Na záberoch z veľkochovu vidieť, ako sa prešľachtená hydina pre svoj extrémne rýchly rast neudrží na nohách. „Pártýždňové kurčatá sú nafúknuté ako balóny, ich vlastné nohy nedokážu uniesť hmotnosť ich tela,“ hovorí v rozhovore pre Forbes ochranár Martin Smrek, riaditeľ organizácie Humánny pokrok.
Poukazuje tiež na to, ako im popritom zlyhávajú orgány a sú prilepené na podstielku plnú výkalov, ktorá kurčatám spôsobuje bolestivé chemické popáleniny. Tie sú podľa neho viditeľné aj na konečnom hydinovom produkte v obchodoch. A to nie je všetko.
Detailne tiež v rozhovore opísal, ako „podradné mäso“ z veľkochovu v obchodoch rozpoznať a ako sa takéto podmienky chovu kurčiat prejavujú na kvalite mäsa.
Ochranárska organizácia Humánny pokrok zverejnila zábery zo slovenských hydinových fariem. Čo odhalili?
Zábery z priemyselných veľkochovov s rýchlokurčatami na Slovensku boli z dvoch fariem, z ktorých sú maloobchodné reťazce zásobované lacným kuracím mäsom. Videli sme na záberoch bežné a legálne praktiky, ktoré vidíme aj všade inde vo svete.
Vidno tam extrémne prešľachtenú hydinu. Ide o takzvané rýchlokurčatá, ktoré narastú z malého kuriatka na 2,5-kilogramové kurča za sotva 42 dní. Je to extrémne rýchly rast, ktorý so sebou nesie dôsledky pre kurčatá.
Skúste ich bližšie opísať.
Jeden z najčastejších problémov pri kurčatách sú deformácie končatín, ktoré na záberoch bolo vidieť. Majú pokrivené nohy, ktoré im rastú do strán a znemožňujú im voľný pohyb. Na konci života až tretina nie je schopná voľného pohybu a mnohé z nich zomierajú priamo na podlahe haly hladom, lebo sa nedokážu dostať k potrave. Zároveň rastú tak rýchlo, že ich orgány v tele nedokážu držať krok s extrémnym rastom svalov.
Výsledkom je, že ich srdce a pľúca nestíhajú zásobovať telo kyslíkom. Kurčatá ležia na zemi a dýchajú tak rýchlo, ako keby šprintovali. Pártýždňové kurčatá sú nafúknuté ako balóny, ich vlastné nohy nedokážu uniesť hmotnosť ich tela. Zlyhávajú im orgány a sú prilepené na podstielke plnej výkalov, ktorá im spôsobuje bolestivé chemické popáleniny. Do takéhoto stavu sa stihnú dostať za 42 dní. Je to zvrátenosť proti prírode.
Humánny pokrok
Sú tieto zverejnené zábery bežnou praxou, ako vyzerajú intenzívne chovy na Slovensku, alebo ide o výnimočné prípady len z dvoch fariem?
Toto sú štandardné praktiky. Jednou z fariem je Novogal, ktorú riadi podpredseda Únie hydinárov Ladislav Birčák. Môžeme teda očakávať, že toto boli tie príkladné chovy, ktoré majú štandardy vysoké. Ostatné farmy na tom budú ešte horšie. To, čo sme videli na záberoch, sa nevymyká bežnej praxi v Európskej únii a inde v zahraničí. Hydinový priemysel rastie extrémne rýchlo, preto aj stúpa spotreba kuracieho mäsa vo svete.
Aktuálne je to 50 až 60 miliárd kurčiat, ktoré sa každoročne zabijú. Takmer všetky sú z kategórie rýchlokurčiat. Dostali sme sa až do štádia, keď sú rýchlokurčatá najpočetnejším suchozemským stavovcom na svete. Až dve tretiny biomasy na svete tvoria priemyselné zvieratá z veľkochovov a drvivá väčšina z nich sú práve rýchlokurčatá. Tie voľne žijúce zvieratá tvoria asi štyri percentá celkovej biomasy a zhruba tretina pripadá na ľudí.
Zábery ukazujú podmienky rýchlorastúcich kurčiat. Mnohí sa s týmto pojmom stretávajú po prvý raz. Skúsite priblížiť, čo to rýchlokorčatá sú?
Sú to rýchlorastúce plemená, ktoré vznikli šľachtením. Niektoré sa šľachtia na to, aby znášali veľa vajec, niektoré na pekné perie a iné zasa na to, aby im extrémne rástla svalová hmota. V prípade rýchlokurčiat konkrétne prsné svalstvo.
Pri šľachtení sa zabudlo na to, aby tieto zvieratá mali aj kvalitné životné podmienky a v procese netrpeli. Pre zviera je to extrémne utrpenie, keď mu šialeným tempom rastie telo, zlyhávajú mu orgány a má popáleniny, lebo sa nedokáže hýbať. Je tam celý rad problémov, na ktoré sa nemyslelo, lebo išlo len o maximalizáciu zisku.
Aká je alternatíva voči intenzívnemu chovu?
Sú to pomaly rastúce plemená, ktoré reálne žijú okolo 60 dní. Ani tu nie je veľký rozdiel v dožití, ale v kvalite života je rozdiel priepastný. Sú oslobodené od problémov spojených so šialene rýchlym rastom tela a spravidla sa im zabezpečuje aj dostatok životného priestoru.
Je takýto chov rýchlokurčiat legálny?
Je to legálne a drvivá časť kuracieho mäsa pochádza práve z takýchto chovov. Sú aj tie s vyššími štandardmi, akým je napríklad chov vo voľnom výbehu a biochovy. Jediné dva, ktoré zákon rozpoznáva ako zabezpečujúce vyššie štandardy. Tvoria však len zanedbateľné množstvo produkcie. Existujú aj rôzne greewashingové nálepky ako welfare kurča, ktoré hydinári začali používať. V skutočnosti je to však prázdna kategória, ktorú môžete naplniť čímkoľvek, lebo nie je zákonmi definovaná a vymáhateľná.
Žiadame preto od maloobchodných reťazcov, aby prijali európsky kurací záväzok (European Chicken Commitment [ECC] – pozn. red.). Je to úsilie o stanovenie minimálnych štandardov pre kurčatá, aby zbytočne netrpeli. Je tu záväzok používať iba pomaly rastúce plemená, zabezpečiť im dostatok priestoru na život a drobné technické zlepšenia, ako svetelnosť, efektívne omračovanie pred zabitím či spestrenie priestoru, aby sa tam kurčatá nezbláznili.
Prečo sú welfare kurčatá len „greenwashingovou nálepkou“?
Pretože to môže označovať čokoľvek. Keďže to nie je rozpoznané a ani kontrolované, môže to byť čokoľvek. Pri vajciach je to iné. Tam EÚ spravila kategorizáciu na štyri základné typy a sú riadne označené a spotrebitelia si to môžu aj overiť. Aj keď sa k nim pridá greenwashingová nálepka ako napríklad „šťastné sliepky“, tak vždy si spotrebiteľ môže pozrieť na etikete, z akého to je chovu.
Pri mäse to nie je jednoznačné a neviete sa dopátrať, z akej farmy to je. Žiadame preto od firiem, aby prijali európsky kurací záväzok s jasnými štandardmi.
Aký podiel chovu pripadá na iné chovy, ako je intenzívny veľkochov?
Sú to len jednotky percent, ktoré pripadajú na chovy s vyššou kvalitou, teda chovy, ktoré sú evidované ako bio chovy alebo chovy s voľným výbehom.
Ako sa tieto podmienky prejavujú na kvalite mäsa?
Kvalita mäsa je dôležitý faktor. Aj preto sa viaceré zahraničné materské firmy maloobchodných reťazcov pôsobiacich na Slovensku zaväzujú skoncovať s chovom rýchlokurčiat a zabezpečiť hydine viac životného priestoru. Zdôrazňujem, že to robia vo svojich domovských krajinách a nie u nás. Slovákom a Slovenkám naďalej servírujú podradné mäso z utrápených rýchlokurčiat.
Humánny pokrok
Hovoríte o podradnom mäse. Čo máte konkrétne na mysli?
Keďže kurčatá trávia veľa času na podstielke, spôsobuje im to popáleniny, ktoré sa môžu objaviť aj priamo na konečnom produkte hydiny. Zvieratá, ktorým začína zlyhávať srdce, pľúca, či utrpeli rôzne zranenia a ostávajú neošetrené, trpia nekrotickým tkanivom. Je to viditeľné ako čierne či zelené fľaky na mäse. Najčastejší problém, ktorý sa pri rýchlokurčatách vyskytuje v 50 až 99 percentách prípadov, je biele pruhovanie.
Keďže rastú rýchlo, ich telo nedokáže tvoriť toľko bielkovín, aby vedelo vytvárať svalovinu. Namiesto svaloviny sa tak tvorí tukové tkanivo. Rýchlokurčatá majú oproti pomaly rastúcim plemenám až o 200 percent viac tuku v mäse. Toto si spotrebitelia môžu pozrieť priamo pri mäse, keď tam je jasne viditeľné biele pruhovanie. Takéto mäso má menšiu hodnotu, menej bielkovín a celkovo je podradnej kvality v porovnaní s mäsom z pomaly rastúceho plemena.
Je v takomto mäse aj väčšie množstvo antibiotík?
V Európskej únii nie je možné, aby boli stopy antibiotík. Tie sa síce používajú v tomto priemysle masívne a hydinársky priemysel zodpovedá za takmer štvrtinu celkovej spotreby antibiotík. Toto je jeden z hlavných motorov rezistencie voči antibiotikám. Kurčatá sa chovajú v takých podmienkach, že antibiotiká sa už musia používať pri chove rutinne. Naďalej však platí, že musia byť vysadené takým spôsobom, aby sa do výsledného produktu už antibiotiká nedostali.
Organizácia Humánny pokrok
Ochranárska organizácia Humánny pokrok funguje od roku 2009. Venuje sa kampaniam za zákaz kožušinového chovu na Slovensku, zákazu klietkového chovu sliepok či zákazu predaja živých kaprov.
Sú Slováci ochotní si priplatiť za produkty z etickejšieho chovu? Čo hovoria prieskumy?
Agentúra Focus realizovala prieskum, z ktorého vyplýva, že takmer tri štvrtiny Slovákov a Sloveniek sú za to, aby mali kurčatá lepšie podmienky. Zhruba polovica je pripravená aj priplatiť si za to, aby dostávali mäso z lepších podmienok. Sú to dokonca dáta zbierané v časoch, keď vyskočila inflácia v dôsledku vojny na Ukrajine a keď o skoro 50 percent stúpla cena kurčiat.
Na Slovensko sa dováža aj hydina z krajín mimo EÚ, napríklad z Brazílie či Thajska. Je kvalita tohto mäsa ešte horšia?
V konečnom dôsledku sú to stále rýchlokurčatá trpiace tými istými problémami. Ak nebudú nahradené pomalými plemenami s dostatkom životného priestoru, tak sa nič nezmení a je to stále to isté podradné mäso. Tento trh je v dominancii obchodných reťazcov a veľká väčšina kuracieho mäsa ide cez retail. Reťazce tak majú postavenie, keď diktujú podmienky dodávateľom, aké mäso budú od nich brať a akej kvality. Ony o tom rozhodujú, čo budú zákazníkom ponúkať na pultoch.
Dokáže si spotrebiteľ na etikete nájsť informáciu o tom, či je hydinové mäso z intenzívneho veľkochovu?
Toto tam explicitne pomenované nie je. Pokiaľ je to biokurča, či to z voľného výbehu, tak to spomenuté na etikete bude. Opakujem, že je to len zlomok z celkovej produkcie. Drvivá väčšina pochádza z rýchlokurčiat a niektoré dokonca aj s greenwashingovou nálepkou welfare kurča, čo sú nezmysly a nemá to s realitou nič spoločné.
Zverejnili ste zábery trpiacich rýchlorastúcich kurčiat, údajne z fariem Hyza a Novogal. Firmy popierajú, že ide o ich chovy. Ako tie zábery vznikali?
V takýchto prípadoch je to bežná taktika firiem, že sa od záberov snažia dištancovať, ale aj zastrašovať rôznymi žalobami, aby pôsobili vierohodnejšie. V realite je nesporné, odkiaľ tie zábery pochádzajú. Máme presné zábery s geolokáciou, kde sa farma nachádzala. Máme tiež indikátor dátumu prostredníctvom fotky z novín priamo z toho dňa. Máme pri farme Novogal aj rozpis počtu zvierat a s identifikátorom farmy.
Je teda zjavné, odkiaľ tie zábery sú a čo sú to za farmy. Zábery, ktoré sme získali, tak spĺňajú prísne investigatívne štandardy. Hyza odporovala, že to nie je ich farma, hoci ju mali uvedenú, že im dodáva mäso. Toto bola ich hlavná výčitka, že to nie je ich farma, ale prakticky to nemení nič na veci, že sú to kurčatá predávané pod značkou Hyza.
Humánny pokrok
Je podľa vás efektívnejšie tlačiť na reťazce, aby takéto mäso nemali v ponuke, alebo treba začať od konzumentov?
Dominantné postavenie majú v tomto prípade obchodné reťazce, ktoré rozhodujú o tom, aké mäso objednajú a čo spotrebiteľom ponúknu. V kampani a petíciou tak dávame ľuďom možnosť, aby zatlačili na reťazce, aby s takýmito praktikami skončili. Spotrebitelia so svojím nákupným správaním majú len veľmi malý dosah.
Zo zahraničia vidíme, že materské firmy reťazcov na Slovensku takéto záväzky dokážu urobiť a že pretláčajú dvojitý štandard potravín. Kým materské spoločnosti v zahraničí sa zaviazali, že budú ponúkať spotrebiteľom mäso z pomaly rastúcich plemien, na Slovensku reťazce ponúkajú ľuďom mäso z utrápených rýchlokurčiat.
Prečo podľa vás obchodné reťazce na Slovensku nechcú robiť to, čo ich materské firmy v zahraničí?
Hlavná motivácia sú zisky. Je pre nich výhodnejšie kupovať lacnejšie mäso z utrápených zvierat než zvyšovať štandardy. Jediná cesta, ako to môžeme napraviť, je, že spotrebitelia im dajú jasne najavo, že toto nebudú tolerovať. V tomto sú aj samotní chovatelia v horšej pozícii, lebo si reťazce diktujú to, za akých podmienok a ceny budú kurčatá kupovať.
Ak to nebudú vedieť slovenskí chovatelia splniť, tak ich budú dovážať zo zahraničia. Paradoxne je to riešenie, ktoré by pomohlo aj slovenským hydinárom. Ak štandardy správne nastavíme, tak ich slovenskí hydinári budú vedieť splniť, na rozdiel od hydinárov z Brazílie či Thajska.
