Pôvodne chceli v Suchej nad Parnou pestovať hrozno len na predaj. No počas troch rokov, kým vinič ponúkol prvú úrodu, zistili, že trhová cena hrozna im nevynahradí úsilie, ktoré do svojej úrody vložili. Tak sa po dlhých debatách vybrala rodina Zvolenských vlastnou vinárskou cestou. A vznikla značka Terra Parna.
Presťahovali sa do Ružovej doliny v obci Suchá nad Parnou, ktorá je len pár kilometrov od Trnavy. Za ich domom mali pôvodne jezuiti polia. Vyznačovali sa ale hlinito-piesčitou pôdou, ktorá vyhovuje máloktorej plodine. Od miestnych však počuli, že kedysi práve tam jezuiti pestovali hrozno a vyrábali víno. To Zvolenských priviedlo k myšlienke prenajať si pôdu a začať pestovať hrozno.
Drahoslava a Jozef Zvolenskí stoja za vinárstvom Terra Parna. Foto: Terraparna
Po vzore jezuitov sa tak rozhodli vysadiť vinič s tým, že hrozno potom predajú. „Môj otec je asi veľký romantik. Hovoril si, že by bolo dobré sem vinársku tradíciu vrátiť,“ spomína Ivana Zvolenská, ktorá sa v spoločnosti venuje prevažne marketingu. Romantická predstava sa však v praxi zmenila na trdú prácu a Jozef Zvolenský, majiteľ Terra Parna, vraj spočiatku vo výrobe aj spával. „Otec si prešiel každodennou prácou vo vinohrade, ktorá je aj v zime. Po tom všetkom ho romantika už aj opustila. Prišla prvá oberačka a vtedy si spojil, koľko s tým bolo práce a aká je cena hrozna na trhu.“ Napokon sa rozhodol aj po úvahách s rodinou, že z nich budú vinári. Dnes Ivana Zvolenská priznáva, že im vinič trošku prerástol cez hlavu.
Vinár a jeho žena. Nemali to v pláne, ale zachraňujú spustošené vinohrady
Keď v Suchej nad Parnou odbočíte do Ružovej doliny, vyrastie vo vás zvedavosť, čo vás za ďalšou zákrutou asi čaká. Budova vinárstva je v doline, ktorú obklopuje vinič. Málokto by však čakal, že práve za dedinou pri Trnave objaví kúsok slovenského Toskánska. Keď totiž slnko zapadá nad vinohradmi, presne taký dojem krajina budí. Medzi viničom sa navyše nachádza historický vodojem, ktorý postavili ešte jezuiti, no všetkým pripomína skôr kaplnku. Samotnú budovu vinárstva vybudovali majitelia v modernom štýle v kombinácii surového betónu so sklom a drevom. Vinárstvo tak pôsobí dosť moderne.
Vinárstvo Terra Parna predstavuje kus Toskánska neďaleko od Trnavy. Foto: Terraparna
Na druhej strane sa však rodina drží vinárskej tradície, aká tu bola a pri výsadbe išli Zvolenskí po tradičnej linke. Nevenujú sa žiadnym novošľachtencom, ale starým overeným odrodám, o ktorých vedia, že sa im v tejto pôde darí. Vinárstvo Terra Parna je známe najmä modrým portugalom. „Je to párty víno, lebo je ľahšie a ľahko sa pije. Keď si chce dať človek dva deci vína pri večeri, odporučila by som mu radšej Vavrinec, Alibernet, poprípade Cuvée,“ hovorí mladá vinárka. Modrý portugal je odroda, ktorá sa v Ružovej doline vždy pestovala. „Aj keď je horší upršaný ročník, tak modrý portugal je tu vždy veľmi dobrý.“
Vinárstvo Berta vedie štvorčlenná rodina. Ako prví dali u nás zbohom korkovým uzáverom
Produkcia vinárstva je niekoľko desiatok tisíc fliaš ročne. Výrobu spúšťajú postupne. Nechceli zbytočne riskovať, no počas fungovania sa im ju podarilo zdvojnásobiť. „Nechceli sme prísť na trh hneď s veľkou produkciou. Keď sa bude víno ľuďom páčiť, tak budeme ďalej vysádzať, ale postupne, aby sme vedeli, čo s ním,“ vysvetľuje Ivana a jedným dychom dodáva, že v súčasnosti pripravujú pôdu na ďalšiu výsadbu viniča.
Mladá vinárka Ivana Zvolenská sa vo vinárstve Terra Parna stará najmä o marketing. Foto: Terraparna
Pôvodne chceli vínom zásobovať Trnavu, no napokon sa všetko skončilo inak. „Keď sme prišli na trh, tak v Trnave nemali záujem o suchovské víno, z čoho sme boli smutní a museli sme to riešiť.“ Alternatívnym plánom bolo zahraničie. „Niečo sme vyviezli do Hongkongu, tam je veľký trh a všetko sa tam stratí. Potom sme rozbehli predaj v Tatrách a teraz sme sa už naozaj dostali do štádia, ako sme pôvodne chceli, že naše víno sa pije v Trnave, Bratislave,“ prezrádza vinárka.
Vinár, ktorý vás ubytuje v domčeku na strome. S prácou mu pomáhajú aj ovce
Vinárstvo Terra Parna občas aj teraz vyvezie svoje víno do zahraničia, hoci ide asi len o dve percentá z produkcie. „V máji sme niečo vyviezli do USA, ale skôr z marketingového hľadiska. Slovákom veľmi chutí, keď sa niečo pije aj v Amerike a lichotí nám to, že si môžeme povedať, že aj v USA pijú naše víno, ale nie je to cieľ.“
Vodojem na vinici. Foto: Facebook Terraparna
Na našom trhu im pomáha aj fakt, že sa za posledné roky zvyšuje záujem Slovákov o domáce, lokálne produkty. Najviac vína predajú práve z dvora, a to aj vďaka tomu, že sa rozhodli spájať víno, jedlo a hudbu. „Povedala som rodičom, aby urobili párty s dídžejom a vínom vo vinici, že to bude fajn,“ hovorí s úsmevom Ivana, ktorá dostala najskôr negatívnu odpoveď, no napokon sa jej podarilo rodičov presvedčiť a bol to vraj dobrý krok. „Ľudia sa tu potom cítia dobre a neriešia, či vínu rozumejú, alebo nie.“
Hlavné foto: Terra Parna
