Vesmír ako motor rastu. Rezort školstva predložil vláde Vesmírnu stratégiu SR 2030+ s podtitulom, ktorý podčiarkuje význam rýchlo rastúceho odvetvia pre domácu ekonomiku.
Vesmírna stratégia, o ktorej by mala vláda rokovať už v stredu (18. december), má podľa rezortu školstva podčiarknuť strategický význam a dôležitosť vesmírnych aktivít v krajine.
„Vesmírny sektor sa v posledných desaťročiach zmenil z čisto výskumnej oblasti na motor ekonomického rastu. Slovensko by malo využiť tento potenciál na rozvoj konkurencieschopnosti svojho priemyslu,“ upozorňujú autori dokumentu. Napriek tomu s jej presadzovaním rezort nespája žiadne výdavky a materiál nemá žiadne dopady na štátny rozpočet.
Nemáte práve teraz čas prečítať si Ranný prehľad? Vypočujte si ho v podobe podcastu Espresso on Air. Každé ráno o 6:30 vás čaká nová časť vo vašej podcastovej aplikácii.
„Mal by tam byť aj finančný element, lebo budovať stratégiu bez financií nedáva zmysel,“ hovorí Cristian Dan Stratyinski z košickej spoločnosti Ctrl, ktorá patrí vo vesmírnom výskume na Slovensku už roky medzi najaktívnejšie.
Štát má iné priority
Je však nepravdepodobné, že by sa to zmenilo. Vláda má aktuálne na krku množstvo dlhodobo neriešených problémov – štrajkujúci lekári, nedostatok učiteľov, zadlžené nemocnice, technologický dlh v mnohých sektoroch štátnej správy a súčasne potreba konsolidovať verejné financie.
Podpora vesmírneho výskumu sa tak javí ako to posledné, čomu by chceli politici venovať pozornosť. Pohľad k susedným štátom však hovorí, ako veľmi Slovensko zaostáva za susednými krajinami aj v tomto smere a ako veľmi krajine chýbajú financie, ktoré v minulosti išli na nezmyselné IT projekty či predražené tendre.
Česká vláda tento rok uviedla, že plánuje do odvetvia vesmírneho výskumu každoročne investovať takmer 70 miliónov eur. Poľská vláda vlani oznámila, že zvýši príspevok do vesmírneho výskumu na obdobie nasledujúcich troch rokoch na 295 miliónov eur.
„Slovenská kozmická kancelária a ministerstvo školstva sa v uplynulom roku snažili navýšiť rozpočet, ktorý Slovensko dáva na vesmírny výskum, ale neprešlo to cez ministerstvo financií,“ hovorí predseda Slovenskej organizácie pre vesmírne aktivity Jakub Kapuš.
Aktuálne má rezort školstva vypísanú eurofondovú výzvu v oblasti vesmírneho výskumu s alokáciou desať miliónov eur z Bruselu. Pôvodný návrh rezortu školstva počítal s trojnásobkom tejto sumy, zámer však opäť narazil na rezort financií.
Výhodou je členstvo v ESA
„Výrazne zaostávame za susednými krajinami aj v tom, že Poľsko a Maďarsko sú už dávno členmi Európskej vesmírnej agentúry, Česká republika je členom dokonca už od roku 2008,“ hovorí Kapuš.
Agentúra financuje a koordinuje úsilie v tomto perspektívnom odvetví, na jej projektoch však môžu participovať v zásade len členské krajiny vesmírnej agentúry. Krajiny, ktoré nemajú plnoprávne členstvo v ESA, majú tieto možnosti výrazne obmedzené.
Slovensko patrí medzi posledných päť krajín európskej dvadsať sedmičky, ktoré zatiaľ nie sú členmi agentúry. A podľa predloženej Vesmírnej stratégie si štát naplánoval členstvo až na koniec dekády – aj to podmienečne.
Foto: Flickr v licencii CC BY-NC 2.0
Foto: Flickr v licencii CC BY-NC 2.0
Jakub Kapuš, ktorý so svojím tímom zostrojil prvú slovenskú družicu skCube, presunul svoje aktivity do Brna z dôvodu lepších podmienok vo vesmírnom výskume. Aktuálne pracuje na družici, ktorú financuje samospráva mesta a miestne technologické firmy.
„V českých technologických inkubátoroch rastú firmy ďalších desiatok Slovákov, ktorí odišli zo Slovenska aj preto, že u nás prakticky neexistuje podpora vesmírneho výskumu,“ dodáva s tým, že krajina tak prichádza o ďalšie talenty a potenciálne úspešné firmy.
Spomínaná spoločnosť Ctrl Cristiana Dana Stratyinskeho z tohto dôvodu vytvorila spoločnú firmu s talianskou firmou Sab, ktorá sa dlhodobo venuje vesmírnemu výskumu.
„Umožní nám to participovať na projektoch a kontraktoch Európskej vesmírnej agentúry, ku ktorým by sme sa ako slovenská firma nedostali, pretože Slovensko nie je členom tejto agentúry,“ vysvetľuje.
Biznis, v ktorom sa točí 400 miliárd
Vo vesmírnej ekonomike sa podľa rezortného materiálu točí zhruba štyristo miliárd eur, pracuje v nej viac ako milión ľudí a v ďalších dekádach by mal tento biznis dynamicky rásť.
„Priemerný ročný rast v odvetví je takmer dvojnásobne väčší než rast celkovej svetovej ekonomiky,“ odkazuje rezort školstva na štúdie Európskej investičnej banky a OECD s tým, že každé euro investované do vesmírneho sektora v priemere vygeneruje ekonomický a spoločenský prínos šesť až desať eur.
Na Slovensku v súčasnosti pôsobí viac ako 46 firiem priamo zapojených do vesmírnych aktivít, ako sú pozorovania Zeme, navigačné systémy, telekomunikácie, kybernetická bezpečnosť či výroba komponentov raketových nosičov a satelitov.
„Mnohé firmy využívajú výsledky vesmírneho výskumu napríklad tvorbou aplikácií využívajúcich satelitné dáta v doprave, poľnohospodárstve, energetike či ochrane životného prostredia. Objavujú sa aj unikátne kompetencie v nových oblastiach ako využívanie progresívnych materiálov, riešenie kybernetickej bezpečnosti, umelej inteligencie či technológie blockchain,“ uvádza materiál.
Číslo dňa
15 miliónov eur
Jeden z najväčších domácich výrobcov vzduchotechniky TZB Global plánuje výstavbu novej fabriky. Pri Galante preinvestuje zhruba 15 miliónov eur. Nový závod vyrastie na pozemkoch bývalého poľnohospodárskeho družstva, ktoré chátra. V jeho areáli sa plánuje asanácia budov.
Krátke správy
Britská vláda schválila predaj firmy International Distribution Services, ktorá je vlastníkom britskej pošty Royal Mail, za 4,34 miliardy eur. Novým majiteľom britskej firmy bude EP Group českého miliardára Daniela Křetínského. Vedenie spoločnosti International Distribution Services, ktorá je majiteľom Royal Mail, už v máji prijalo Křetínského ponuku na prevzatie za 3,6 miliardy libier (v prepočte 4,34 miliardy eur) a odporučilo akcionárom, aby ju schválili.
Cena elektrickej energie na burze sa v minulom týždni po viac ako mesiaci vrátila pod úroveň sto eur za megawatthodinu. Výraznejší medzitýždňový pokles, a to o viac ako 11 percent, zaznamenala aj cena zemného plynu. Cena zemného plynu s dodaním v nasledujúcom mesiaci sa na holandskom virtuálnom uzli TTF po väčšinu roka držala pod hranicou 40 eur/MWh.
Slovenská ekonomika v budúcom roku zrýchli svoj rast na 1,7 percenta. V porovnaní s očakávaným priemerným rastom celej eurozóny to bude takmer dvojnásobne rýchlejšie tempo. Taktiež sa očakáva, že miera nezamestnanosti bude naďalej na historických minimách, hoci sa môže mierne zvýšiť. Rast reálneho disponibilného dôchodku domácností, teda rozdiel medzi rastom miezd a infláciou, zostane kladný a bude tak naďalej podporovať oživenie kúpnej sily obyvateľov.
