Európska závislosť na technológiách USA – od IT riešení až po špičkové stíhačky – je taká enormná, že len tak nezmizne. Blažená apatia, ktorá však bola s ich používaním roky spojená, je už preč. A pod povrchom sa začínajú čoraz viac hýbať vody.
Snaha o prechod k európskym technológiám sa dá vidieť hneď na niekoľkých frontoch. Volajú po ňom možno trochu naivné hnutia, ako sú Buy European a Buy from EU, ktoré sa na sociálnej sieti Reddit snažia propagovať európske alternatívy amerických produktov.
Čoraz viac sú viditeľné aj celoeurópske a vládne kroky, ako je napríklad čerstvé rozhodnutie francúzskej vlády nahradiť v štátnej správe Microsoft Teams a Zoom lokálnou platformou Visio. Za zmienku stoja aj korporátne ťahy, ako je plán Rheinmetallu vybudovať európsku alternatívu k Starlinku pre potreby nemeckého Bundeswehru.
Európa sa odkláňa od amerických technológií, pretože sa z pohodlnej voľby stáva strategické riziko, ktoré je ešte zosilnené krokmi amerického prezidenta Donalda Trumpa. Do zahraničia navyše odtekajú miliardy, ktoré by inak mohli zostať v Európe.
Nejde však „len“ o aplikácie alebo satelity. Zmena dorazila aj do úplných základov digitálnej infraštruktúry.
Databáza zraniteľností
Napríklad dlhé roky nemal nikto problém s tým, že globálnu databázu kybernetických zraniteľností CVE (Common Vulnerabilities and Exposures) založili a spravujú Američania, konkrétne nezisková organizácia The MITRE Corporation. Tá je naviazaná na vládnu agentúru CISA pri americkom ministerstve vnútornej bezpečnosti. Až tento rok v januári Európska únia predstavila svoju open-source alternatívu GCVE.
Databázu, ktorú nájdete na adrese db.gcve.eu, spravuje luxemburskou vládou sponzorované Luxemburské centrum pre reakciu na počítačové incidenty (Computer Incident Response Centre Luxembourg). Ide o vládnu iniciatívu, ktorej cieľom je zhromažďovať, kontrolovať a hlásiť hrozby a incidenty v oblasti počítačovej bezpečnosti a tiež na ne reagovať. Program ponúka priemyslu decentralizovanú európsku alternatívu k americkému bezpečnostnému programu.
Jednou z jeho výhod je aj decentralizovaný prístup k budovaniu databázy. Ten umožňuje autonómne priraďovať a vydávať identifikátory zraniteľností bez toho, aby bolo nutné čakať na ich centrálne schválenie.
Open source
Európska snaha vymaniť sa zo závislosti od amerických technológií je však ešte rozsiahlejšia. A v tejto súvislosti nemôžeme zabudnúť na celú iniciatívu Európskej únie.
Na začiatku januára publikovala Európska komisia nový konzultačný dokument, takzvaný „call for evidence“, venovaný využívaniu open source platforiem. Dokument je prvým krokom k vytvoreniu formálnej stratégie pre „Európske otvorené digitálne ekosystémy“, v ktorej ide v skratke o to, aby sa open source platformy v EÚ stali prirodzenou základnou voľbou, a to nielen pre kritickú infraštruktúru a cloudové služby, ale prakticky kdekoľvek.
Zmyslom podobných výziev v rámci EÚ je získať od odbornej aj neodbornej verejnosti spätnú väzbu a empirické dôkazy o prínosoch, ale aj nezamýšľaných dôsledkoch a súdržnosti pripravovanej regulácie alebo stratégie EÚ.
Závislosť ako záťaž
Pokiaľ ide o uvedený dokument, Brusel v ňom uvádza, že závislosť EÚ od neeurópskych dodávateľov technológií začala predstavovať strategickú záťaž, ktorá obmedzuje výber a oslabuje konkurencieschopnosť. V konzultačnom dokumente EÚ vyzýva verejnosť (tá sa môže vyjadriť do 3. februára), aby dala vedieť, ako sa k problematike stavia. Komisia pritom vychádza okrem iného z vlastného prieskumu, ktorý tvrdí, že 70 až 90 percent moderného softvéru sa aj tak spolieha na rôzne open source komponenty.
„Silný a rozvinutý sektor open source môže efektívne prispieť k ďalším inováciám v EÚ a urýchliť štandardizáciu, posilniť medzinárodnú konkurencieschopnosť EÚ, zachovať jej suverenitu a zaistiť jej trvalú ekonomickú prosperitu, bezpečnosť, odolnosť a globálny vplyv. Inovátori, startupy a malé a stredné podniky sú významnými hýbateľmi, pretože na trh prinášajú inovatívne produkty a riešenia založené na open source,“ píše Európska komisia v dokumente.
Slepé uličky
Nie je to prvýkrát, čo sa Európska únia pokúša nakopnúť digitálnu ekonomiku a znížiť závislosť od zahraničných technológií pomocou otvorených platforiem. Na príkladoch z minulosti sa však pekne ukazuje, že dobré úmysly nemusia vždy prinášať dobré výsledky, pokiaľ sa nedomyslia do detailov.
Európske grantové stimuly sa totiž zatiaľ až príliš často ukázali ako pasca, keď projekty zlyhávali v komerčnom prostredí, alebo Európa za svoje peniaze sponzorovala technológiu, ktorú potom kúpil niekto iný, najčastejšie práve Američania.
Vlani to bol napríklad prípad talianskeho vývojára špičkových otvorených mikrokontrolórov, teda Arduina, ktorého kúpil americký Qualcomm. Aby podobných zlých správ nebolo málo, vlani v lete pripustil rokovanie o možnom predaji aj brniansky autor čipov Codasip.
Procesory z Brna
Brnianska firma patrí medzi troch najvýznamnejších svetových hráčov zaoberajúcich sa vývojom procesorov postavených na RISC-V architektúre, ktorá je populárna napríklad v automobilovom priemysle, bezpečnostných kamerách a ďalších IoT (internet vecí) zariadeniach alebo pri akcelerácii úloh strojového učenia.
Codasip, ktorý okrem samotných čipov vyvíja aj softvér, pomocou ktorého je možné procesorové jadrá a čipy upraviť, nie je hocijaká hardvérová firma. Donedávna bol vnímaný ako jeden z európskych šampiónov, ktorý mal pomôcť Európe zbaviť sa závislosti od čipov z USA či Číny.
Mix opatrení
Európska komisia hovorí, že sa z podobných situácií poučila a nechce sa už spoliehať len na to, že open-source komunity podporia cez výskumné a inovačné programy. Namiesto toho navrhuje mix opatrení: motivovať verejných i súkromných používateľov, aby prispievali do kódu, viac podporiť firmy postavené na open source a pomôcť startupom hlavne vtedy, keď začínajú rýchlo rásť a škálovať sa.
Komisia má v pláne na tento účel vytvoriť nový celoeurópsky prístup k open source a tiež prehodnotiť predchádzajúcu stratégiu na obdobie 2020 až 2023. Už teda nepôjde len o podporu výskumu a vývoja, ale Brusel chce z open source urobiť ekonomické a politické aktívum. Rozdiel oproti minulosti má byť okrem iného v tom, že by sa tu mal klásť oveľa väčší dôraz na škálovanie a reálne nasadzovanie.
Preorientovanie infraštruktúry
Nejde však o jedinú súčasnú celoeurópsku iniciatívu. Minulý týždeň schválil Európsky parlament takzvanú správu o technologickej suverenite a digitálnej infraštruktúre. Rozhodnutie sa prijalo na základe širokej podpory naprieč jednotlivými európskymi straníckymi klubmi.
V správe sa hovorí o strategickom preorientovaní verejného obstarávania a infraštruktúry a poslanci v nej vyzývajú Európsku komisiu k ambicióznym reformám. Patrí medzi ne napríklad presadzovanie cloudovej infraštruktúry, ktorá by poskytovala plnú jurisdikciu EÚ bez závislosti od tretích krajín, takzvaný Cloud and AI Development Act.
Autori správy tiež kladú dôraz na open source a interoperabilitu, minimálne pokiaľ ide o verejné úniové prostriedky, mal by tiež podľa správy platiť princíp: „verejné peniaze, verejný kód“, teda pokiaľ bol softvér postavený za európske peniaze, mal by tiež zostať verejnosti voľne prístupný.
Poslanci však dúfajú, že čo sa týka financovania takýchto ambícií, pomôžu spoločné investície verejného i súkromného sektora. Nie je to úplne nová myšlienka. O Platforme strategických technológií pre Európu (STEP) s desiatimi miliardami eur na cielené budovanie strategickej európskej infraštruktúry, ktorú by trh sám osebe nezabezpečil, sa prvýkrát hovorilo už pred tromi rokmi.
Teraz uvidíme, či konečne poriadne dôjde aj na jeho naplnenie. Zatiaľ Európska únia generuje v obchode so službami s USA obchodný deficit, ktorý už pred dvoma rokmi dosahoval 148 miliárd eur. Situácia sa odvtedy príliš nezlepšila.
Autor článku je Karel Wolf, Forbes.cz
