Aj po zreálnení príjmov SZČO je táto skupina najviac zasiahnutá konsolidáciou. Najmenej pocítia jej vplyv seniori.
Koalícia mieni, ekonomika mení. Aj tak by sa dala zhrnúť snaha o záchranu verejných financií. Kým podľa vlády sa budúci rok podarí konsolidovať až 2,7 miliardy eur, nezávislá Rada pre rozpočtovú zodpovednosť oponuje, že balíček opatrení zníži deficit v roku 2026 len o 1,6 miliardy. Dôvodov je viacero.
Určite platí, že akákoľvek konsolidácia je lepšia ako žiadna. Vážnym varovaním však je, že „rast dlhu naďalej zostáva na neudržateľnej rastovej trajektórii, do roku 2029 by mal stúpnuť na úroveň 73,4 percenta HDP.“
Mierna konsolidácia však neznamená, že aj ľudia ju pocítia iba mierne. Jej dosah sa ráta v stovkách eur v závislosti od rôznych kritérií. Podrobné prepočty Rady ukazujú konkrétny vplyv opatrení na rôzne sociálne skupiny a typy domácností. V tabuľke si môžete pozrieť, ako sa šetrenie prejaví na hospodárení bežných rodín i tých, kde sa o deti stará iba jeden rodič.
V prípade živnostníkov sa analytici Rady pokúsili zohľadniť fakt, že nie všetci majú také príjmy, aké zdaňujú. Dosah na tento segment by tak mohol byť miernejší, ako naznačujú jednoduché výpočty. Forbes zašiel ďalej a venoval sa aj tomu, ako sa konsolidácia dotkne politikov, ktorí tiež pre daňové účely nepriznávajú všetky príjmy. Pozrite si, ako sa šetrenie dotkne aj ich.
Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť bude dosah konsolidácie na verejné financie iba na úrovni 60 percent toho, čo odhaduje vláda. Kým koalícia hovorí o prínose na úrovni 2,7 percenta HDP, analytici rátajú s vplyvom iba vo výške 1,1 percenta výkonu ekonomiky.
Rozdiely vysvetľuje nasledujúci graf. Korekciu vo výške 435 miliónov vidia nezávislí experti v rámci energopomoci, keďže zo strany EÚ nemusí byť refundovaná v očakávanej výške.
Rada tiež odhaduje, že štát získa na príjmoch o 289 miliónov menej, než predpokladá, a úspory na výdavkovej strane budú nižšie o ďalších 262 miliónov.
Dynamické efekty znamenajú, že jednotlivé opatrenia sa môžu navzájom ovplyvniť, čo sa pri prvotnom vyčíslení nezohľadnilo.
Zdroj: RRZ
Základné ekonomické pravidlo znie, že dlhy sa nesplácajú, ale sa z nich vyrastá. V zásade stačí, ak je rast hospodárstva rýchlejší ako miera zadlžovania, čo funguje najmä v dobrých časoch.
Pri hodnotení konsolidácie je dôležitý vplyv opatrení na ekonomiku. To dobre ukazuje nasledujúci graf, na ktorom vidieť, ako sa zvyšovanie daní či iné kroky na príjmovej strane rozpočtu a znižovanie výdavkov prejavia na HDP.
Graf napravo je trochu zložitejší, vyjadruje úročenie dlhu a rast ekonomiky. V zásade platí, že dobrou správou je, ak je r-g diferenciál záporný. To sa deje v prípade, že úroková sadzba za verejný dlh (r) je nižšia ako rast ekonomiky (g).
Zdroj: RRZ
Takáto situácia nastane podľa rady o štyri roky. „Až v roku 2029 dosiahne ekonomika rast, ktorý by mala bez konsolidácie.“ Teoreticky. Potrebné totiž budú nové opatrenia.
Ide napokon o najdôležitejší odkaz hodnotenia: „Štruktúra balíčka a dočasnosť úsporných opatrení zvyšuje potrebu dodatočného konsolidovania v ďalších rokoch.“
Ako pre šetrenie utrpí ekonomika
Rada pripomína, že opatrenia možno rozdeliť podľa toho, či majú výrazne negatívny vplyv na ekonomiku alebo skôr menej škodlivý.
Do prvej kategórie patrí napríklad zdaňovanie aktivity, šetrenie na verejných investíciách. Takéto kroky zhoršujú konkurencieschopnosť ekonomiky do budúcnosti.
Rada upozorňuje, že podiel opatrení s výrazne negatívnym vplyvom narástol oproti pôvodnému návrhu z 35 percent až na 45 percent vo výslednom znení.
Zdroj: RRZ
Koľko naozaj zaplatia ľudia
Väčšinu ľudí bude viac ako makropohľad zaujímať, ako sa šetrenie dotkne ich rozpočtov. Rada vypočítala vplyv na rodiny, čo predstavuje trochu inú kategóriu ako domácnosti. Rodinou sú zosobášení aj nezosobášení rodičia s deťmi.
„V administratívnych údajoch nie je informácia o domácnostiach pri simuláciách daňovo-dávkového systému v modeli,“ vysvetľujú analytici a hovoria napríklad o daňovom bonuse či prídavku na dieťa.
Podľa tohto nastavenia sa napríklad dospelé dieťa žijúce u starých rodičov považuje za samostatnú rodinu a starí rodičia tiež za samostatnú.
Vplyvy na rodinu vidieť v nasledujúcej podrobnej tabuľke. Priemerný ročný vplyv je 376 eur.
Podrobnejší pohľad hovorí, že rodina s pracovným príjmom a dvoma deťmi si pohorší až o 879 eur. Pri troch deťoch už bude vplyv miernejší – na úrovni 790 eur. Pre porovnanie, seniori, ktorí už nepracujú, si pohoršia iba o 62 eur.
Zdroj: RRZ
Najviac si pohoršia rodiny s deťmi, kde je aspoň jeden živnostník. Tam môže byť podľa prepočtov dosah až 1 056 eur. Rada zároveň dodáva, že podľa oficiálnych údajov patrí väčšina SZČO formálne medzi nízkopríjmové skupiny. Upozorňujú však na napríklad paušálne výdavky, ktoré môžu skresľovať skutočné príjmy.
Rada preto zložitejším výpočtom upravila oficiálne deklarované príjmy SZČO na základe odhadu ich skutočných príjmov. „Skutočné príjmy SZČO sú odhadnuté nepriamo, porovnaním údajov o majetku a príjmoch SZČO a zamestnancov podľa výberového zisťovania Národnej banky Slovenska HFCS (Household Finance and Consumption Survey, 2021). Podľa výsledkov analýzy HFCS je mediánový čistý majetok SZČO vyšší ako u zamestnancov o 34 percent a ich mediánový hrubý príjem vyšší o 15 percent.“
Aj po takejto úprave platí, že živnostníci doplatia na konsolidáciu najvýraznejšie. „V najnižších pásmach príjmovej distribúcie je oveľa menší pokles príjmov pre opatrenia týkajúce sa SZČO, aj keď stále najvýraznejší.“
Všeobecne platí, že najviac zaplatia najbohatší zamestnanci, čo potvrdzuje aj nasledujúci graf. Výpočty nezohľadňujú najbohatších podnikateľov, ktorých gro príjmov tvoria dividendy a iné pasívne príjmy.
Zdroj: RRZ
Politici mimo zorného poľa
Upravovanie dát pri živnostníkoch má zmysel, pre korektné výsledky by však bolo potrebné mať kvalitatívne dáta, ktoré povedia, aké sú ich skutočné príjmy a akú časť paušálnych výdavkov by si uplatnili aj reálne s bločkami.
Najmä v ekonomicky najmenej rozvinutých regiónoch môže byť bežná aj situácia, ktorá sa z hlavného mesta zdá nereálna.
Aj keď nezdaňované paušálne výdavky živnostníkov môžu vyvolávať otázniky, pravdou je, že ide o peniaze, ktoré nepochádzajú zo štátneho rozpočtu a ľudia ich museli reálne zarobiť.
Koncept nezdanených paušálnych výdavkov využívajú aj politici. Ich oficiálny názov sú paušálne náhrady. Na rozdiel od živnostníkov ich však nemusia zarobiť, stačí si ich vypýtať zo štátneho rozpočtu. Pracovať na ne teda musia daňovníci.
Nezdaniteľné paušálne náhrady kontrastujú s formálnym zvýšením daňových sadzieb o 10 percentuálnych bodov pre politikov.
Reálny vplyv vypočítal Forbes v predchádzajúcom článku. Do porovnávania vstúpil IT manažér a premiér so zhodným hrubým príjmom 12 194 eur. Rozdiel je v tom, že predseda vlády zaplatí daň iba z funkčného požitku vo výške 5 336 eur, zvyšok sú práve paušálne náhrady.
Napriek vyšším sadzbám uhradí premiér budúci rok na daniach vyše 1 300 eur, kým IT odborník viac ako 2 800 eur. V nominálnom vyjadrení zaplatí odborník v súkromnej sfére aj o tisícku vyššie odvody, hoci sadzba bude v oboch prípadoch rovnaká.
