúť vlastný. Ak si klient zvolí druhú možnosť, nasleduje konzultácia. „Pri konzultácii spolu navrhujeme a kreslíme. Následne vytvoríme maketu z prototypovej kože, ktorú si zákazník môže prísť pozrieť a vyskúšať, či je to to, čo si predstavuje. Po výbere materiálu vystavíme cenovú ponuku,“ vysvetľuje Bastien priebeh tvorby kabelky na mieru.
Používajú aj pštrosiu kožu
Čakacia lehota na kabelku je od jedného mesiaca do troch mesiacov. Samotná výroba trvá približne 4 – 10 dní. Najviac času zaberie proces prípravy kože, ktorú objednávajú napríklad zo Švédska či Talianska, no 90 % pochádza z francúzskych garbiarní. Pri tvorbe najradšej používajú byvoliu, teľaciu či koziu kožu. Mimo Európy objednávajú len v Afrike, a to pštrosiu kožu. Proces prípravy kože predlžuje napríklad aj farbenie, ktoré prebieha ešte v garbiarstve.
„Koža sa zoberie na krájací stôl s pripravenými strihmi, podľa ktorých režeme. Najprv hľadáme správne miesta, pretože koža má štruktúru s prirodzenými defektami ako štípance či odreninky. Hľadáme teda najkrajšiu skladbu kabelky a potom režeme,“ opisuje Veronika a priznáva, že to je jej menej obľúbená časť procesu. „Každý diel robíme po dvoch kusoch, interiér aj exteriér. Do toho ide výstuž a rôzne vrecká, čiže nakoniec je tých dielcov veľmi veľa.“
Kabelky zo Šopy. Slovenka stavila v biznise na drevené tašky
„Napríklad na ruksak použijeme okolo 55 dielcov. Narezané dielce musíme stenčiť na prístroji, aby nebol výrobok príliš ťažký a masívny. Potom sa hrany ešte raz stenčia alebo zahnú, na čo slúžia ďalšie prístroje. Nasleduje montáž, čiže lepenie dielcov, ich vystuženie, šitie, brúsenie a farbenie hrán či leštenie,“ dodáva Bastien. „Montáž máme z celého procesu najradšej, vtedy nastane očarujúci moment, keď už vidno, ako bude kabelka vyzerať,“ zhodujú sa obaja.
Dielňu zaberajú ťažké prístroje na spracovanie kože, stoly a množstvo nástrojov na montáž kožených výrobkov, ako sú šidlá, nožnice, nite či včelí vosk. Foto: Petra Baranovičová
Ateliér Verbua ročne vytvorí približne 30 kabeliek a 100 menších i väčších výrobkov zo svojho portfólia, pričom najviac vyťažení sú počas jesene a zimy. Hovoria, že medzi zákazníkmi je najobľúbenejšia kozia koža v zemitých farbách. Okrem kabeliek portfólio výrobkov tvoria cestovné tašky, tašky na notebook, peňaženky, opasky, vizitkáre a puzdrá na telefón.
Verbua aj v prezidentskom paláci
Nie tak dávno Slovensko pozorne sledovalo prezidentskú inauguráciu, a keďže prvýkrát šlo o prezidentku, oblečeniu sa venovala väčšia pozornosť, ako tomu bolo doteraz. Aj Verbua bola súčasťou tejto výnimočnej udalosti. „Raz nám zavolal Boris Hanečka, ktorý robil šaty pani prezidentke. S Borisom sme už v minulosti spolupracovali, pozná našu prácu. Pýtal sa nás, či máme kapacitu a či chceme ísť do toho, a my že áno! Nasledovalo spoločné stretnutie aj so štylistkou Sandrou Žigovou a protokolistkou Katarínou Strýčkovou,“ hovorí Veronika.
„Najprv sa riešili šaty, topánky a nakoniec kabelka. Potom už nezostávalo veľa času napríklad na to, aby sme zohnali materiály v rôznych farbách. Náročné bolo aj to, že sme vyrábali dve kabelky pre pani Čaputovú a dve kabelky pre pani Kiskovú,“ rozpráva Bastien.
Kabelka s kovaním od Bastienovho otca, ktorú mala prezidentka počas inaugurácie. Foto: Matej Hakár
Navrhovanie kabelky pre prezidentku bolo pre nich novou skúsenosťou, aj preto, že sa pri kreovaní odrazu stretol celý tím. Každý mal svoju predstavu a do výsledku museli všetko zapracovať. „Nerobili sme návrhy, oni už mali jasnú predstavu,“ ozrejmuje Bastien. „Denná kabelka bola z hladkej teľacej kože s vnútrom z jahňaciny. Kovanie je jedinečné, museli sme ho dať znovu pozlátiť, zostalo ešte po mojom otcovi.“
„Večerná kabelka bola zo zamatu. Robíme z kože, čiže to bola pre nás novinka a krok mimo komfortnej zóny. Museli sme hľadať spôsob, ako jej dať tvar. Trošku sme boli nešťastní z toho, že materiál je krásny, naživo vyzerá výborne, ale na fotkách zaniká,“ rozpráva Veronika.
Večerná kabelka zo zamatu. Po inaugurácii si tím prezidentky objednal od slovensko-francúzskeho páru ďalšiu kabelku, ktorá hlavu štátu sprevádzala na nedávnej návšteve prezidenta Macrona v Paríži. Foto: Matej Hakár
Plány do budúcna nemajú, tvrdia, že nechávajú všetko plynúť. O svoje túžby sa ale podelili. „Chcel by som navrhnúť kabelku, ktorá by sa stala ikonickou, alebo možno že by inšpirovala ľudí a ostatných remeselníkov pridať niečo nové do sveta remesla a dizajnu,“ hovorí Bastien.
Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk
