Minister financií Ladislav Kamenický predstavil v utorok dlho očakávaný tretí balík konsolidačných opatrení na ozdravenie štátnych financií. Obsahuje 22 opatrení a ušetriť má 2,7 miliardy eur.
Minister Kamenický (Smer-SD) uviedol, že konsolidácia je potrebná na to, aby vláda zastavila zadlžovanie Slovenska a odvrátila ho od „gréckej cesty“. Bez konsolidácie by hrozil vysoký deficit verejných financií, zhoršovanie ratingov a vysoké úroky pre štát.
Takmer polovicu z opatrení budú tvoriť úspory vo výdavkoch štátu. Predloha počíta okrem iného aj s vyšším zdanením ľudí s vysokými príjmami, nárastom sadzby dane z pridanej hodnoty (DPH) na niektoré potraviny, zvýšením povinných odvodov na zdravotné poistenie a s vyšším zdanením prevádzkovateľov hazardných hier.
Štát chce ušetriť 1,14 miliardy
Jedným z predstavených opatrení, ako sa vláda chystá šetriť v ďalšom balíku konsolidačných opatrení, je veľké znižovanie výdavkov štátu, ktoré má štátnej kase usporiť 1,14 miliardy eur. Pôjde o šetrenie ministerstiev a úradov. Podľa Kamenického slov by malo ísť o zníženie výdavkov na tovary, služby a kapitálové výdavky.
Rovnako by malo dôjsť k rušeniu a zlučovaniu úradov. Minister dodal, že sa obmedzí aj nakupovanie nových vozidiel a verejná správa sa má vyhýbať nákupom, ktoré nie sú nevyhnutne prioritné.
Pri opise, ako verejný sektor plánuje ušetriť v samospráve, Kamenický predstavil aj plán zníženia výdavkov na mzdy. Má ísť o nezvyšovanie platov, teda o nulovú valorizáciu zamestnancov štátu a samosprávy. Týka sa úradníkov na ministerstvách a im podriadených úradoch, ostatných úradoch vrátane samosprávy, policajtov, hasičov, vojakov a zamestnancov finančnej správy.
Toto opatrenie sa však nemá vzťahovať na učiteľov, ani na pedagogických a odborných zamestnancov. Rovnako sa má vyhnúť aj lekárom a zdravotným sestrám.
Ďalšie opatrenie má byť zníženie existujúcich mzdových nákladov, čo má zahŕňať aj prepúšťanie a nevyplácanie časti miezd. Ani toto opatrenie sa nemá dotknúť učiteľov, nepedagogických zamestnancov, lekárov, policajtov, hasičov, vojakov, zamestnancov finančnej správy, ako ani sudcov a prokurátorov.
Štát chce tiež znížiť počet dohodárov a poradcov a plánuje sa zamerať aj na racionalizovanie pracovných pozícií. Konsolidácia sa v niekoľkých krokoch dotkne aj hospodárenia samospráv.
Zmeny pre zamestnávateľov aj matky
Druhé zásadné opatrenie v rámci konsolidácie má byť predĺženie obdobia, počas ktorého vypláca náhradu mzdy počas PN-ky zamestnávateľ, a to z desať na 14 dní. Kamenický vyhlásil, že ide v podstate o prebratie českého modelu, keďže na Slovensku zamestnávatelia vyplácajú PN najkratšie spomedzi krajín V4.
Tretie opatrenie by sa malo dotknúť postupného znižovania dávky v nezamestnanosti od 4. do 6. mesiaca o 10 percent. Toto opatrenie by malo priniesť 24 miliónov eur. Podľa Kamenického má ísť o spôsob, ako rýchlejšie motivovať ľudí k návratu na trh práce.
V rámci balíka konsolidačných opatrení by vláda chcela pristúpiť aj k lepšej a cielenejšej kontrole činnosti počas poberania PN. Na Slovensku podľa jeho slov totiž často dochádza k zneužívaniu systému dávok počas pracovnej neschopnosti.
Opatrenia sa dotknú aj kompenzácie počas materskej dovolenky, čo by malo priniesť 48 miliónov eur do štátnej kasy. Aktuálne počas obdobia starostlivosti o dieťa na materskej a rodičovskej dovolenke platí štát za rodičov sociálne odvody len zo 60 percent priemernej mzdy, čo má negatívny vplyv na výpočet budúceho dôchodku.
Po novom by štát nemal platiť rodičovi počas starostlivosti o dieťa sociálne odvody, čo má zabezpečiť, že pri výpočte budúceho dôchodku sa zohľadní iba jeho skutočný príjem. Podľa Kamenického výsledkom bude vyšší dôchodok.
Počas tlačovky sa minister snažil zdôrazniť, že vláda nepristúpi k rušeniu 13. dôchodkov ani k zrušeniu znížených sadzieb DPH na potraviny, knihy, lieky či zdravotnícke potreby. Rovnako uviedol, že vláda nebude siahať na podporu športu a cestovného ruchu, ani na druhý dôchodkový pilier. V úsporných opatreniach sa vyhne aj rušeniu vlakov, obedov zadarmo a iných sociálnych benefitov.
Hoci Kamenický na začiatku tlačovej konferencie avizoval, že sa vláda nedotkne 13. dôchodkov, predsa aj pri nich prídu opatrenia. Spočívajú v tom, že 13. dôchodok sa v rokoch 2026 až 2028 zmrazí, respektíve zachová na úrovni z roku 2025.
Po novom by zamestnanci nemali mať voľno 17. novembra, keď si krajina pripomína sviatok výročia Nežnej revolúcie. Iba v budúcom roku by obvyklými pracovnými dňami mali byť ďalšie dva sviatky.
Vyššie zdanenie pre bohatších
Živnostníci aj zamestnanci zaplatia viac na povinnom zdravotnom poistení, štát má z toho získať 358 miliónov eur. Vláda už skôr zvýšila sadzbu zdravotných odvodov zamestnávateľom. Vyššie zdanenie vysokých príjmov ľudí a politikov by malo zvýšiť príjmy štátu o 206 miliónov eur.
Vláda tiež plánuje zvýšiť dane pre nadpriemerne zarábajúcich. Opatrenia by sa mali dotknúť ľudí, ktorých základ dane je vyšší ako 44-tisíc eur ročne, od tejto sumy by sa miera daňového zaťaženia mala ešte zvyšovať. Vyššie dane by mali platiť aj firmy, ktorých zdaniteľný príjem je vyšší ako 5 miliónov eur. Toto opatrenie by sa malo dotknúť približne 1400 veľkých firiem na našom trhu.
Úsporné opatrenia sa dotknú aj predaja potravín. Jedno z nich má byť úprava DPH na vybrané potraviny so zvýšeným obsahom cukru a soli, a to zo súčasných 19 percent na 23 percent. Táto daň sa má vzťahovať na sladkosti, cukrovinky, zmrzlinu, džemy, sladké nealkoholické nápoje ako malinovky a sirupy, takisto na energetické nápoje, slané pochutiny, čipsy a tyčinky.
Opatrenie sa však nemá dotknúť samotných surovín, teda cukru a soli a nebude platiť ani pre detské výživy, detské pokrmy, detské nápoje, jogurty, 100-percentné džúsy či špeciálne dia potraviny.
Daňová amnestia
Ďalšie opatrenie, ktoré predstavil minister Kamenický, má byť zavedenie generálnej daňovej amnestie. Podľa výpočtov vlády by mala priniesť do štátneho rozpočtu 81 miliónov eur. V praxi má znamenať možnosť vyrovnať daňové nedoplatky bez sankcií. Má sa vzťahovať na dane z príjmu, DPH, spotrebné dane, dane z motorových vozidiel a dane z poistenia.
Výnimka sa nemá vzťahovať na preddavky z platby dane, osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach, solidárny príspevok, miestne dane ani poplatky. Podľa odhadov by sa amnestia mohla dotknúť až 23-tisíc subjektov.
Ďalšie opatrenie má byť zavedenie QR platieb, ktoré má byť súčasťou akčného plánu boja proti daňovým únikom. Podľa slov Kamenického pôjde o povinnosť zo strany obchodníka, ale o dobrovoľnosť zo strany zákazníka, ktorý sa bude môcť rozhodnúť, či zaplatí v hotovosti alebo využije bezhotovostnú platbu.
Kratšie odvodové prázdniny pre živnostníkov
Tretí balík konsolidácie sa opäť dotkne aj podnikateľov, a to hneď v niekoľkých bodoch. Má prísť obmedzenie odpočtu DPH na autá na 50 percent, ak sa využívajú aj na súkromné účely. Podľa Kamenického sa týmto spôsobom často zneužíva systém, najmä pri nákupe luxusných áut. Ak však podnikateľ bude auto využívať výlučne na podnikanie, môže si naďalej uplatniť 100-percentný odpočet DPH.
Ďalší bod je skrátenie tzv. odvodových prázdnin u samostatne zárobkovo činných osôb z pôvodných 12 mesiacov na 6 mesiacov. Po novom má povinnosť platiť odvody vzniknúť od prvého dňa šiesteho kalendárneho mesiaca po vzniku oprávnenia podnikať. Toto opatrenie má priniesť do štátnej kasy 119 miliónov eur.
Vynútené živnosti
Štát chce zároveň zakročiť aj proti využívaniu vynútených živností. Naráža tým na situáciu, keď mnohí živnostníci v skutočnosti vykonávajú závislú činnosť, teda v praxi fungujú ako bežní zamestnanci, no pre nižšie odvody sú evidovaní ako živnostníci.
Úsporné opatrenia koalície sa v ďalšom bode výrazne dotknú živnostníkov. Vláda totiž plánuje zvýšiť minimálne sociálne odvody o 20 percent. Minister Kamenický to odôvodnil snahou zabezpečiť živnostníkom v budúcnosti vyššie dôchodky. V ďalšom kroku má prísť aj zvýšenie zdravotného odvodu zamestnancov o 1 percento. Toto opatrenie sa má dotknúť samoplatcov aj živnostníkov.
Protivietor a 13. dôchodky
Vláda a parlament už dávnejšie prijali dva balíky konsolidácie, jeden v roku 2024 a ďalší v roku 2025. Prvý obsahoval 18 opatrení, ten ďalší 17, čiže dokopy tretiemu konsolidačnému balíku predchádzalo 35 opatrení, ktoré mali spolu priniesť 4,7 miliardy eur.
Vlani schodok verejných financií Slovenska v pomere k výkonu ekonomiky vzrástol na 5,27 percenta z predminuloročných 5,19 percenta. Slovensko tak vlani druhý rok po sebe nesplnilo pravidlo EÚ, podľa ktorého by verejný schodok nemal prekročiť tri percentá hrubého domáceho produktu (HDP). Európska únia pre to už skôr zaradila Slovensko medzi štáty, s ktorými vedie konanie pre nadmerné rozpočtové deficity.
Kamenický tvrdí, že aktuálnej situácii verejných financií nepraje tzv. „protivietor“ v Európskej únii. Faktormi, ktoré slovenská vláda nevie ovplyvniť, sú napríklad obchodné vojny a clá či spomaľovanie ekonomík obchodných partnerov ako Nemecko a Rakúsko.
Ide aj o vysoké ceny energií v rámci Európskej únie, otázku konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky, rast úrokových nákladov v eurozóne, tlak na rast obranných výdavkov a celkové zhoršenie ekonomického vývoja v aktuálnom aj budúcom roku.
