Manželia Majerovci, finančník a akademička, si najprv vysnívali a potom aj odpracovali založenie vinárne kúsok od ich nového domu. Do vznikajúcej štvrte pri Jarovciach preniesli v adaptovanej podobe úspešný bratislavský koncept.
Ako sa ich Vieche žije na mieste, ktoré je satelitom, teda trochu dedinou a trochu mestom?
O Vieche malých vinárov už Forbes písal, zhruba pred piatimi rokmi. Do Bratislavy priniesla nový druh podniku: opieral sa o tankové vína priamo od malokarpatských vinárov, sezónne chuťovky ako burčiak či mladé vína a trochu aj o dobre zapamätateľný vizuál.
V tom čase mala Viecha dve prevádzky, zakladajúcu v širšom centre mesta na Košickej ulici a druhú v užšom hneď vedľa Blumentálskeho kostola.
Odvtedy pribudli ďalšie dve Viechy – v historickom centre Starého mesta v Starej tržnici, a jedna aj v tom úplne najužšom centre, aké si môžete predstaviť, rovno pod Hradom. Skôr či neskôr asi musela vzniknúť aj viecha na okraji mesta, či nie?
Bolo by super, keby…
„Ani jeden z nás nikdy nepracoval v gastronómii, obaja sme však mali sen, že by sme raz mohli mať nejaký podnik,“ začína rozprávanie Martin Majer. „Keď sme sa nasťahovali do Jaroviec, zistili sme, že sa v blízkosti nášho domu nedá nikam zájsť. Časť novej štvrte, ktorá tu dnes už stojí, ešte vôbec neexistovala. Keď sa začali stavať Dve sýpky, hovorili sme si – bolo by super, keby sa nám tu niečo podarilo vybudovať.“
Kúsok od domu im rástlo malé námestie, a vyzeralo, že by mohlo byť vhodné na posedenie. „Vznikal tu pekný, moderný priestor, trochu pôsobil ako mestská štvrť na vidieku,“ pridáva sa Dagmara Majerová.
„Pôvodná obec si však žila svojím životom a nová štvrť svojím. Chceli sme tie dva svety trochu prepojiť, priniesť sem aj podujatia, koncerty a akcie, ktoré by prilákali ľudí z obce aj z mesta, aj tých, čo žijú práve tu.“
Inšpirácia známych Viech
Keď rozmýšľali, aký podnik by mohli otvoriť, zohralo dôležitú úlohu, že obaja poznali pôvodné Viechy aj ich majiteľa Vojtěcha Záhorského.
„Keď sme mu o myšlienke povedali, podporil nás, aj preto sme do toho išli. Pomaličky do seba všetko sadalo, bol to plynulý niekoľkoročný proces dozrievania. Ak by sme sa nepoznali, určite by tu dnes nebola táto Viecha,“ hovorí Dagmara.
Developera oslovili ešte v roku 2019. „Aj oni chceli, aby sme sem preniesli kúsok mestskej atmosféry.“ Dodáva, že ich cieľom bolo doniesť kvalitu mesta do tesnej blízkostí štvrtí, ako sú Jarovce, Rusovce, Čunovo a Slnečnice.
Pandémia napokon výstavbu projektu Dve sýpky spomalila a viechu otvorili až na jar 2022.
Mestský podnik v satelite?
Ako však úspešne rozbehnúť podnik v novej štvrti mestského satelitu? Neexistuje na to manuál, Majerovci museli na všetko prísť sami aj si to odpracovať.
Z pôvodného konceptu Viechy malých vinárov si zobrali predovšetkým spoluprácu s menami, ako sú Lukáš Krasňanský, Dubovský & Grančič, Juraj Klimko, Juraj Zápražný či novšie aj Skovajsa. Čím sa od predchádzajúcich viech trošku odlišujú, je prosecco.
Do ponuky ho však nezaradili preto, že je trendy, ale najmä preto, že sú rodinne prepojení s talianskym výrobcom z oblasti, ktorá je jadrom prosecca – Prosecco Valdobbiadene DOCG. Značku Serre tak majú ako bublinkový protipól k slovenským vínam. Z Talianska si sami vozia aj rôzne pochutiny, napríklad syry a šunky z oblastí Veneto či Friuli.
Aj pre rodinu s deťmi
Oproti pôvodným viecham, ktoré sú v prvom rade vinárňami, je Viecha Jarovce oveľa rodinnejším podnikom. Stala sa stretávacím bodom aj pre rodinky s deťmi, ktoré vyrastajú v novej štvrti. Už počas prvého leta si popri muštoch v ponuke vydobyli pevné miesto aj nanuky či domáce koláčiky.
Majerovcom išlo o to, aby sa u nich cítili dobre všetky vekové kategórie, pokračuje Dagmara. „Tomu prispôsobujeme aj naše spoločenské podujatia, vyberáme ich tak, aby si každý našiel niečo pre seba.“
A kto je ich hlavným zákazníkom? „Ľudia ako my,“ hovorí. „Okolo štyridsiatky s deťmi. Mali sme tu už viacero narodeninových párty. A keďže námestie nie je prepojené s ulicou a hlavnou cestou, v lete nám tu každú chvíľu pobehovali deti. Keď sa človek počas obsluhovania na dve sekundy zastavil, bol to veľmi príjemný pohľad.“
„Prax“ v pôvodných Viechach
Dve sekundy nemusia byť preháňaním. Ako každý podnik, aj Viecha zažíva nárazový záujem hostí a obsluha sa musí vedieť obracať. Dnes pracuje vo Vieche na plný úväzok Martin Majer, manželka je majiteľkou a konateľkou. O prevádzku podniku, ktorý je otvorený denne, sa stará tím piatich-šiestich ľudí.
„Bolo pre nás zásadné, že po otvorení sme sa tu obaja skutočne striedali na plný úväzok,“ zdôrazňuje Dagmara.
Manžel dopĺňa, že okrem samotného podniku romantickú predstavu nemali. „Vedeli sme, že za Viechou bude veľa práce. Poctivo sme sa pripravovali, párkrát sme boli praxovať v druhých viechach, zažili sme si, ako vyzerajú záťažové dni.“
Ročný rytmus Jaroviec
Postupne si odžili ročný rytmus života viechy. Pomaly zisťovali, akí ľudia k nim chodia, ako to vyzerá na jar či počas letných dovoleniek. „Vo vieche dnes vieme celkom dobre čítať život Jaroviec,“ opisuje Dagmara.
Tvoria aj sezónne ponuky a tematické akcie: od letného craftového piva a degustácií svojich vinárov cez týždne burčiaku s lokšami, až po obdobie martinských mladých vín. V zime zasa rozbehli sériu koncertov. Nedávno pridali aj maľovanie pre ženy s názvom Vo víne je umenie.
Hudba je pre jarovskú Viechu dôležitá a manželia si dajú záležať na rozmanitosti. Nechýba country, bluegrass, rock, muzikál ani opereta, klasika či tango.
Koncerty pritom lákajú do satelitu aj ľudí z mesta. „V lete, ak je vonku plná terasa, tu môže byť aj do sto ľudí,“ vraví Dagmara s tým, že vnútri je kapacita asi 50 až 60 osôb.
Aby žila podujatiami celý deň
Do budúcnosti by priestor chceli naplno využiť aj v dopoludňajších hodinách. „Workshopy, vzdelávacie akcie, neziskové projekty… V hlave takéto využitie máme,“ vymenúva Dagmara Majerová. „Ale najprv sme si chceli prežiť celý kalendárny rok a zistiť, ako počas neho viecha žije.“
Aktuálne sa pripravujú na svoj druhý vinársky rok. „Už sme ochutnávali vína z minulého ročníka, obmieňame sortiment na leto,“ hovorí Martin. „Motivujeme sa na nové nápady, ako ďalej rozvíjať podnik tak, aby napĺňal potreby nielen stálych zákazníkov, ale aj príležitostných návštevníkov.“
Jarné počasie priláka hostí do viechy aj vďaka pohľadom na západ slnka. „Námestie je dlho v tieni, iba ráno, keď slnko vyjde, ho zaleje svetlom, počas dňa až do poobedia je tu chládok,“ vysvetľuje majiteľ. „Okolo štvrtej začne svietiť na terasu od juhozápadu, aj v auguste je však teplo celkom znesiteľné. A v lete zapadá priamo nad Königswarte, kopcom nad Kittsee a Bergom – je to veľmi pekný pohľad,“ uzatvára.