Začínala ako asistentka, dnes má ako viceprezidentka pre vonkajšie vzťahy na starosti polovicu krajín sveta. Andrea Gontkovičová otvorene rozpráva o svojej ceste ku globálnemu vedeniu najväčšej nikotínovej spoločnosti Philip Morris.
Po oblohe sa preháňajú čierne mraky a na mokrej antuke niet ani nohy. Drobnej blondínke v čiernych šatách a so šatkou dokonale ladiacou s tenisovým povrchom to neprekáža. Na pokyn fotografa vybieha na kurt a na niekoľko záberov odhadzuje aj tmavý dáždnik. Nemôžeme si dovoliť čakať.
Na stretnutí s Andreou Gontkovičovou sme sa dohovárali desať mesiacov. Presne tak dlho sa niekdajšia šéfka českej, slovenskej a maďarskej pobočky najväčšej nikotínovej spoločnosti sveta Philip Morris venuje svojej novej misii.
Po veľkolepom úspechu s vývojom a uvedením bezdymových zariadení na český trh sa totiž posunula do vyššej ligy. Presťahovala sa s rodinou do Dubaja a ako viceprezidentka pre vonkajšie vzťahy má na starosti región zahrňajúci deväťdesiatšesť krajín, v ktorých šíri z pohľadu výrobcu cigariet trochu nečakanú myšlienku. V dvadsiatom prvom storočí už vraj nik nemusí fajčiť.
Hoci väčšinu času teraz trávi v lietadle medzi Afrikou, južnou Áziou, Arabským polostrovom a krajinami bývalého Sovietskeho zväzu, zvyčajne raz za dva mesiace zamieri do českej metropoly.
„Praha je naše zázemie. Vyrástli tu naše deti, je tu nádherná architektúra, bohatá história, mám veľmi rada intelektuálny náboj pražskej komunity, spôsob, akým ľudia premýšľajú. Náš rodinný domov je skrátka v Prahe,“ rozpráva už v hrejivom zázemí tenisového klubu Beseda na pražskej Ořechovke nad šálkou zeleného čaju Slovenka, ktorú Forbes počas jej českej kariéry opakovane zaradil do rebríčka najvplyvnejších žien.
Pre americký gigant Philip Morris pracuje už viac než štvrť storočia, a to aj napriek tomu, že sama nikdy nefajčila. „Naše produkty uspokojujú časť obyvateľstva, ktorá z akéhokoľvek dôvodu vyhľadáva nikotín. Mám radosť, že pracujem pre firmu, ktorá je, dovolím si tvrdiť, najlepšia vo svojom odbore. Takisto ako vybudovala Malboro, najlepšiu značku dvadsiateho storočia, vytvorila aj najlepšiu značku zahrievaného tabaku, čím vlastne transformuje celý nikotínový priemysel,“ popisuje vrcholová manažérka novátorské riešenia, z ktorých najznámejšie sú zariadenia značky Iqos, v ktorých tabak nehorí a užívatelia namiesto dymu vdychujú aerosól.
Andrea Gontkovičová bola od samého počiatku pri ich zrode a vo firme si vybudovala pozoruhodnú kariéru. Pre Forbes o nej rozpráva krok za krokom.
Matrix bez okuliarov
Od detstva ju to ťahalo do cudzích krajín. Spomína si, že už ako malé dievčatko zbierala pohľadnice zo zahraničia a lepila si ich vo svojej izbe na stenu. „Buď sa nám výnimočne podarilo niekam vycestovať, alebo nám niekto pohľadnicu poslal. Vytvárala som si, ako sa tomu dnes hovorí, akúsi inspiration wall, vizualizovala som si budúcnosť a snívala o tom, že raz spoznám svet. Mala som pohľadnice z Ríma, Maďarska, Poľska, ale aj z New Yorku, to už boli odvážne sny,“ spomína si na prvé roky svojho života, ktoré strávila medzi Nízkymi a Vysokými Tatrami.
S nostalgiou sa zmieňuje o maličkom hospodárstve svojich starých rodičov v malebnej a pokojnej oblasti Nízkych Tatier, kde babička s dedkom obrábali pôdu a chovali zvieratá. „Bývala som tam veľmi často. Dostala som tu do vienka kontakt s prírodou,“ rozpráva Andrea Gontkovičová, ktorá inak vyrastala v špecifickom prostredí baťovského Svitu.
Priemyselné mesto na úpätí Vysokých Tatier, ktorého príbeh rozpráva nedávny film Mateja Chlupáčka Úsvit, nechal vybudovať Jan Antonín Baťa s úmyslom spojiť priemysel, bývanie a služby do harmonického celku.
„Moji rodičia sa spoznali vo Svite. Otec bol technik, mama chemická laborantka a my deti sme tam vyrastali,“ rozpráva Gontkovičová a pripomína zaujímavý moment, ktorý nečakane súvisí s jej budúcou misiou. „Baťa chcel diverzifikovať svoju výrobu zo Zlína. Plánoval investície do celulózy, ktorá sa vyrába z ihličnatých stromov – a tých je pod Tatrami dostatok. Preto sa sem dostal, založil továrne, celulózky, kde sa donedávna vyrábala aj celulózová fólia, ktorá sa používa na balenie cigaretových krabičiek či jednotlivých kartónov.“
Keď sa chystala na vysokú školu, premýšľala o ekonomickom odbore, ale bála sa, že krátko po revolúcii nebude ešte dostatočne otvorený svetu. Rozhodla sa preto pre štúdium jazykov na Univerzite Komenského v Bratislave, kde získala doktorát z angličtiny a španielčiny.
„Vedenie sa vtedy snažilo pritiahnuť lektorov zo zahraničia, angličtinu nás učili Američania, španielčinu napríklad Argentínci,“ hovorí Gontkovičová, ktorá cez prázdniny chodila na brigády do zahraničia. „V Anglicku a v Španielsku som opatrovala deti, čo je najlepší spôsob, ako spoznať prostredie a zlepšiť si jazyk,“ dodáva.
Počas školy si privyrábala tlmočením, prekladaním kníh aj učením jazykov. Avšak ani jedno nebolo to pravé, čomu by sa v budúcnosti chcela venovať. „Asi trištvrte roka som pracovala pre jednu neziskovú organizáciu, ale nejako ma to nechytilo. Hľadala som firmu, ktorá by mala priamy styk so zahraničím,“ spomína si na druhú polovicu deväťdesiatych rokov, keď obchádzala výberové konania, až raz prišla do úplne novej kancelárie americkej tabakovej spoločnosti Philip Morris v Bratislave.
„Pripadala som si ako v Matrixe. Veľmi pekné prostredie s luxusnými kobercami a nábytkom, muži v pekných oblekoch, už im chýbali len tie okuliare,“ spomína s úsmevom na miesto, kde bolo vtedy žien len pomenej. „Zaujalo ma vysoko profesionálne prostredie, v ktorom som cítila výrazný intelektuálny náboj, snahu robiť veci čo najlepšie a s anglickým humorom, ktorý mi bol blízky.“
Foto: Jan Berounský
Upozornila na seba už pri pohovore na pozíciu asistentky generálneho riaditeľa. Keď jej budúci šéf opisoval, čo kto vo firme robí a čomu sa venuje on, veľmi priamo mu povedala, že jeho práca by ju bavila viac než tá, ktorú jej ponúkali.
„On sa toho chytil, spoločne sme sa na tom zasmiali. Videl môj záujem a povedal mi, aby som sa nebála a porozhliadla sa po firme. Čokoľvek ma vraj zaujme, otvorí mi tam dvere. Nehnala som sa dopredu, nesledovala som, či sa tabuľkovo posúvam. Dialo sa to prirodzene,“ hovorí.
Jej cesta nahor viedla cez centrálu firmy vo švajčiarskom Lausanne, kde strávila štyri roky. V čase, keď sa formovala dôležitá smernica Európskej únie regulujúca tabakové výrobky, mala na starosti vonkajšie vzťahy.
„Bolo jasné, že v nikotínovom priemysle nastáva revolúcia a prichádzajú výrobky, ktoré boli preukázateľne menej škodlivé. Vďaka tejto pozícii som pochopila, že Philip Morris už vyvíja niečo, čo je veľmi rýchlo schopný dať na trh. Nazrela som do domácej špajzy a bola som si istá, čomu sa chcem venovať ďalej. Dostať tieto výrobky do Česka, na Slovensko a do Maďarska.“ A táto možnosť jej bola zverená. Do Prahy sa sťahovala ako riaditeľka inovácií, ktorá mala na starosti novú alternatívu Iqos.
„Fungovali sme ako startup vnútri korporácie. Obchod aj marketing sme schválne robili inak, než sa robia v konvenčnom biznise. Bola som presvedčená, že musíme robiť rýchle rozhodnutia, pretože nie je garantované, že budú správne,“ opisuje obdobie, keď sa popri Japonsku alebo Taliansku stalo Česko jeden z pilotných trhov, na ktorý sa uvádzali nehoriace alternatívy nikotínových produktov.
Súčasť práce jej tímu, ktorý sa v priebehu jeden a pol roka rozrástol na šesťdesiat ľudí, bolo nájsť päťsto tzv. osobných koučov, ktorí mali šíriť myšlienku zahrievaných tabakových výrobkov do svojich sociálnych vrstiev.
„Museli sme ich dôkladne vyškoliť, vysvetliť im podstatu výrobku, vedecké zázemie a jeho benefity. Oni potom oslovovali fajčiarov okolo seba a napríklad pri šálke kávy im vysvetľovali, aké výhody majú tieto výrobky a prečo by na ne mali prejsť,“ hovorí manažérka, pre ktorú to znamenalo úplne nový rozmer práce.
„Predstavte si človeka, ktorý má každý deň na obed rezeň a zemiakový šalát a ja mu navrhnem, aby si dal kuracie prsia s miešaným zeleninovým šalátom. Znamenalo to veľký zásah do životného štýlu aj osobného života. Bolo treba s ľuďmi pracovať veľmi citlivo a opatrne. Ešte desať dní potom sme boli pripravení intenzívne im asistovať a aj potom sme im boli kedykoľvek k dispozícii.“
Patrí sa dodať, že alternatívne produkty síce neobsahujú decht ani dym z horenia, ktoré bývajú hlavnou príčinou rakoviny pľúc a ochorenia srdca u fajčiarov, naďalej však obsahujú vysoko návykový nikotín, ktorý pôsobí na nervový, dýchací, kardiovaskulárny a endokrinný systém. Vzhľadom na to, že sú na trhu len krátko, dlhodobé zdravotné vplyvy ešte nie sú dostatočne preskúmané.
Nástup Iqosu znamenal pre Philip Morris aj vstup do oblasti maloobchodu. Museli vybudovať sieť predajných a servisných miest, kde vyškolený personál učil zákazníkov s technickými zariadeniami pracovať.
„Z pohľadu biznisu to pre nás bola naozaj veľká zmena. Vzniklo klientske centrum, klientska linka, servisné miesta. Zákazník sa dostal do úplného centra všetkého a naša snaha bola povzbudiť ho, aby Iqos vyskúšal a urobiť všetko preto, aby sa už nevrátil k cigaretám,“ vysvetľuje Gontkovičová a dodáva, že Česi si k novinke našli cestu rýchlo.
„Keď sme mali prvých dvadsaťtisíc užívateľov, pamätám si, ako som hovorila kolegom, že už by sme zaplnili O2 arénu. A teraz sme už s pol miliónom užívateľov na úrovni mesta veľkosti Brna.“
Úspech nových zariadení sa prejavil aj v globálnom biznise celej spoločnosti. Vlani tvorili tržby za bezdymové produkty zhruba štyridsať percent celkových tržieb firmy, v Česku to bolo dokonca viac než polovica. Oproti roku 2023 vzrástla tržná kapitalizácia Philip Morris International o deväťdesiať percent na 283 miliárd dolárov, čo z nej robí jednu z tridsiatich piatich najhodnotnejších verejne obchodovaných spoločností na svete.
„Sami seba vidíme sčasti ako nikotínovú, ale sčasti ako technologickú firmu so spotrebným tovarom zameranú na vedu a výskum,“ popisuje zmenu žena, ktorá sa len pár mesiacov pred vypuknutím pandémie covidu stala šéfkou pre český, slovenský a maďarský trh.
Foto: Jan Berounský
Z tejto pozície sa jej okrem iného podarilo priniesť prísľub miliardovej investície do závodu na výrobu cigariet a rezaného tabaku v Kutnej Hore, ktorý je druhý najväčší zamestnávateľ v Stredočeskom kraji a cigarety sa odtiaľ vyvážajú nielen do mnohých európskych krajín, ale napríklad aj do Japonska.
Veľká suma umožní tabakovke prispôsobiť sa aktuálnym trendom, a tak sa aj v Česku začnú vyrábať bezdymové produkty. V tomto roku sa inštalujú nové výrobné linky na nikotínové vrecká ZYN. Vznikne laboratórium na kontrolu kvality a peniaze pokryjú aj preškolenie zamestnancov.
„Popri Švédsku, odkiaľ pochádza firma Swedish Match, ktorú sme získali, by sa Kutná Hora mala stať druhým európskym centrom na výrobu nikotínových vreciek Philip Morris, a to považujem za veľké uznanie pre kolegov. Je to nová výzva, nová vízia.“
Pevná rutina
Do odletu ostáva ešte niekoľko minút. Andrea Gontkovičová si sadne do zasadačky, vypije harmančekový čaj a zavrie oči. „Už som si z toho skoro vytvorila reflex. Akonáhle nastúpim do lietadla, chce sa mi spať. Ak chce človek taký životný štýl prežiť v zdraví a v pohode, je potrebné nastaviť si premyslený prístup a disciplínu,“ poodhaľuje jeden z tipov, ktoré sa jej osvedčili pri jej súčasnej agende.
Od konca minuloročného leta má ako viceprezidentka pre vonkajšie vzťahy na starosti tri veľké regióny: južnú a juhovýchodnú Áziu, Blízky východ a Afriku a vybrané bývalé republiky Sovietskeho zväzu.
„Moja úloha je zvestovať pokrok v nikotínovom priemysle. Vyjednávam s regulátormi a s ľuďmi, ktorí majú vplyv na regulačné prostredie v jednotlivých krajinách, aby vytvorili priestor na inovatívne výrobky namiesto cigariet,“ vysvetľuje top manažérka, pre ktorú je lietadlo druhá kancelária. Za necelý rok od nástupu stihla navštíviť dvadsať z celkovo deväťdesiatich šiestich krajín, ktoré má na starosti.
Za kľúčové štáty patriace pod jej správu považuje Juhoafrickú republiku a Egypt ako lídrov pre africký kontinent, v krajinách Perzského zálivu sú to Spojené arabské emiráty a Saudská Arábia, ktorá sa podľa nej veľmi modernizuje a dostáva sa do popredia. V Ázii sú pre ňu dôležitými trhmi Filipíny a Indonézia, v štátoch bývalého Sovietskeho zväzu Kazachstan, ale aj Arménsko.
Nedávno sa vrátila z Bhutánu a Nepálu, ktoré považuje za akýsi tichý kompas. „Snažíme sa vytvoriť dobrú kombináciu krajín, ktoré sú ťažké váhy pre svoj región, s tými, ktoré majú rešpekt z iných dôvodov.“
Pozícia viceprezidentky si vyžadovala sťahovanie celej rodiny, čiže manžela, ktorý sa živí ako právnik a dvoch synov, ktorí študujú medzi Veľkou Britániou a Dubajom. Kozmopolitná metropola prepájajúca kontinenty je pre ňu symbol budúcnosti.
„Páči sa mi odhodlanie, s akým všetko smeruje dopredu. Ľudia sú tu veľmi pozitívni, vzdelávajú sa, zaujímajú sa o nové technológie a inovácie. Majú jasný plán, čo chcú zvládnuť do roku 2030, či už v priemysle, politike, doprave alebo v prístupe k energiám,“ hovorí Gontkovičová a svoje tvrdenia hneď opiera o vlastnú skúsenosť.
„Vedľa domu, v ktorom bývam, donedávna fungovalo športové centrum. Teraz tam stavajú heliport, na ktorom budú pristávať vzdušné taxíky na prepravu ľudí,“ rozpráva. „Zaujímavý je aj ich prístup k energetike. Hoci majú vlastné zdroje ropy a zemného plynu, chcú úplne prejsť na obnoviteľné zdroje, najmä slnečnú energiu. Záleží im na smerovaní planéty.“
Každodenný život v Dubaji je podľa nej mimoriadne pohodlný. Priviezť až do domu si môžete nechať nielen nákup, ale aj veci z čistiarne, príde za vami aj manikérka alebo vás priamo doma ošetrí lekár. „Služby sa zameriavajú na koncového zákazníka a väčšina z nich je veľmi dobre cenovo dostupná,“ hovorí Gontkovičová.
Sťahovanie sa do arabského sveta bolo pre jej rodinu náročné logisticky aj emocionálne, ale v konečnom dôsledku ho hodnotí pozitívne. „Človek si rýchlo vytvorí svoju rutinu, nastaví mozog na pohodu. Vieme, kde čo kúpiť alebo objednať. Vytrhnúť sa z pohodlia je vždy investícia a diskomfort. Ale myslím si, že nám to otvorilo okná do sveta, ku ktorému by sme sa možno inak nedostali.“
Aby dokázala splniť svoje záväzky naprieč polovicou zemegule, snaží sa dodržiavať pevnú rutinu. Nielenže čas v lietadle využíva na naberanie síl pri spánku, ale na cesty napríklad striktne nenosí hodinky.
„Spôsobujú mi zbytočný stres. Keď priletíte do novej destinácie, pozriete sa na ciferník a zistíte, že doma sú tri hodiny ráno, ale tu len deväť večer. Mám ísť spať, alebo nemám? Chudák mozog je bičovaný dvojnásobne. Telefón je v tomto výborná vec, pretože čas sám preklopí.“
Keď dorazí do cieľovej krajiny, vyberá si hotel podľa toho, aby si v ňom mohla odcvičiť svojich tridsať až štyridsať minút denne, ktorými sa udržiava vo fyzickej kondícii. „Potrebujem telocvičňu alebo dlhý plavecký bazén. Bola som prekvapená, že v týchto častiach sveta to nie je žiadny problém.“
Šport je celkovo jej veľká vášeň, okrem tenisu miluje lyžovanie vo všetkých podobách, od zjazdového cez skialp až po bežky. V lete rada vyráža na bicykel alebo na turistické cesty v Tatrách. „Pri športe sa môžem venovať mindfulness, upokojeniu vnútorných zmyslov a myšlienok,“ vysvetľuje. Dáva si pozor aj na to, aby nejedla a nepila viac, než je potrebné.
„Keď je človek na cestách, mohol by stále jesť – na letisku, v lietadle, v práci. Môj jedálniček sa oproti tomu, čo som jedla v Prahe, nezmenil. Žiadne potravinové doplnky neberiem, strážim si dostatok ovocia a zeleniny. Jem len vtedy, keď som hladná. Snažím sa piť veľa vody, málo alkoholu. Premýšľam, či a kedy si dám pohár vína.“
Dosiahnuť viac
V Dubaji má Andrea Gontkovičová v kancelárii asi tridsať ľudí, ďalšie tímy pre ňu pracujú v jednotlivých krajinách. „Človek nemá inú možnosť, len prácu delegovať, a teda vytvoriť si na každom mieste správny tím. Nejaké som už obmieňala, čo je prirodzené, treba vytvárať priestor na rast talentov.“
Ako šéfka je podľa vlastných slov náročná, ale férová. „Každý má svoj lepší a horší deň, lepšie i horšie obdobie. A to sa snažím reflektovať. Chcem byť líder, ktorý vedie skôr zozadu než spredu. To znamená, že sa snažím svojich ľudí povzbudzovať, aby sa dostali dopredu, mali dostatočný priestor na svoj profesionálny i osobnostný rast.“
Veľká téma, ktorej sa roky venuje, je pre ňu rovnosť na pracovisku vo všetkých možných významoch. „Rôznorodosť nie je len muž a žena. Ako vidím teraz v regiónoch Ázie, Afriky, Levanty alebo Stredného východu, rozhodujúce je geografické pozadie, štúdium, odbornosť. Rôznorodosť sa dá zabezpečiť rôzne,“ vysvetľuje manažérka a dodáva, že si váži napríklad to, že u nich vo firme neexistujú rozdiely v odmeňovaní žien a mužov na rovnakých pozíciách.
Podpora ďalších žien v kariére je pre ňu prirodzená. „Po prvé – sama som žena, po druhé – dokážem sa vžiť do toho, ako sa ženy pozerajú na kariérny postup, aké z toho majú obavy, aké majú predstavy, v čom si veria, v čom menej. Snažím sa ich motivovať svojím osobným životom, ale povzbudiť ich aj osobnými rozhovormi, aby mali možnosť dosiahnuť to, čo by dosiahnuť chceli. A niekedy aj viac.“
Sama vraj mala šancu vybudovať si pozoruhodnú kariéru nielen vďaka svojim schopnostiam, ale aj vďaka podpore rodiny a nadriadených. „S každým synom som bola rok plnohodnotne doma. Od určitého veku deti chápali, ako to chodí, s čím im pomôže otec, s čím mama a čo si musia odpracovať samy. Navyše som takmer vždy mala najlepšieho šéfa na svete. Boli to síce chlapi, ale boli otcovia a vytvorili mi také podmienky, aby som zladila prácu so starostlivosťou o rodinu. Či už išlo o flexibilný pracovný čas, ktorý tu rozhodne nebol štandard, alebo o vlastný počítač a telefón, aby som mohla pracovať aj z domu,“ spomína na obdobie pred takmer dvadsiatimi rokmi.
Čas sa naplnil. Kanvička s čajom je prázdna, obloha sa vyjasňuje a oblohou dokonca prebleskujú slnečné lúče. Nové výzvy nepočkajú.
Článok vyšiel v českom vydaní Forbes a jeho autorkou je Aneta Šaferová.
