Arménsko-španielsky astrofyzik Garik Israelian, zakladateľ festivalu Starmus, ktorý sa s podporou spoločnosti Eset o rok uskutoční na Slovensku, vysvetľuje, ako súvisí veda s umením a prečo za všetko, čím sa ľudstvo stalo, vďačíme Slnku.
Starmus je festival vedy a umenia. Ako sa dá čo najefektívnejšie popularizovať veda? Ktorá je dnes pre laikov najzaujímavejšia či najinšpiratívnejšia?
Ak porovnáte všetky možné vedy, biologické či matematické, myslím, že najzaujímavejšia zo všetkých je astronómia. Prečo? Je na to viacero dôvodov. Po prvé, je veľmi vizuálna. A po druhé, je o objektoch, ktorých sa nemôžete dotknúť.
Vidíte nad sebou čosi, ale nemáte predstavu, o čo vlastne ide. Toto mystérium bolo s ľudstvom desiatky tisíc rokov, vlastne sprevádza celú jeho evolúciu. Zvieratá reagujú na Mesiac, na oblohu, ale nevedia, čo vlastne robia.
Pri zatmeniach Slnka sa zvieratá boja a ľudia, aspoň niektorí, rozmýšľajú.
Presne tak. Ľudia sa ku hviezdam pozerali vždy a zatmenia prežívali podobne emotívne ako zvieratá. Spočiatku tiež nemali predstavu o tom, prečo je cez deň naraz tma a vidieť aj hviezdy. Vedeli, že Slnko je jediným Bohom, základom všetkého života, zdrojom svetla a energie. Pre mnohé kmene, ktoré stále žijú v divočine, je Slnko Bohom dodnes.
Len ľudia však mali zvedavosť, aby si položili otázku, ako to tam hore funguje. A táto zvedavosť o veciach nad nami podnietila ľudstvo počas jeho éry k najväčšiemu počtu otázok, a to aj v porovnaní s inými vedami.
Už štyri- či päťročné deti začnú klásť otázky: kadiaľ „chodí“ Mesiac, kadiaľ Slnko, kadiaľ hviezdy. Keď prvý raz uvidia v ďalekohľade Saturn s jeho prstencami či Jupiter s mesiačikmi, preskočí v nich iskra.
To je ale však naivný záujem. Ako z neho vypestovať záľubu k vede?
Našou úlohou, úlohou vzdelávacieho systému je využiť prirodzený ľudský záujem spoznávať neznámo. Ľudský gén zvedavosti, ktorý nás ženie za kopec, aby sme zistili, čo za ním je. Preto sme objavili Ameriku, preto sme išli na Mesiac a chceme ísť aj na Mars. Hoci ide aj o biznisový projekt, v provm rade je jeho zdrojom zvedavosť.
Ako tú zvedavosť využiť v školách, v matematike, biológii, fyzike, hoci deťom, samozrejme, nijakým spôsobom nie je možné vysvetliť kvantovú fyziku? Musíte v škole učiť to, čo zodpovedá aktuálnym schopnostiam žiakov, a to, čo v nich aj o päť či desať rokov ostane ako spomienka, vďaka ktorej sa budú chcieť posunúť ďalej, napríklad od jednoduchej astronómie ku kvantovej fyzike.
Astrofyzik Garik Israelian, spoluzakladateľ festivalu Starmus s laureátom Nobelovej ceny za fyziku Michelom Mayorom (vľavo). Foto: TASR, Pavel Neubauer
Astrofyzik Garik Israelian, spoluzakladateľ festivalu Starmus, s laureátom Nobelovej ceny za fyziku Michelom Mayorom (vľavo). Foto: TASR/P. Neubauer
Preto bol festival Starmus spočiatku o astronómii?
Naše prednášky o čiernych dierach, planétach mimo slnečnej sústavy či vzniku vesmíru, prilákajú všetkých – od detí po médiá. Keď už prídu, niekto zostane aj na prednáškach o biofyzike či neurológii, oceánografii alebo environmentálnej vede.
To sú vedy, ktoré z môjho pohľadu obiehajú okolo astronómie ako také planéty okolo Slnka. A navyše je tu aj zásadný dôvod, prečo sme ako organizátori k vede pridali aj umenie.
Aký?
Poviem to okľukou. Ľudstvo žije na Zemi desiatky tisíc rokov, ale iba relatívne nedávno začalo astronómii trochu rozumieť. Čo by sa však stalo, ak by sme žili na Zemi, na ktorej by bolo stále zamračené? Nevideli by sme hviezdy, len sivú oblohu. Odpoveď je jednoduchá: ľudstvo by sa vyvinulo úplne iným spôsobom a možno by ani nebolo inteligentné.
Všetok duchovný život, ktorý pochádza z náboženstva, sa zrodil pod jasnou nočnou oblohou. Umenie pramení z ľudských emócií, je ich odrazom a zdanlivo nemá veľký súvis s vedou, skôr s láskou či inými emóciami.
Čo by sa stalo, ak by na Zemi bolo stále zamračené? Ak by sme nevideli Slnko a hviezdy? Ľudstvo by sa vyvinulo úplne iným spôsobom a možno by ani nebolo inteligentné.
GARIK ISRAELIAN
V 20. storočí sa však vďaka vede zrodilo viacero nových umení, napríklad film. V literatúre sme zasa začali písať sci-fi a skúmať budúcnosť, ktorá predtým pre literatúru nebola veľkou témou.
Keď sme pristáli na Mesiaci, bola to pre sci-fi revolúcia, a vlastne aj pre celú generáciu hudobníkov, ktorých tento míľnik výrazne inšpiroval. Tento vývoj pokračuje. Je čoraz viac umelcov, ktorí sa vedou priamo inšpirujú, aktuálne napríklad umelou inteligenciou či robotikou.
Emócie sa dajú aj naprogramovať
Čo spája emócie a skeptický vedecký prístup?
V poslednom čase vďaka vede zisťujeme, že aj emócie sú iba akýmsi odrazom chémie. A najnovšie je tu aj možnosť vzťahu medzi človekom a androidom, predmetom, ktorý stvoril iný človek a naprogramoval ho. Ide tiež o akúsi emóciu.
A je to úplne nový predmet záujmu umelcov. Emócie, ktorým sa umenie tisíce rokov venuje, ako zaľúbenie či nenávisť, sa zrazu dajú v značnej miere programovať. Pre umelcov je to veľký šok.
Váš kolega v Starmuse, vedec a technológ Tony Fadell, hovorí, že klasickí sci-fi autori, či už Orwell alebo Bradbury, mali obrovskú dávku predvídavosti, keď vlastne predpovedali, ako budú vyzerať celé budúce spoločnosti.
Veru mali. Ja som so sci-fi vyrastal, čítal som z tohto žánru všetky klasické diela. Zažil som, aké mocné je sci-fi. Títo autori sa snažili vykalkulovať budúcnosť, rozanalyzovať ľudské správanie a predikovať vývoj spoločnosti. V Starmuse sme si už pred desiatimi rokmi uvedomili, že na všetky naše verejné prednášky musia chodiť aj umelci.
Zažili sme vďaka tomu úžasné interakcie vedcov a umelcov. Pri pive po prednáškach zo seba umelci vydajú všetky emócie, ktoré im veda priniesla. Nechceli sme festival koncipovať tak, že najprv bude prednáška a potom oddelene koncert, na ktorom rocker akurát povie: „Deti, veda je dôležitá!“
Skutočný dôvod je, aby sme sa vzájomne inšpirovali. Všetci vedci, ktorých poznám, sú buď hudobníci alebo spisovatelia. Emotívnu zložku potrebujú.
Ako sa posunúť od grafitti Einsteina k skutočnému záujmu o vedu? Foto? Unsplash, Taton Moise
Ako sa posunúť od grafitti Einsteina k skutočnému záujmu o vedu? Foto: Unsplash/T. Moise
Niektorí matematici vyjadrujú emócie trochu svojráznym humorom. Spomínam si, ako nám na strednej škole učiteľ hovoril: „Priemerné logaritmické pravítko vám vypočíta, že dvakrát tri je približne 5,98“.
Ja som dobrých učiteľov veľa nemal. Vychodil som školu a nevedel, čo robiť. Tak som teda išiel pracovať do divadla ako robotník na scéne. Prenášal som rekvizity a sledoval popritom hercov. Nemal som ani tušenia, že jedného dňa sa budem venovať vede. Ale potom som začal čítať sci-fi, jednu knihu denne. Napokon som si povedal, že sa chcem dozvedať o neznámych veciach viac.
O jadrovej energetike radšej nehlasujme
Tu väčšinou záujem žiaka končí, lebo kto chce študovať astrofyziku, musí byť dobrý vo fyzike a matematike.
Musel som si prejsť celou matematikou a fyzikou, všetkými knihami doma sám, aby som mohol ísť na univerzitu. A potom som na vysokej škole bol ako najhorší študent zo strednej zrazu najlepším. Prečo? Vďaka inšpirácii.
Inšpirácia je vo vede a v škole strašne dôležitá. Keď sa človek ako Tony Fadell stretne so skupinou detí, každé jedno bude chcieť po piatich minútach ísť študovať počítačovú vedu. Hudbu a umenie nemusíte propagovať, ale vedu áno, lebo je komplikovaná a pre ľudí nepochopiteľná.
To najhoršie, čo sa v 21. storočí môže stať, je nevzdelaná spoločnosť. Keď prišiel covid a masové očkovanie, ľudia si hovorili – do žíl nám vstrekujú mikročipy! Milióny ľudí tomu veria. Je to chyba komunikácie vedeckej obce. Nevysvetľovali sme vedu takým spôsobom, aby ľudia verili vedcom a nie politikom, ktorí hovoria všetko možné.
Ak však hovoríme napríklad o jadrovej energetike či bezpečnosti jadrových elektrární, tak to nie je otázka pre referendum, hlasovanie. Je to výsostne odborná otázka. A takýchto oblastí je veľmi veľa.
Sú vedci „rozhodovaniaschopní“? Ak sa stretne desať z nich, je konsenzus väčší, ako keď sa stretne desať právnikov?
Vedci vedia, ktoré otázky nie sú dostatočne preskúmané či ktoré sú uzavreté a odpovede sú všeobecne uznávané. Ak sa stretne desať expertov, asi sa nezhodnú na niektorých okrajových otázkach, ale na základoch nepochybne áno – a preto by im aj ľudia mali veriť. A nie ľuďom na sociálnych sieťach, ktorí šíria najšialenejšie tvrdenia.
Oppenheimer a Barbie, dvojica filmov roku 2023? Foto: Unsplash, Gibblesmash
Oppenheimer a Barbie, dvojica filmov roku 2023? Foto: Unsplash, Gibblesmash
Nejde len o nevzdelanosť más, ale aj o nevzdelanosť politikov. Keď Einstein písal prezidentovi Rooseveltovi, aby ho varoval, že by Nemci mohli ako prví zostrojiť atómovú zbraň, malo ľudstvo šťastie, že list nejaký úradník nezaložil ad acta.
Presne tak! Videli ste film Oppenheimer? V roku 2000 som spolupracoval s jedným z ľudí, ktorých spomína, s nobelistom Hansom Bethem. Bol som nesmierne hrdý, keď nám spolu vyšla jedna štúdia.
To je asi najväčšia inšpirácia pre vedcov – vypracovať sa tak ďaleko, že s vami spolupracuje nobelista, nie?
Jasné. A ten film je skutočne silný. Christopher Nolan je kreatívny režisér a k tomu je to skvelá vedecká téma. To je presne príklad umelca, ktorý vedeckú tému sprostredkuje širokému publiku.
