Netreba si mýliť prítomnosť vírusu v tele pacienta so skutočnou infekčnosťou pacienta. Tá druhá sa zisťuje oveľa ťažšie a pomalšie. Podobné je to s infekčnosťou povrchov a predmetov.
Možno ste počas prvej vlny zachytili správy vedcov, že identifikovali genetický materiál koronavírusu na lodi Diamond Princess až 17 dní potom, ako loď evakuovali.
Možno ste tiež počuli, že v izbách pacientov na University of Nebraska Medical Center bola zistená vysoká kontaminácia prostredia virálnou RNA. Alebo ste čítali, že virálna RNA sa dala detekovať v telách pacientov až 37 dní po objavení prvých príznakov.
Vďaka takýmto správam ste si možno povedali, že pacienti, ktorí sa vyliečili z COVID-19, sú akýmisi mrakmi nákazy, ktorú šíria už pár dní pred prepuknutím príznakov a potom celé týždne po zotavení.
Ako postihuje koronavírus deti? Môžu ho šíriť, aj ak nie sú choré?
Upokojte sa. Môžete si byť istí, že to nie je nevyhnutne pravda. Test, ktorý v týchto štúdiách detekoval prítomnosť vírusu, totiž neoveroval, či je aj infekčný. Povedzme si o tom trochu viac.
Čo robí bežný test na koronavírus
Testy používali pomerne dobre vyskúšanú techniku, ktorá sa volá kvantitatívna reverzná transkripcia polymerázovej reťazovej reakcie, čiže qRT-PCR. Ukazuje, či osoba je infikovaná alebo nie, vďaka tomu, že detekuje prítomnosť a relatívne množstvo virálnej RNA. V podstate sa pýta: „Máte vo vašom systéme vírus?”
Mohli by ste si myslieť, že objem virálnej RNA ktorý test qRT-PCR detekuje, priamo súvisí s infekčnosťou danej osoby. Tú však tento test neskúma.
Vlastné testy budú vyvíjať aj slovenskí vedci,
financovať ich bude Eset
Totiž, RNA vírusy, medzi ktoré patrí aj ten, ktorý spôsobuje COVID-19, sa pri replikovaní svojho genómu často „mýlia“. Niekedy tieto „omyly“ vedú k tomu, že genómy obsahujú fatálne chyby, mutácie, ktoré kriticky dôležitý virálny genóm znefunkčnia.
To znamená, že takéto genómy neinfikujú ľudí, ktorí s nimi prídu do styku. V rámci testu qRT-PCR ich však nevieme rozoznať od tých druhých genómov. Bunkový mechanizmus, ktorý produkuje vírusy, bude produkovať aj funkčnú aj nefunkčnú RNA.
Nie celkom rozumieme dôvodom, prečo pacienti, ktorí sa z vírusovej infekcie zotavili, majú bunky, ktoré môžu ďalej pokračovať v produkcii virálnej RNA, ale v skutočnosti neprodukujú infekčné vírusové častice. Je preto nielen možné, ale aj bežné, že detekujete virálnu RNA, ale infekčný vírus v tele nie je.
Ako fungujú testy infekčnosti
Virológovia používajú aj ďalšie testy na detekovanie infekčných vírusov – práve tých by sme sa mali obávať. Najznámejšie je takzvané testovanie plaku (plaque assay) a infekčná dávka v tkanive (tissue culture infectious dose, TCID50).
Tieto testy sa zakladajú na schopnosti vírusov zabiť infikované časti buniek. Ich metódy sú oveľa vhodnejšie na odhadnutie miery, v akej sa potenciálne prenosný vírus uvoľňuje (shed) z pacientov, ktorí sa už zotavili, alebo sa nachádza v prostredí. („Shed“ je slovo zo žargónu virológov, je to však dobrá metafora pre spôsob, ako sa vírus dostane z tela hostiteľa, keď zakašlete alebo si kýchnete.)
Prečo tieto testy nepoužívame stále? Problém je, že sú časovo náročnejšie a vyžadujú si izolované laboratóriá. Pre klinickú diagnostiku a plošné sledovanie preto nie sú veľmi praktické.
Test qRT-PCR sa dá vykonať v rámci hodín v bežných laboratórnych podmienkach (úroveň biobezpečnosti 2, BSL-2), testy plaku a TCID50 pre SARS-CoV-2 trvajú niekoľko dní a musia sa robiť v prostredí úrovne BSL-3.
Na prácu v tomto prostredí potrebujete špeciálny výcvik a mnoho kliník sa takýmto podmienkam ani len nepribližuje. Väčšina čísel, ktoré sa dostanú do médií, sa preto týka merania objemu virálnej RNA, ale nie infekčnosti.
Dezinfekcia ulíc Moskvy. FOTO: SITA, AP
Infekčnosť povrchov a predmetov? Po pár dňoch zrejme klesá
Schopnosť vírusu zostať infekčný na viacerých materiáloch skúmali dve štúdie. Hoci táto schopnosť závisí od vonkajšieho prostredia, napríklad teploty a vlhkosti, žiadny vírus nezostal infekčný dlhšie ako približne 17 dní.
Po niekoľkých dňoch sa v oboch štúdiách množstvo infekčného vírusu výrazne znížilo. Riziko infekcie na predmetoch alebo povrchoch sa pravdepodobne dá zminimalizovať riadnym čistením a dezinfekciou.
V budúcnosti bude testovanie infekčnosti dôležitým krokom k presnému zisteniu, ako dlho zostávajú vyliečení pacienti rizikoví. Virológovia z celého sveta otázku skúmajú na vzorkách reálnych pacientov, aj modeloch na zvieratách, ktoré sú aktuálne vo vývoji.
Autorka Angela Rasmussen je virologička na Columbia University Mailman School of Public Health.
Coronavirus Frontlines je seriál článkov, ktoré prinášajú pohľad expertov z prvej línie boja proti pandémii COVID-19.
Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk
