V otvorenej krajine sa nie je kde skryť a všade naokolo svištia smrtonosné guľky. „Čo teraz, sakra, čo teraz?“ Príslušník českého 43. výsadkového práporu Martin Kofroň sa dostáva na misii v Afganistane pod paľbu Talibanu a hroziacemu nebezpečenstvu nakoniec unikne skokom do zavlažovacieho kanála. Poraní si chrbticu, ale prežije. Vlastne môže hovoriť o šťastí.
A ako sa po rokoch ukáže, dokonca o šťastí dvojnásobnom. Vojakova dráma stojí za zrodom podnikateľského plánu, ktorému verí tak, že naň stavil doslova všetko.
Minulosť, od ktorej sa datuje začiatok celého príbehu, je november 2012. Vtedy vyšiel Kofroň, prezývaný Kofi, z afganskej základne s parťákmi na pešiu hliadku. Nebol žiadnym zelenáčom, v nepokojnej krajine bol už na tretej misii a aj predtým čelil mnohým rizikám. Keď však tentoraz zazneli nepriateľské zbrane, nebolo pochýb, že ide o život.
„I keď sa objavili prekážky, nikdy mi nenapadlo vzdať sa.“
„Skočili sme spolu s kamarátom do zavlažovacieho kanála. Na sebe som mal zhruba šesťdesiatkilový výstroj, takže mi pri dopade povolil chrbát. Registroval som bolesť, ale prebil ju adrenalín. Potreboval som v tej chvíli bojovať a nie riešiť zranenia.“
No riešiť zranenia sa vojakovi nechcelo ani potom, keď sa zo situácie on aj ostatní dostali. Bojová operácie sa prihodila v jeho prvých dňoch na misii a Kofroň priznáva, že nechcel dať pred ostatnými najavo slabosť.
Foto: archív Martina Kofroňa
„Spočiatku som si problémy s chrbtom nedával do súvislosti s paľbou, myslel som si, že spím na zlom matraci. Snažil som sa bolesť ignorovať, prekonávať ju vôľou aj prehĺtaním liekov. Postupne sa však všetko zhoršovalo do stavu, že som skoro nebol schopný dôjsť posledné dva kilometre pešej hliadky,“ spomína.
Zanedbané zranenie a polámané stavce
Tesne pred koncom polročnej misie poslal lekár Kofroňa prvým voľným vrtuľníkom na vyšetrenie do Kábulu a potom zo snímok usúdil, že má zlomené jeden či dva stavce.
Liečba sa následne odohrávala v Česku, ale zanedbanie zranenia urobilo svoje. Konečná diagnóza odhalila vyskočené platničky. Zdravotný stav sa postupne začal zhoršovať a k boľavej chrbtici s obmedzenou hybnosťou sa pridalo aj brnenie nôh.
Pre nalomené zdravie už nemohol byť mladý muž naďalej medzi armádnou elitou a iné ponúkané pozície ho neoslovili. Rozhodol sa preto radšej odísť do civilu.
Podlomené zdravie, strata prestížneho povolania – s kým by to nezacvičilo? Martin Kofroň radšej cvičil sám. „Posilňovňu v garáži som si prestaval na také malé výskumné centrum, kde som sa rôzne vešal a cvičil v úľavových polohách,“ opisuje.
Prišiel zvrat
Dlhodobá liečba nezaberala a hrozili mu trvalé následky, lenže postihnutý sa vzoprel osudu.
Za zvratom nielen v zmysle úľavy od bolesti, ale v celom Kofroňovom živote, stojí – ako už to často býva – náhoda.
„Jedného dňa som zo stropu dával dole lano na šplhanie, a pretože na ňom bolo plno pevne utiahnutých uzlov, vzal som nôž, odrezal ho a hodil do kúta,“ spomína bývalý výsadkár. V kúte pohodené lano mu vnuklo nápad, aby si s ním skúsil zacvičiť.
Výsledok? „Nemohol som uveriť, čo dokáže taký jednoduchý a obyčajný pohyb za takú krátku dobu. Po troch týždňoch cvičenia sa mi uľavilo odhadom o nejakých 40 percent. Prvýkrát po dlhej dobe som sa mohol vyspať a dotknúť sa prstov na nohách. V tej chvíli mi napadlo, že by to mohlo pomôcť aj ostatným.“
Foto: archív Martina Kofroňa
Vďaka tomu prišiel na vlastný cvičebný systém a na spôsob, ako posilniť celé telo a zahnať bolesť chrbta.
Predal dom a odišiel do podnájmu
Nápad prišiel na konci roka 2015 a už z toho je zrejmé, aká dlhá cesta ešte viedla k realizácii projektu, ktorý dnes nesie názov Marrko Core.
Kofroň bol solitérom, ktorý takmer všetko vybudoval sám, a predovšetkým za vlastné peniaze.
Pre účinnosť a súčasne jednoduchosť cvičebného nástroja je jeho objaviteľ presvedčený, že sa s ním globálne presadí. Aby mal začiatočný kapitál na vývoj a patentovanie, predal dokonca aj dom – tak veľmi svojmu vynálezu veril. A zjavne mal dobrý dôvod. Dôkazom je, že Marrko Core sa v súčasnosti dostáva na trh aj s podporou kampane na crowdfundingovom portáli Hithit.
Kampaň odštartovala 25. mája, nedávno bola ukončená a ľudia prispeli sumou presahujúcu vyše 90-tisíc eur. Prostredníctvom portálu Hithit si ľudia objednali takmer tisíc kusov tohto náradia, a keďže pôvodným cieľom bolo vybrať niečo menej ako 12-tisíc eur, výsledok prekonal očakávania o zhruba 780 percent!
„Veľmi si túto podporu vážim. V polovici júna sme začali s výrobou pomôcok a prvých štyristo kusov rozošleme do štrnástich dní od ukončenia kampane,“ komentoval počas rozhovoru svoj úspech Martin Kofroň.
Študenti aj odborníci
Už teraz možno povedať, že Marrko Core má vydarený dizajn, ktorý je výsledkom práce študentov Vysokej školy umeleckopriemyselnej v Prahe.
„Vedúci tamojšieho ateliéru mal s cvičením skúsenosti a o účinnosti toho, čo som mu priniesol, bol skeptický,“ spomína Kofroň. „Po vyskúšaní mu to však prišlo ako super nápad.“
Foto: archív Martina Kofroňa
Subjektívny dojem potvrdili konkrétnejšie závery z Fakulty telesnej výchovy a športu Univerzity Karlovej, ktorej testy preukázali pozitívny účinok vynálezu. O produkte Marrko Core už dokonca existuje aj diplomová práca s kladným hodnotením.
Fit a opäť v armáde
Ale najlepší dôkaz spočíva ešte inde. „Som späť v armáde,“ usmieva sa veterán. „Ako technik zbraní cestujem po svete, ale ešte pred nástupom ma preklepli vo Vojenskej nemocnici v Střešoviciach. Keby som nebol úplne fit, určite by ma späť nezobrali.“
Ako prvý na svete, Marrko Core, využíva k aktivácii stabilizačného systému chrbtice a vonkajšieho svalstva trupu odstredivú silu. Pri vyrovnávaní pôsobenia tejto sily sa do cvičenia výrazne zapájajú aj svaly rúk a nôh. Výsledkom je posilnenie tela, konkrétne tých skupín svalov, ktoré najviac trpia dnešným životným štýlom (jedna z hlavných príčin bolestí chrbta a krčnej chrbtice).
Marrko Core je v súčasnosti v patentovom konaní takmer na všetkých kontinentoch. „Aj keď sa počas vývoja objavilo niekoľko prekážok, nikdy mi nenapadlo projekt vzdať,“ hovorí vojnový veterán. „Potenciálu pomôcky naozaj verím. Mne samotnému umožnil\ návrat späť do normálneho života a mojou úlohou teraz je, aby sa dostal\ ku všetkým, ktorí ju chcú alebo potrebujú,” uzatvára Kofroň.
Autorom textu je redaktor z českého Forbesu Filip Saiver.
